Ubuntu

• Vývojári Ubuntu úzko spolupracujú aj s komunitou Debian, aj s komunitou GNOME. Je to aj preto, že distribúcia používa prostredie GNOME a jednotlivé verzie synchronizuje s verziami projektu GNOME. Neustále prebiehajú diskusie o začlenení KDE do projektu Ubuntu tak, ako to je v prípade Gnome. Tieto diskusie vyústili do vzniku nového projektu pod názvom Kubuntu. (Ubuntu 4.10 obsahoval KDE 3.2.2, ale v rámci komponentu universe a nie komponentu main - hlavného komponentu, ktorý sa štandardne inštaluje.)
• Ubuntu sa zameriava najmä na použiteľnosť a na správu systému využíva nástroj sudo (podobne ako v operačnom systéme Mac OS X). Tak má používateľ k dispozícii kompletnú sadu nástrojov, ktorú môže začať využívať ihneď po nainštalovaní štandardnej inštalácie systému.
• Jedným z cieľov projektu je dôraz na prístupnosť a medzinárodnosť, ktorú sa tvorcovia snažia dosiahnuť poskytovaním softvér čo najväčšiemu možnému počtu používateľov.
• Okrem použitia rovnakého deb súborového formátu pre inštaláciu softvérových balíkov je distribúcia Ubuntu silne previazaná na komunitu Debian aj tak, že komunita Ubuntu prispieva zmenami priamo, na rozdiel od ich ohlasovania až po uvoľnení ďalšej verzie. Množstvo vývojárov Ubuntu má zároveň na starosti balíky v rámci samotného Debianu.
• Filozofia Ubuntu zdôrazňuje používanie najmä slobodného softvéru.
• Všetky Ubuntu verzie sú poskytované na stiahnutie zdarma.
• Ubuntu umožňuje prechod (aktualizáciu) na novšiu verziu distribúcie priamo z menu operačného systému.

Desktopová verzia ubuntu momentálne podporuje už iba AMD64 architektúry, staršie verzie do 17.10 podporovali aj Intel x86 (32bit). Serverová verzia podporuje aj ARM, IBM PowerPC a IBM Z, LinuxONE a poskytuje základnú podporu pre RISC-V. Staršie verzie neoficiálne podporovali aj IA-64 (Itanium) a PlayStation 3 architektúry (avšak Sony oficiálne prestala podporovať operačné systémy tretích strán na PS3 s firmvérom 3.21 vydaným 1. apríla 2010). Podporovaná GPU je potrebná pre zapnutie desktopových efektov.

Ubuntu rozdeľuje softvér do štyroch základných sekcií, nazývaných „komponenty“. Jednotlivé komponenty sa od seba líšia rozdielnym typom licencovania a úrovňou poskytovanej podpory. Štandardne sa inštalujú balíky z komponentu main, tieto balíky majú spĺňať základné potreby bežných používateľov počítačov, plus niektoré balíky z komponentu restricted, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre použiteľnosť operačného systému.

Komponent main obsahuje iba balíky, ktoré sú v súlade s licenčnými podmienkami Ubuntu a ktorých podporu zabezpečuje tím Ubuntu. Cieľom je zahrnúť všetko potrebné na bežné používanie Linuxových systémov. Balíky v tomto komponente majú garantovanú technickú podporu a včasné bezpečnostné záplaty.

Komponent restricted obsahuje softvér, ktorý vývojári Ubuntu podporujú, pretože je dôležitý, ale nie je dostupný s vhodnou slobodnou licenciou a preto nie je obsiahnutý v komponente main. Patria sem binárne balíky grafických kariet alebo ovládačov. Úroveň podpory je viac obmedzená, ako pre balíky z komponentu main, pretože vývojári nemusia mať prístup k zdrojovým kódom takýchto balíkov (napr. ovládače od firiem nVIDIA alebo ATI). Používanie binárnych balíkov prináša riziko neznámeho kódu, ktorý môže spáchať v systéme škodu. V tejto súvislosti sa hovorí o ultraortodoxnej distribúcii Ubuntu a podľa vyjadrenia Marka sa pripravuje už pre najbližší upgrade ^[2].

Komponent universe zahŕňa široký záber softvéru, ktorý môže, ale nemusí mať reštriktívnu licenciu, no tím Ubuntu pre tento softvér neposkytuje žiadnu podporu. Takto používatelia získajú možnosť inštalovať rôzne druhy programov v rámci balíkového systému Ubuntu, ale zároveň sú spomínané balíky oddelené od balíkov s podporou v komponentoch main a restricted.

Existuje ešte komponent multiverse, ktorý obsahuje nepodporované balíky, ktoré nespĺňajú požiadavky na Slobodný softvér.

Približne každých šesť mesiacov tím Ubuntu uverejňuje ďalšiu verziu distribúcie Ubuntu, pričom každá z nich má svoje vlastné kódové označenie a číslo verzie. Číslo verzie je vytvorené podľa dátumu uverejnenia verzie, takže napríklad 4.10 predstavuje dátum uverejnenia október 2004. Od roku 2006 je vydávané aj LTS (long term support) verzie s predĺženou podporou štandardne na 5 rokov, u spinov 3 roky. Nižšie je zoznam verzií Ubuntu.

V budúcnosti má existovať ešte verzia s kódovým názvom Grumpy Groundhog. Táto verzia má byť trvalo označená ako nestabilná a testovacia. Grumpy Groundhog bude získavať zdrojové kódy priamo zo systému na správu zdrojových kódov (konkrétne CVS z angl. Concurrent Versions System) množstva programov a aplikácií, ktoré sú dodávané s Ubuntu.

Verzia Dapper Drake je prvá verzia s dlhodobou podporou, Canonical ju podporuje 3 roky na desktope a 5 rokov na serveri. Aktuálna verzia Ubuntu je 20.10 s názvom Groovy Gorilla.

• Ubuntu - základné vydanie prostredím GNOME, predtým tiež s desktopovým prostredím Unity
• Edubuntu - Ubuntu určené na vzdelávanie v základných školách
• Kubuntu - Ubuntu využívajúce KDE
• Lubuntu - Ubuntu využívajúce LXDE do verzie 16.04. Od verzie 16.10 je možnosť používať LXQT, vo verzii 20.04 už je len LXQt verzia.
• Mythbuntu - Ubuntu určené na pozeranie televízie s programom, ktorý má názov MythTV
• Ubuntu MATE - Ubuntu využívajúce MATE, fork prostredia Gnome 2
• Ubuntu Studio - Ubuntu určené na multimediálne použitie
• Xubuntu - Ubuntu využívajúce XFCE

1. ↑ Systémové požiadavky Ubuntu [online]. [Cit. 2011-01-15]. Dostupné online.
2. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2007-April/000276.html
3. ↑ http://fridge.ubuntu.com/node/1099
4. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel/2008-February/025136.html
5. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2008-September/000481.html
6. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2009-February/000536.html

• Zoznam distribúcií Linuxu

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ubuntu
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ubuntu

• Ubuntu domovská stránka
• Canonical Ltd domovská stránka (sponzor Ubuntu vývoja)
• Oficiálne Ubuntu linux fóra

• Neoficiálna Ubuntu Úvodná príručka v angličtine Archivované 2009-01-07 na Wayback Machine
• Interview s Markom Shuttleworthom o Ubuntu