Lacrimosa

Prvá demo-nahrávka s názvom „Clamor“ (lat. Nárek) sa objavila v roku 1990. Pretože Tilo Wolff nedokázal presvedčiť žiadne hudobné vydavateľstvo, založil si vlastné pod názvom Hall of Sermon a vydal svoju prvú platňu Angst (Strach).

Od roku 1994 patrí k Lacrimosse ako stály člen aj Fínka Anne Nurmi, ktorá stála pri zrode gothic rockovej skupiny Two Witches.

Najväčší hitparádový úspech skupiny bola pieseň „Stolzes Herz“. Ďalší úspech dosiahla v roku 1999 s albumom Elodia. Lacrimosa usporadúva turné po Európe, Strednej aj Južnej Amerike. So svojou skladbou „Der Morgen danach“ sa udržala štyri týždne v nemeckej oficiálnej hitparáde.

Na debutovom albume Angst sú použité minimalistické elektronické zvuky umožňujúce realizačné prostriedky Tila Wolffa. V podobnom duchu sú vytvorené aj nasledujúce albumy Einsamkeit a Satura.

Od štvrtého albumu Inferno je už súčasťou skupiny aj Anne Nurmi. Od tej doby sa štýl neustále vyvíja. Inferno rovnako ako jeho predchodca Satura obsahuje rockové a metalové pasáže s elektrickými gitarami. V Inferne sa prvýkrát objavujú anglické texty, ale tiež klasické prvky v záverečnej skladbe „Der Kelch des Lebens“ – 14-minútovej skladbe, v ktorej pôsobí symfonický orchester.

Nasledujúci album Stille (nem. ticho) obsahuje hit „Stolzes Herz“ a štvrťhodinovú skladbu s názvom „Die Straße der Zeit“. Táto obsahuje rozsiahle chorálové pasáže, inštrumentálne vsuvky a dlhé gitarové sóla.

Elodia patrí k najúspešnejším albumom skupiny Lacrimosa. Bola nahraná spolu s londýnskym symfonickým orchestrom. V prvej skladbe „Am Ende der Stille“ sa opakuje motív poslednej skladby predchádzajúceho albumu. Skrz tento počin dosiahol Tilo Wolff takmer cyklické prepojenie albumov. V albume splývajú hranice medzi klasickou hudbou a metalom.

Album Fassade do istej miery leží na troch pilieroch. Jeho 1. a 3. časť sú spolu hudobne úzko prepojené. Druhá, stredná časť vytvára pokojný protipól koncom albumu. Skladba „Stumme Worte“ jepostavená len na Tilovom speve, klavíri a kvartete.

Echos (nem. ozveny) začínajú čisto klasickou skladbou „Kyrie“, prevzatou z Ordinarium Missae pre chór a orchester. Tento album je tiež veľmi ovplyvnený elektronickou a industriálnou hudbou, čo je obzvlášť viditeľné na skladbe „Ein Hauch von Menschlichkeit".

Deviaty album skupiny Lacrimosa Lichtgestalt veľkou mierou preberá klasickú orientáciu predchádzajúceho albumu, ale začína sa tiež obnovovať rockový prvok. Zvlášť je to zrejmé v prvej skladbe „Sapphire“, ktorá spočiatku začína pokojne, ale od druhej polovice prechádza na metal, rýchlosť hudby sa zvyšuje, nastupujú gitary a Wolffov hlas sa mení zo spevu na chrapot. Zostávajúce skladby predstavujú mix štýlov predchádzajúcich albumov.

V marci 2008 začali práce na novom albume Sehnsucht, ktorý vyšiel 8. mája 2009.

V roku 2012 vyšiel zatiaľ ich posledný album Revolution.

Všetky albumy a DVD boli publikované vlastnou spoločnosťou Tilo Wolff, Hall of Sermon.

• Angst - 1991
• Einsamkeit - 1992
• Satura - 1993
• Inferno - 1995
• Stille - 1997
• Elodia - 1999
• Fassade - 2001
• Echos - 2003
• Lichtgestalt - 2005
• Sehnsucht - 2009
• Revolution - 2012
• Hoffnung - 2015
• Testimonium - 2017
• Leidenschaft - 2021
• Leidenschaft, Pt.2 - 2022

• Live (2 CD) - 1998
• Lichtjahre (2 CD) - 2007

• Clamor - 1990 (demo)
• Alles Lüge - 1993 (EP)
• Schakal CD - 1994
• Stolzes Herz CD - 1996
• Alleine zu Zweit CD - 1999
• Der Morgen danach CD - 2001
• Durch Nacht und Flut CD - 2002
• Lichtgestalten - 2005 (EP)
• The Party is Over - 2005
• I Lost my Star - 2009
• Feuer - 2009
• Mandira Nabula - 2009
• Sellador - 2010 (Club Promo)
• Untitled - 2010 (Club Promo)
• Morning Glory - 2013 (EP)
• Heute Nacht - 2013 (EP)

• The Clips 1993-1995 - 1995
• Silent Clips - 1997

• The Live History - 2000
• Musikkurzfilme - 2005
• Lichtjahre - 2007

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lacrimosa na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).