Dunajská Streda
O rovnomennom okrese pozri Dunajská Streda (okres).| Dunajská Streda | |
| mesto | |
 Centrum mesta
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Dunajská Streda |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 118 m n. m. |
| Súradnice | 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V |
| Rozloha | 31,45 km² (3 145 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 22 892 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 727,89 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1254 |
| Primátor | Zoltán Hájos[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 929 01 |
| ŠÚJ | 501433 |
| EČV (do r. 2022) | DS |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavná 50/16 929 01 Dunajská Streda |
| E-mailová adresa | primator@dunstreda.eu |
| Telefón | 031 / 590 39 40 |
| Fax | 031 / 552 71 42 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Dunajská Streda | |
| Webová stránka: dunstreda.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Dunajskostredčan[4]
| |
Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, nem. Niedermarkt, heb. סרדאהלי) je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v približnom strede Žitného ostrova. Cesta I/63 na Komárno vedie južným okrajom, priamo v centre sa križujú II/507 a II/572. Mestom prechádza aj železničná trať Bratislava – Komárno. Dunajská Streda leží 29 km južne od Galanty, 53 km severozápadne od Komárna, 45 km juhovýchodne od Bratislavy a 39 km severne od maďarského Győru.
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)[5].
V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)[5].
- Centrum
- Sídlisko Západ
- Sídlisko Sever 1
- Sídlisko Sever 2
- Sídlisko Východ
- Malé Blahovo
- Mliečany
- Čótfa
Samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Na čele mesta stojí primátor, od roku 2009 je ním Zoltán Hájos (SZÖVETSÉG – ALIANCIA). Mestské zastupiteľstvo má od roku 2018 21 poslancov, 13 bolo zvolených za stranu SMK-MKP a 8 ako nezávislí kandidáti.[6]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]| Národnostné zloženie – Dunajská Streda (2021)[7] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 19,0 % | |||
| Maďari | 71,9 % | |||
| Rómovia | 0,4 % | |||
| Rusíni | 0,0 % | |||
| Národnosť | Počet (2011)[8] | % (2011) | Počet (2001)[8] | % (2001) | Počet (1991)[8] | % (1991) | Počet (1930)[9] | % (1930) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| slovenská | 4 373 | 19,46 | 3 588 | 15,26 | 3 354 | 14,43 | 503 | 8,01 |
| maďarská | 16 752 | 74,53 | 18 756 | 79,75 | 19 347 | 83,26 | 2 944 | 46,88 |
| rómska | 623 | 2,77 | 353 | 1,50 | 257 | 1,11 | - | - |
| rusínska | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | 3 | 0,01 | 2 | 0,03 |
| ukrajinská | 15 | 0,07 | 2 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - |
| česká | 114 | 0,51 | 147 | 0,63 | 173 | 0,74 | (slovenská) | - |
| nemecká | 12 | 0,05 | 14 | 0,06 | - | - | 73 | 1,16 |
| poľská | 19 | 0,08 | 10 | 0,04 | - | - | - | - |
| chorvátska | 1 | 0,00 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
| srbská | 3 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
| ruská | 8 | 0,04 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
| židovská | 20 | 0,09 | 8 | 0,03 | - | - | 2 186 | 34,81 |
| moravská | 8 | 0,04 | 3 | 0,01 | 17 | 0,07 | (slovenská) | - |
| bulharská | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
| ostatné | 49 | 0,22 | 21 | 0,09 | 83 | 0,36 | 248 | 3,95 |
| nezistené | 472 | 2,10 | 604 | 2,57 | - | - | 324 | 5,16 |
| spolu | 22 477 | 100,00 | 23 519 | 100,00 | 23 236 | 100,00 | 6 280 | 100,00 |
Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita, ktorá tvorila takmer 43 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.[10]
Náboženské zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]
| Náboženské vyznanie/Cirkev | Počet (2011)[8] | % (2011) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 15 212 | 67,68 |
| Reformovaná kresťanská cirkev | 1 616 | 7,19 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 376 | 1,67 |
| Gréckokatolícka cirkev | 89 | 0,40 |
| Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 51 | 0,23 |
| Kresťanské zbory | 47 | 0,21 |
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 41 | 0,18 |
| Evanjelická cirkev metodistická | 39 | 0,17 |
| Pravoslávna cirkev | 35 | 0,16 |
| Bratská jednota baptistov | 10 | 0,04 |
| Cirkev československá husitská | 7 | 0,03 |
| Apoštolská cirkev | 6 | 0,03 |
| Starokatolícka cirkev | 5 | 0,02 |
| Bahájske spoločenstvo | 3 | 0,01 |
| Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní | 3 | 0,01 |
| Cirkev bratská | 2 | 0,01 |
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | 1 | 0,00 |
| Iné | 71 | 0,32 |
| Bez vyznania | 2 601 | 11,57 |
| Nezistené | 2 262 | 10,06 |
| Spolu | 22 477 | 100,00 |
Historicky patrila Dunajská Streda podľa vierovyznania obyvateľov medzi centrá judaizmu na Slovensku. Pri sčítaní v roku 1930 deklarovalo židovské náboženstvo 42,26 % (2 654) obyvateľov, čo bol v percentuálnom vyjadrení druhý najvyšší pomer na Slovensku.[11]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká časť mesta bola zlikvidovaná v rámci socialistickej výstavby. Zanikli mnohé historické pamiatky ako napríklad Veľká synagóga, na ktorej mieste sa nachádza pamätník holokaustu. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. Biely kaštieľ, alebo starý cintorín, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón.
- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. Nedlho po jeho výstavbe bol doplnený o kvalitné nástenné maľby. Okolo roku 1518 bola pristavaná severná bočná loď zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Na prelome 17. a 18. storočia bol upravovaný a v rokoch 1742 – 1743, keď prešiel výraznou barokovou úpravou, vznikla pruská klenba presbytéria a valená klenba s lunetami v lodi a vzniklo nové zariadenie kostola. Zo stredovekej stavby sa zachovali okrem hrubej stavby klenby v bočnej lodi a podveží, západný portál a na nárožiach severnej lode konzoly s motívom ľudských tvárí.[12] V presbytériu sa dochovala stredoveká maľba sv. Mikuláša biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvárie zo 14. storočia. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a spovedelnica sú barokové z konca 18. storočia, krstiteľnica so sochou Krst Krista pochádza z polovice storočia.[13] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža má nárožné kvádrovanie a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Juraja -
-
-
-
Nástenná maľba Kalvárie
- Žltý kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom z prvej polovice 18. storočia.[14] Kaštieľ nechal vybudovať Mikuláš Kondé, varadínsky biskup. Klasicistickou úpravou prešiel v roku 1770 a začiatkom a v druhej polovici 19. storočia. V interiéri sa nachádza vstupný vestibul a schodište. Na prízemí majú miestnosti stropy s fabiónom, na poschodí majú štukové ornamenty. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou, lizénovými rámami a nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy, v suprafenestre rokajovú štukatúru. Trojosový rizalit je členený pilastrami a oknami so segmentovými suprafenestrami. Rizalit má bohato zdobenú barokovú atiku s reliéfnym erbom, prelamovanou rímsou a dekoratívnymi vázami.[15]
- Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej homty, z rokov 1863 – 1883. V roku 1938 bola doplnená veža. Loď má plochý strop, presbytériumm je kryté konchou. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár z roku 1933 pochádzajúci z Banskej Bystrice. Krstiteľnica je mramorová z roku 1883, organ z roku 1903.[16] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénami. Veža vyrastá zo štítového priečelia dekorovaného nárožnými vežicami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
-
Žltý kaštieľ -
-
Evanjelický kostol -
-
- Vermesova vila, dvojpodlažná dvojtraktová novorenesančná stavba na pôdoryse písmena T z rokov 1905 – 1909. Úpravami prešla v 50. rokoch a v rokoch 1985 – 1987.[17] V súčasnosti tu sídli Galéria súčasných maďarských umelcov. Fasády vily sú členené oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Z východnej strany má dve nárožné veže na pôdoryse kruhu s ihlancovými helmicami.
- Golgota, súsošie veľkej Kalvárie, klasicistické súsošie z roku 1808.[18] Skladá sa zo sochy Krista na kríži, Panny Márie, sôch Dismasa a Gesmasa, sv. Jána Evanjelistu a sv. Márie Magdalény.
- Socha sv. Mikuláša, barokovoklasicistická socha z roku 1788.[20] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
- Socha Panny Márie na stĺpe, historizujúca socha z konca 19. storočia.[21] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
-
Vermesova vila -
Súsošie kalvárie -
Socha sv. Mikuláša -
Socha sv. Trojice -
Socha Panny Márie
.JPG)
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V Dunajskej Strede sa nachádza aj termálne kúpalisko s akvaparkom a wellness hotel s japonskými kúpeľmi. V septembri sa koná tradičný žitnoostrovský jarmok a mnoho sprievodných podujatí a koncertov.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Fijala (* 1877 – † 1964), odborár a komunistický politik nemeckého pôvodu
- Darina Abrahámová (* 1959), dramaturgička, herečka, režisérka a vysokoškolská pedagogička
- Ilona Németh (* 1963), výtvarníčka, konceptuálna umelkyňa a vysokoškolská pedagogička
- Oszkár Világi (* 1963), právnik, veľkopodnikateľ, manažér a bývalý politik
- Roman Lazar (* 1966), maliar, podnikateľ, producent a režisér
- Zoltán Hájos (* 1967), právnik a politik
- Gabriel Csicsai (* 1968), politik
- József Nagy (* 1968), ekonóm a politik
- Szilárd Somogyi (* 1969), politik
- Tomáš Šille (* 1969), maďarský reprezentant v ľadovom hokeji
- Attila Bátky (* 1973), zápasník v gréckorímskom štýle
- Mária Kolíková (* 1974), právnička a politička, bývalá ministerka spravodlivosti SR
- József Menyhárt (* 1976), politik, jazykovedec a vysokoškolský pedagóg
- Balázs Borbély (* 1979), futbalista
- Michal Horváth (* 1979), ekonóm a vysokoškolský pedagóg, bývalý minister financií SR
- Ján Ďurica (* 1981), bývalý slovenský futbalový reprezentant
- Csaba Horváth (* 1982), futbalista
- Attila Végh (* 1985), bojovník zmiešaných bojových umení
- Ábel Ravasz (* 1986), sociológ a politik
- Filip Kiss (* 1990), futbalový záložník
- Patrik Johancsik (* 1990), futbalový útočník
- Helen Tóth (* 1992), vizuálna umelkyňa
- Angelika Slamová (* 1994), bývalá profesionálna basketbalistka
- László Bénes (* 1997), profesionálny futbalista
Partnerské mestá[22]
[upraviť | upraviť zdroj]
Berehovo, Ukrajina
Dalaman, Turecko
Jedľovo, Maďarsko- Győr, Maďarsko
Jimbolia, Rumunsko
Jindřichův Hradec, Česko- Odorheiu Secuiesc, Rumunsko
Senta, Srbsko- Subotica, Srbsko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Dunajskostredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Komunálne voľby 2018 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2021-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad SR
- ↑ a b c d [1] Archivované 2014-03-29 na Wayback Machine Štatistický úrad Slovenskej republiky
- ↑ [2] Fórum inštitút pre výskum menšín
- ↑ Počty Židov na južnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi po Viedenskej arbitráži na základe sčítania obyvateľov v roku 1938 [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2021-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Dunajská Streda [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Dunajská Streda - Kostol sv. Juraja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Dunajská Streda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Dunajská Streda - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Partnerské mestá [online]. dunstreda.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dunajská Streda
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka mesta
- Informačný systém samosprávy mesta Dunajská Streda Archivované 2023-08-10 na Wayback Machine
- Apsida.sk- profil gotického kostola