Félix Houphouët-Boigny

Houphouët-Boigny, syn kmeňového náčelníka, pochádza z pomerne bohatej plantážnickej rodiny (pestujúcej kávu a kakao) vo vtedajšej francúzskej kolónii. Vyštudoval lekársku akadémiu v Dakare, kde 1925 zložil skúšky a až do roku 1940 praktikoval ako lekár.

Po roku 1939 sa venoval plantážnictvu. Ako protest proti diskriminácii domorodých majiteľov plantáží založil v roku 1944 Syndicat Agricole Africain (SAA, slov. Africký poľnohospodársky syndikát) s 20 000 členmi a stáva sa predsedom. V nej zjednotil robotníkov aj niektorých majiteľov plantáží, ktorí boli nespokojný so zvýhodňovaním francúzskych majiteľov plantáží (ktorých bola asi tretina) koloniálnymi úradmi. Jeho cieľom bol boj proti vtedy ešte rozšírenej nútenej práci na plantážach.

Z tejto organizácie vznikla v roku 1945 strana Parti Démocratique de la Côte d'Ivoire (PDCI, slov. Demokratická strana Pobrežia Slonoviny). Ako poslanec francúzskeho parlamentu sa v Paríži stýkal s Komunistickou stranou Francúzska, a po prijatí francúzskej ústavy, ktorá len neuspokojivo riešila problematiku zámorských území, založil v Bamaku roku 1946 viacnárodnú stranu Rassemblement Démocratique Africain (RDA, slov. Africké demokratické zhromaždenie), ktorá bola činná vo väčšine krajín francúzskej západnej Afriky s cieľom jej dekolonizácie, a stal sa jej predsedom.

V päťdesiatich rokoch sa politicky preorientoval a stýkal sa s politikmi ako Robert Schuman a François Mitterrand. Roku 1956 bol menovaný ministrom pre otázky francúzskych zámorských území, podieľal sa na vypracovaní novej francúzskej ústavy, v roku 1959 ho Charles de Gaulle menoval ministrom poradcom. Po návrate na Pobrežie Slonoviny sa zasadil o nezávislosť krajiny, ktorá bola vyhlásená 7. augusta 1960. Vo voľbách toho istého roku^[1] bol väčšinou 98 percent hlasov zvolený prvým prezidentom, počas jeho vlády bol však v krajine zavedený model jednej strany (až do roku 1990), opozičné strany boli ilegálne. Z prvých pluralistických volieb v októbri 1990 vyšiel Félix Houphouët-Boigny víťazne. Laurent Gbagbo v nich Houphouët-Boignymu podľahol (toho 80% hlasov vynieslo k 7. mandátu). O mesiac neskôr získala Gbagbova FPI len 10 mandátov v parlamentných voľbách.

Za jeho prezidentstva udržovalo Pobrežie Slonoviny úzke vzťahy s Francúzskom a tiež Južnou Afrikou. Jeho pomerne jasné protikomunistické zameranie sťažovalo vzťah k ZSSR (diplomatické styky boli dlhý čas prerušen��), ČLR bola uznaná až v 1987.

Medzi obyvateľstvom Pobrežia Slonoviny sa pre neho vžila prezývka „Starec“ (franc. le vieux). Sám pri jednom prejavu v roku 1983 odhadol svoj majetok na „niekoľko miliárd CFA“ uložených „v zahraničí, vo Švajčiarsku“ ale aj „na Pobreží Slonoviny“.

Houphouët-Boigny, ktorý patril k popredným politikom Afriky a ktorého vládu možno v tamojších postkoloniálnych pomeroch označiť ako umiernenú, sa podieľal na niekoľkých nie vždy stopercentne akceptovaných rozhodnutiach:

• ako veriaci katolík nechal vo svojom rodisku Yamoussoukro postaviť dodnes najväčší kostol na svete (Bazilika Notre-Dame de la Paix) podľa vzoru rímskej baziliky sv. Petra. Stavbu za 300 miliónov dolárov (či 40 miliárd CFA frankov) podľa svojich slov financoval z vlastných zdrojov. Keď ju chcel venovať Vatikánu, Ján Pavol II. najprv odmietal (na odporúčanie slonovinských kňazov). Stanovisko zmenil až v júli 1989 po návšteve Houphouëta-Boignyho vo Vatikáne a 3 mesiacoch premýšľania.
• V roku 1983 nechal presunúť hlavné mesto z Abidjanu rovnako do svojho rodiska Yamoussoukro, kde nechal postaviť nákladný prezidentský palác.
• Roku 1985 sa zasadil o vydanie zákona, podľa ktorého sa štát smie nazývať iba Côte d'Ivoire, preklad do iných jazykov stál pod trestom smrti; zákon, potvrdzujúci meno z čias francúzskej koloniálnej ríše, odporuje snahám iných afrických štátov, ktoré sa po získaní nezávislosti snažili zbaviť koloniálneho dedičtva aj tým, že často hľadali svoje názvy vo vlastnej minulosti.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Félix Houphouët-Boigny na českej Wikipédii.

1. ↑ African Elections Database – prehľad volieb v Pobreží Slonoviny (po anglicky)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Félix Houphouët-Boigny