Kresťanská demokracia

Pojem kresťanská demokracia sa prvý raz objavil v spojitosti s francúzskou revolúciou a debatami o budúcnosti katolicizmu v novej politike demokratických štátov. Vatikán bol proti akejkoľvek liberalizácii, spájajúcej sa s hrozbou pre postavenie cirkvi, neskôr však začal katolícky liberálny prúd v kresťanskej demokracii priamo podporovať.^[1]

Najsilnejšie postavenie si vybudovali kresťanskodemokratické strany v krajinách, ktoré už boli čiastočne sekularizované - najúspešnejšie boli v Beneluxe. Aj tam však začali oslabovať od sedemdesiatych rokov 20.storočia, v súvislosti s oslabením tradičných blokov - kresťanskodemokratického a sociálnedemokratického a preferenciou iným politických tém u občanov.^[2]

Napriek výzve sekularizácie je stále vplyvnou ideológiou v Európe a v Latinskej Amerike. V politickej praxi zastáva kresťanská demokracia konzervatívny pohľad na kultúru, spoločnosť a morálku (sociálny konzervativizmus), avšak v ekonomickej oblasti presadzuje sociálne trhové hospodárstvo, teda väčšinou predstavuje takzvaný stredný prúd.

Agendy kresťanskodemokratických politických strán sa v rôznych krajinách líšia. Zatiaľ čo v Európe sú kresťanskodemokratické strany (vplyvom silného postavenia sociálno-demokratických strán) skôr konzervatívne, v Latinskej Amerike sú viac progresívne a čiastočne ovplyvnené teológiou oslobodenia.

Kresťanskí demokrati sú väčšinou sociálne konzervatívni a ako takí majú skeptický pohľad na interrupciu a manželstvo rovnakého pohlavia, hoci niektoré strany sú ochotné akceptovať čiastočnú legalizáciu oboch. Kresťanskodemokratické strany tiež často zdôrazňujú kresťanské dedičstvo danej krajiny a presadzujú kresťanskú etiku.

Z ekonomického hľadiska kresťanskí demokrati väčšinou neoponujú kapitalizmu ako ekonomickému systému, na rozdiel od odporu ku komunizmu a podobným ideológiám.

• Európsky parlament: Európska ľudová strana - dlhodobo najúspešnejšia frakcia v Európskom parlamente
• Belgicko: CD&V, cdH
• Česko: KDU-ČSL
• Fínsko: KD
• Francúzsko: UMP
• Holandsko: CDA
• Luxembursko: CSV
• Maďarsko: KDNP
• Nemecko: CDU/CSU
• Nórsko: KrF
• Slovensko: KDH, SDKÚ
• Poľsko: PO
• Portugalsko: PPD/PSD (paradoxne nemá nič spoločné so Sociálne demokratickou stranou, súvisí s portugalskými poprevratovými dejinami a snahou odlíšiť sa od pravicovej armády)
• Rakúsko: ÖVP
• Španielsko: PP ^[3]
• Švédsko: KD
• Švajčiarsko: CVP

• Brazília: PSDB
• Mexiko: PAN

1. ↑ https://www.foreignaffairs.com/articles/western-europe/2014-07-15/end-christian-democracy Müller, Jan-Werner. The End of Christian Democracy: What the Movement's Decline Means for Europe. In: Foreign Affairs, 15.7.2014. Dostupné online.
2. ↑ Keman, Hans. The Low Countries: Confrontation and Coalition in Segmented Societies. s.208-245 In: Colomer, J.E. (ed.): Political Institutions in Europe. 3rd Edition. Londýn, New York: Routledge, 2008.
3. ↑ Ľudová strana: Fundaciones. Dostupné online. Verzia z: 2015-07-02

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křesťanská demokracie na českej Wikipédii.