Eugen Gressner

Ľudovú školu navštevoval v rodisku, roku 1925 maturoval na gymnáziu v Nových Zámkoch. Medicínu začal študoval na Karlovej univerzite v Prahe.^[3] Následne pokračoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde promoval v odbore všeobecné lekárstvo 31. januára 1931.^[1][3] Po ukončení štúdia sa stal asistentom prof. Kristiána Hynka, neskôr prof. Miloša Netouška na I. internej klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave, kde pôsobil do 1. júla 1936.^[3] Roku 1936 sa stal primárom interného a infekčného oddelenia v Michalovciach, odkiaľ v roku 1939 odišiel na interný primariát do Topoľčian, kde v tejto funkcii zotrval 36 rokov. Vybudoval tam röntgenové pracovisko, biochemické laboratórium, transfúznu stanicu a odčlenením infekčných, tuberkulóznych a detských postelí položil základy rozvoja týchto odborov v okrese. Ako 65-ročný odišiel z funkcie primára, ale ďalších desať rokov pracoval ako vedúci kardiologického strediska v Topoľčanoch a potom ešte ako lekár tamojšieho domova dôchodcov.^[4] V roku 1969 spoluzaložil gerontologickú sekciu Slovenskej internistickej spoločnosti, z ktorej sa v roku 1970 stala samostatná Slovenská gerontologická a geriatrická spoločnosť. V roku 1979 inicioval prijatie koncepcie geriatrie a v nasledujúcom desaťročí ku vzniku kliník, oddelení geriatrie, oddelení pre dlhodobo chorých i k založeniu Výskumného ústavu geriatrie.^[3]

• Zaslúžilý lekár
• Zlatá plaketa za zásluhy Slovenskej lekárskej spoločnosti
• Medaila J.E. Purkyněho
• Reimanova cena