Šperk

Šperk je ozdobný predmet osobnej spotreby vyrobený z drahých kovov, drahokamov alebo iného materiálu. Môže mať rôznu podobu – prsteň, náramok, brošňa, prívesok a mnohé iné.

V súčasnosti šperk plní najmä dekoračnú funkciu. V minulosti, však tomu tak nebolo. Šperky mali funkciu platidla. Používali sa aj ako rôzne spony alebo pracky. Neskôr ich fuknčná stránka ustúpila do úzadia a šperky sa začali vnímať čoraz viac ako ozdobné predmety.

Šperky sa taktiež stali symbolom spoločenského postavenia ich nositeľa. Niektoré kultúry pripisovali im ochranné schopnosti (pozri amulet). Niektoré šperky, ako napr. kresťanský krížik alebo Dávidova hviezda môžu vyjadrovať príslušnosť k náboženstvu. V západnej spoločnosti predstavuje obrúčka manželský zväzok.

Počas 19. storočia popri jeho funkčnej a dekoračnej stránke sa začal šperk chápať aj ako umelecké dielo. Medzi najznámejších tvorcov umeleckých šperkov tej doby patria francúzski umelci Carl Peter Fabergé a René Lalique.

Pri tvorbe šperkov sa používajú rozličné materiály. Pri šperkoch zo zlata a platiny sú to často drahokamy, najčastejšie diamanty, rubíny, zafíry, ale v poslednej dobe často aj kubický zirkón. Pri strieborných šperkoch sa častejšie využívajú polodrahokamy - najmä ametyst, achát, ónyx, citrín, ruženín, dymový kremeň (záhneda), tyrkys, malachit, jadeit, lapis lazuli a mnohé iné.

V minulosti sa pri výrobe šperkov používali najrozličnejšie kovy (napr. železo, meď alebo cín) a ich zliatiny. Najčastejšie to bola zliatina medi a cínu, nazývaná bronz. Neskôr sa začalo používať zlato a striebro. V súčasnosti je obľúbená platina a chirurgická oceľ.

V súčasnosti sa väčšina šperkov v Európe a Severnej Amerike vyrába zo zliatiny zlata s inými kovmi, najčastejšie so striebrom alebo meďou. Rýdzosť zliatiny sa udáva v karátoch alebo ako zlomok. U nás najbežnejšie 14 karátové zlato predstavuje zmes, v ktorej sa nachádza 14 dielov rýdzeho zlata na 24 dielov zmesi ( ±⁵⁸³⁄₁₀₀₀).

Okrem kovov sa pri výrobe šperkov používajú ďalšie materiály, ako napríklad sklo alebo smalt. Šperkári taktiež používajú rôzne živočíšne alebo rastlinné materiály, ako sú napríklad mušle, koral, perly, kosti, rohovina alebo jantár a drevo. V poslednej dobe sa pri výrobe šperkov a bižutérie čoraz viac využívajú i plasty.

Dizajn šperkov je umenie alebo povolanie navrhovania a tvorby šperkov.^[1][2][3] Toto je jedna z najstarších foriem ozdôb, datujúca sa minimálne 7000 rokov do existencie najstarších známych ľudských spoločností v civilizácii údolia Indu, Mezopotámie a Egypta.^[4]

Od roku 1714 do roku 1830 bolo populárne vytvárať šperky s prírodnými prvkami, zelenými a fialovými drahými kameňmi, a to sa nazývalo obdobím Georgie.^[5][6][7] V neskorom ranej viktoriánskej dobe boli pridané zvieracie motívy a farebné kovové vzory. V strede viktoriánskej doby sa stali populárnymi päťfarebné ozdoby v kombinácii s mušlami, strapcami, mozaikou a inými technikami.

Pred vytvorením šperku sa vizualizujú koncepty dizajnu, po ktorých nasledujú podrobné technické výkresy vytvorené dizajnérom šperkov, odborníkom, ktorý ovláda architektonické a funkčné znalosti materiálov, výrobných technológií, kompozície, nosnosti a trhových trendov.^[8]

Šperky používané na modifikáciu tela môžu byť jednoduché a nenápadné alebo okázalé a extrémne.^[9] Dominuje použitie jednoduchých strieborných nýtkov, prsteňov a náušníc.^[10] Bežné šperky, ako sú náušnice, predstavujú formu modifikácie tela, pretože sa prispôsobujú vytvorením malého otvoru v uchu.

Padaungské ženy v Mjanmarsku na seba navliekajú veľké zlaté krúžky na krk.^[11][12] Dievčatá sa oboznamujú so svojím prvým krúžkom na krk už vo veku piatich rokov. S rokmi sa pridáva čoraz viac krúžkov. Okrem dvadsiatich liber krúžkov na krku bude žena tiež nosiť rovnako veľa krúžkov na lýtkach. Niektoré takýmto spôsobom modifikované krky môžu dosiahnuť veľkosti od 10 do 15 palcov (25 až 38 cm) na dĺžku.

Na Slovensku je 446 spoločností a živnostníkov, ktorých primárna činnosť je Výroba šperkov. Z nich je 46 z Banskobystrického kraja, 70 z Bratislavského kraja, 46 z Košického kraja, 70 z nitrianskeho kraja, 27 z Prešovského kraja, najviac, 95 z Trenčianskeho kraja, 42 z Trnavského kraja a 50 zo Žilinského kraja.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šperk

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.