Závrt

V odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi typológiami krasových jám vyplývajúcimi z rôznych kritérií. Napr. podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:

• korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
• korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
• prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)

Závrty často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza (v podmienkach Slovenska zriedkavo) otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Napríklad na planine Dolný vrch, ktorej plošina je posiata stovkami krasových jám, sú na slovenskej strane planiny známe z celkového počtu 159 len 3 jaskyne s ústiami, ktoré sa otvárajú v dnách krasových jám. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru, resp. siete krasových kanálov splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka (napr. historické, dnes už zaniknuté krasové jazero Bikki na Silickej planine v Slovenskom krase alebo Jazero snov na Hornom vrchu). Vznik týchto makroforiem v krasovom reliéfe nie je dostatočne preskúmaný. Mechanizmus vzniku závisí od regionálnych či lokálnych podmienok (typ materskej horniny, jej litológia, miera porušenia, vertikálna vzdialenosť k úrovni eróznej bázy a pod.), v ktorých závrt vzniká. Možno povedať, že podobnosť foriem na povrchu nemusí vždy znamenať analogický mechanizmus vzniku a prejavy v podzemí. Rovnako komplikovaná je otázka obdobia vzniku závrtov či celých línií závrtov. Veľké skúsenosti s typológiou a genézou závrtov v Európe majú slovinskí karsológovia, ktorí hlavne v období intenzívneho budovania diaľničnej siete v Slovinsku, ktorá vo veľkej miere pretína významné krasové územia, intenzívne skúmali krasové jamy obnažené (niekedy v celom profile) trhacími prácami počas výstavby. Množstvo vedeckých štúdií a článkov o problematike krasových jám možno nájsť v zborníku Acta carsologica vychádzajúceho už 60 rokov. Od roku 1995 sú jednotlivé čísla zborníka voľne dostupné na internete vo formáte PDF^[2].

Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v treťohorách v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich lateritové a kaolinitové červené hliny nazývané terra rossa. Ak sú mladšieho (pleistocénneho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané terra fusca. V holocénnych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, rendzín. Obrovské krasové jamy rozličnej genézy možno nájsť v klasickom krase Európy, napr. v Slovinsku. Vzhľadom na svoje rozmery majú špecifickú mikroklímu vo vzťahu k okoliu. Niekoľko vskutku mohutných krasových jám sa v podmienkach klasického krasu vyvinulo i na Slovensku.

Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte (rádovo až v tisíckach) predovšetkým planiny Slovenského krasu. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná Hmlistý závrt nachádza na Plešiveckej planine v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 373 x 300 m, a hĺbku až 44 m. Pokiaľ ide o objem, ten je takisto obrovský - cca 1 500 000 m³. Priamo v najnižšom bode závrtu sa nachádza ústie vertikálnej jaskyne s rovnakým názvom. Jaskyňa nebola známa až do roku 2006, kedy ju spriechodnili a začali v nej sondovať členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti. Hmla, ktorá je dôsledkom situovania a termodynamiky jaskyne, a ktorá túto krasovú jamu sezónne vypĺňa, jej dala meno a vlastne predstavovala indíciu, vďaka ktorej bola v závrte objavená jaskyňa. Ozrutná krasová jama, ktorá sa nachádza na neďalekej planine Koniar (Koniarska planina), takisto v Slovenskom krase, ešte nie je podrobne speleologicky ani geomorfologicky preskúmaná, má približne rovnaké pôdorysné parametre ako Hmlistý závrt, ale hĺbku len 14 m, teda jeho objem v porovnaní s ním je približne tretinový, teda cca 500 000 m³. V Panskom lese na Silickej planine, takisto v Slovenskom krase, neďaleko Panskej priepasti, sa nachádza len o 5 m plytšia, a v oboch pôdorysných parametroch len cca o 10 m menšia krasová jama ako Hmlistý závrt. Obe sú výrazne tektonicky predisponované. Aj na planine Dolný vrch sa spomedzi 350 závrtov vyníma jeden z nich - tzv. Brezový závrt, mohutná ponorová krasová jama v katastrálnom území Hrhova, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Má rozmery 300 x 300 m a hĺbku 35 m. Ponor na jeho dne je speleologicky veľmi perspektívny.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Závrt