Jalovecká hora
Jalovecká hora alebo Jalovská hora (1 696,8 m n. m.[1]; poľ. Jałowiecka Hora) je vrch v Západných Tatrách. Leží v závere Jaloveckej doliny nad obcou Jalovec, približne 12 km severne od Liptovského Mikuláša.[2]
| Jalovecká hora | |
| Jalovská hora | |
| vrch | |
 Jalovecká hora na ľavom okraji
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Jalovec, Bobrovec |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 696,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′53″S 19°40′02″V / 49,1981°S 19,6672°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Jalovca |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa na západe Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské Tatry.[3] Masív leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Jalovec a Bobrovec.[4] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Žiar, Jalovec a Bobrovček, juhovýchodne sa nachádza Konská, juhozápadne Liptovské Matiašovce, západne Huty a severozápadne Zuberec.[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[2]
Opis
upraviťJalovecká hora leží na konci rázsochy, vybiehajúcej juhozápadným smerom zo Salatína (2 048 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Lysec (1 830 m n. m.). Vypína sa nad záverom Jaloveckej doliny, nad miestom, kde sa dolina vetví. Západne sa nachádza Bobrovecká dolina, ktorou vodu odvádza Poliansky potok do Jalovčanky v povodí Váhu. Tá preteká južným úpätím dolinou Parichvost, kde smeruje aj voda z východne situovanej Hlbokej doliny.[1][2]
Východne leží Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.) a Spálená (2 083 m n. m.), severne Salatín (2 048 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), Pálenica (1 753 m n. m.) a Kozinec (1 462 m n. m.), západne Sivý vrch (1 805 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.) a Malá kopa (1 637 m n. m.) a južne Babky (1 566 m n. m.), Sokol (1 316 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Skala (1 132 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.) a Široká (1 890 m n. m.).[1] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady
upraviťVrchol so súvislým porastom kosodreviny[5] umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a Liptovská kotlina, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra a Nízke Tatry.[6]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný hrebeňom zo Salatína. Značené trasy vedú blízkymi dolinami.[2]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.