Ostrá (vrch v Západných Tatrách)

vrch na Slovensku v Západných Tatrách

Ostrá[1] (1 763,9 m n. m.[2]; poľ. Ostra) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[2] Leží nad Bobroveckou dolinou nad obcou Jalovec, približne 14 km severne od Liptovského Mikuláša.[3]

Ostrá
vrch
Ostra
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Liptovský Trnovec, Bobrovec
Časť Sivý vrch
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 763,9 m n. m.
Súradnice 49°12′02″S 19°38′10″V / 49,2005°S 19,6362°V / 49.2005; 19.6362
Geologické zloženie vápenec, dolomit
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z Jalovca
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ostrá
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Malá Ostrá a Ostrá zo Sivej kopy

Nachádza sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[4] Masív leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Trnovec a Bobrovec.[1][5] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Zuberec, západne ležiace Huty, juhozápadne sa nachádzajú Liptovské Matiašovce a Kvačany a južne Bobrovček, Jalovec a Žiar.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku, a západná časť hrebeňa patrí aj do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[3]

Ostrá leží v mohutnej rázsoche, vybiehajúcej južným smerom zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier.[2] Z vrchu vybieha západným smerom menšia rázsocha na Suchý vrch (1 477 m n. m.). Severozápadné svahy padajú do Suchej doliny, ktorou vodu odvádza Suchý potok do Kvačianky v povodí Váhu, juhozápadne leží dolina Huňová, ktorou vodu do Suchého potoka odvádza rovnomenný potok. Východne sa hrebeň zvažuje do Bobroveckej doliny, ktorou voda odteká Polianskym potokom do Jalovčanky.[2][3] Jedná sa o kužeľovitú horu budovanú usadenými horninami, predovšetkým vápencami a dolomitmi. Vrcholové partie sú porastené nízkou kosodrevinou. Samotný vrchol poskytuje pekné výhľady na masív Salatína.

Západne leží Biela skala (1 316 m n. m.), sedlom Suchá priehyba (1 451 m) oddelený Suchý vrch (1 477 m n. m.), Holica (1 340 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), južne Fatrová (1 446 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), sedlom oddelená Veľká kopa (1 648 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.) a Trnác (1 680 m n. m.), východne Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.) a severne Zuberec (1 806 m n. m.), Pálenica (1 753 m n. m.), sedlom Prislop (1 680 m) oddelená Malá Ostrá (1 707 m) a mohutný Sivý vrch (1 805 m).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady

upraviť

Kosodrevinou porastený vrchol[6] umožňuje rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a Nízke Tatry.[7]

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e f TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť