Wikipédia

Louis de Funès

francúzsky herec

Louis de Funès de Galarza (* 31. júl 1914, Courbevoie, Francúzsko – † 27. január 1983, Nantes, Francúzsko) bol francúzsky herec a komik.[1][2] Po účinkovaní v takmer stopäťdesiatich filmoch bol jedným z najznámejších komických hercov francúzskej kinematografie druhej polovice 20. storočia a taktiež dosiahol najlepšie finančné výsledky vo francúzskej kinematografii od 60. do začiatku 80. rokov 20. storočia.[3]

Louis de Funès
Louis de Funès na natáčaní filmu Piti Piti Pa z roku 1970.
Celé menoLouis Germain David de Funès de Galarza
Narodenie 31. júl 1914
Courbevoie, Francúzsko
Úmrtie27. január 1983 (68 rokov)
Nantes, Francúzsko
PrezývkyFufu
Povolanieherec, komik
Roky pôsobenia1945 – 1982
ManželkaGermaine Louise Elodie Carroyer (1936 – 1942)
Jeanne Barthelémy de Maupassant (1943 – 1983)
DetiDaniel
Patrick
Olivier
OtecCarlos Luis de Funès de Galarza
MatkaLeonor Soto Reguera
Výška1,64 m
Oficiálna webstránkalouisdefunes.com

Život

upraviť

Mladosť

upraviť

Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 vo francúzskom meste Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, ktorí zo španielskej Sevilly do Francúzska utiekli v roku 1904, pretože rodina s ich svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy advokát, po príchode do Francúzska sa stal brusičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na klavír. Ovládal francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Než sa stal hercom, vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s Danielom Gélinom. V roku 1936 si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku 1942. Za nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku 1943 sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného 27. januára 1944, a Oliviera, narodeného 11. augusta 1949.[4][5]

Začiatok kariéry

upraviť

Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku 1946 vo filme Pokušenie z Barbizonu (La tentation de Barbizon). Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.[4] Počas nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné roly, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi 1945 a 1955 sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku 1954 hral vo filmoch ako Poprask v kabarete a Baránok s piatimi nohami. Okrem filmu sa venoval aj dabingu a hrával v divadle.

Prelom v kariére

upraviť

Prelom v kariére nastal v roku 1956 vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu Naprieč Parížom. Jeho ďalším úspechom bol film Pouic-Pouic z roku 1963 v réžii Jeana Giraulta. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku 1965 sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii Smoliar. Dvojica Funès-Bourvil sa o rok neskôr objavila aj vo filme Veľký flám. Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo vo francúzsku 17,27 milióna divákov.[4][6]

Žandár zo Saint-Tropez či komisár Juve

upraviť

Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú Európu si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v sérii komédií o žandárovi zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa.

Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v USA bol takmer neznámy s výnimkou komédie Dobrodružstvá rabína Jakoba z roku 1973. V Československu jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec Ľubo Gregor.[7]

Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku Muž tisícich tvárí. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom.

Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire pri Nantes, rád trávil čas vo svojom rozáriu. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd „Louis de Funès“.

Smrť

upraviť

De Funès mal problémy so srdcom a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval srdcový infarkt, ktorý prekonal po skončení natáčania filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba a na ktorý nakoniec 27. januára 1983 taktiež zomrel.[8]

Filmografia

upraviť

Herecká filmografia

upraviť
  • 1954 – Mam'zelle Nitouche
  • 1954 – Les intrigantes
  • 1954 – Huis clos
  • 1954 – Les hommes ne pensent qu'à ça
  • 1954 – Fraternité (TV)
  • 1954 – Escalier de service
  • 1954 – Les corsaires du Bois de Boulogne
  • 1954 – Le chevalier de la nuit
  • 1954 – Le blé en herbe
  • 1954 – Ah! Les belles bacchantes
  • 1954 – Poisson d'avril
  • 1953 – Mon Frangin du Sénégal
  • 1953 – Faites-moi confiance
  • 1953 – Le secret d'Hélène Marimon
  • 1953 – Capitaine Pantoufle
  • 1953 – Légère et court vêtue
  • 1953 – Au diable la vertu
  • 1953 – Dortoir des grandes
  • 1953 – L'étrange désir de Monsieur Bard
  • 1953 – Le rire (film)|Le rire
  • 1953 – La vie d'un honnête homme
  • 1952 – La putain respectueuse
  • 1952 – L'amour n'est pas un péché
  • 1952 – Moineaux de Paris
  • 1952 – Le huitième art et la manière
  • 1952 – Monsieur Leguignon Lampiste
  • 1952 – Monsieur Taxi
  • 1952 – Je l'ai été trois fois
  • 1952 – Elle et moi
  • 1952 – Innocents in Paris
  • 1952 – La fugue de Monsieur Perle
  • 1952 – Agence matrimoniale
  • 1952 – Les dents longues
  • 1952 – Ils étaient cinq
  • 1952 – Les sept péchés capitaux
  • 1951 – Adresát neznámy
  • 1951 – Folie douce
  • 1951 – L'amant de paille
  • 1951 – Le dindon
  • 1951 – Pas de vacances pour Monsieur le Maire
  • 1951 – La poison
  • 1951 – Le roi du bla bla bla
  • 1951 – Champions Juniors
  • 1951 – La rose rouge
  • 1951 – Sans laisser d'adresse
  • 1951 – Boîte à vendre
  • 1951 – Boniface Somnambule
  • 1951 – Bibi Fricotin
  • 1951 – Un amour de parapluie
  • 1951 – Les joueurs
  • 1951 – Knock
  • 1950 – Adémaï au poteau-frontière
  • 1950 – La rue sans loi
  • 1949 – Le jugement de Dieu
  • 1949 – Je n'aime que toi
  • 1949 – Un certain monsieur
  • 1949 – Pas de week-end pour notre amour
  • 1949 – Rendez-vous avec la chance
  • 1949 – Au revoir M. Grock
  • 1949 – Millionnaires d'un jour
  • 1949 – Mission à Tanger
  • 1949 – Mon ami Sainfoin
  • 1949 – Vient de paraître
  • 1948 – Du Guesclin
  • 1947 – Croisière pour l'inconnu
  • 1947 – Antoine et Antoinette
  • 1946 – Dernier refuge
  • 1946 – Six heures à perdre
  • 1945 – Pokušenie Barbizonu

Režijná filmografia

upraviť

Podiel na scenári

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ↑ Louis de FUNÈS [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  3. ↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Louis de Funès [online]. frenchfilms.org, 2015-01-01, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c Resin statues | Infinite Statue [online]. www.infinitestatue.com, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online. Archivované 2019-01-12 z originálu.
  5. ↑ Louis de Funès [online]. IMDb, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  6. ↑ LOUIS DE FUNES BOX OFFICE [online]. BOX OFFICE STORY, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  7. ↑ Louis de Funès [online]. www.dabingforum.sk, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  8. ↑ PUREPEOPLE. Louis de Funès : De quoi est mort le mythique héros du Grand Restaurant ? [online]. www.purepeople.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Louis_de_Funès&oldid=7901707“