Dedinka

Obec leží vo východnej časti okresu, v mierne zvlnenej časti Podunajskej pahorkatiny. Dedinkou preteká Dedinský potok, ktorý napája južne od obce ležiacu vodnú nádrž. Obcou vedie cesta III/1530, ktorá je južným smerom napojená na cestu I/75, vedúcu z Nových Zámkov na Veľký Krtíš. Okresné mesto je vzdialené 32 km, Šurany 23 km západne a Levice 29 km severovýchodne.

Najstaršie dôkazy pobytu ľudí v okolí obce pochádzajú z mohýl z mladšej doby bronzovej, ktoré odhalili okrem iného kostru dievčiny z 13. storočia pred Kr. so stovkou bronzových predmetov, ako náramky, sponky, ihlice či náhrdelníky. Ďalšie tri ženské žiarové hroby obsahovali šperky a bronzové súčastí odevu – čelenky, spony, ihlice, náhrdelníky, náramky, náušné kruhy, kruhy do vlasov, terčovité puklice, amulety a iné. V blízkosti mohyly sa predpokladá aj osada z rovnakého obdobia.

Najstaršia písomná zmienka o osade „Nagy Fajkurt“ pochádza z roku 1227, kedy toto územie patrilo ostrihomskej kapitule. V 14. storočí bola obec v majetku komárňanského panstva, ktoré spravoval hradný župan ako kráľovský splnomocnenec. Po dobití Levického hradu spadala osada Nagy Fajkurt práve pod toto panstvo. Počas osmanského ohrozenia bola obec v roku 1669 zničená počas bojov cisárskych vojsk s Turkami. K oslobodeniu oblasti prišlo až v roku 1683, po ktorom sa začalo s obnovou kedysi obsadených oblastí. Nepokojné povstalecké roky 18. storočia opäť priniesli prechody a drancovanie cisárskych či Rákociho (kuruckých) vojakov. Majetky Kürthyovcov cisár poukázal František Szluka, ktorý do oblasti pozval kolonistov z iných slovenských žúp. Po dlhom pobyte Kürthyho v žalári napokon cisárovná Mária Terézia rodine majetky vrátila.

Nový kostol s kryptou Kúrthovcov a samostatne stojacou vežou si obyvatelia postavili v roku 1784. V minulosti stáli v obci až štyri kaštiele, z ktorých sa zachoval jediný. Obyvatelia sa zaoberali najmä pestovaním pšenice, kukurice, konope a ďateliny, no pestovalo sa aj ovocie a hrozno. Život obce bol poznačený veľkostatkami, kde pracovala väčšina obyvateľov. Spevnená cesta bola do obce vybudovaná až v roku 1938 a v tomto období bola napojená na elektrickú sieť. Obec mala richtára a farára, no tiež hostinec a tri obchody, krajčíra a obuvníka. Počas obsadzovania juhu Slovenska Maďarmi bola časť miestnych, pôvodne slovenských kolonistov, vyhnaných a ich domy zabrali maďarskí prisťahovalci. Prítomná nemecká posádka obec opustila až 7. februára 1945, k oslobodeniu obce však došlo až 24. marca 1945 po príchode vojakov II. Ukrajinského frontu.

Po roku 1945 tvorili Fajkurt miestne časti Dedinka a Hurbanovce, notársky úrad však sídlil v susedných Plavých Vozokanoch, no jeho kompetencie onedlho prevzal novovzniknutý MNV. Po oslobodení odišlo mnoho obyvateľov za prácou do miest, no častý bol odchod do Česka. Zo starého Lévayovského kaštieľa si obyvatelia urobili kultúrny dom so sálou pre divadlá a zábavy, čitárňou a bytom pre správcu. Obľúbené boli divadelné predstavenia domácich ochotníkov, no i hereckých súborov z okolia.

V obci bol vybudovaný obchod so zmiešaným tovarom, predajňa textilu a hostinec. Pravidelné autobusové spoje premávali od roku 1955, čím sa zjednodušil aj prístup na železničnú zastávku v Pozbe na trati Nové Zámky – Levice. zveľaďovala, po vojne pribúdali nové domy i služby obyvateľom.

• Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1784. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou a českou plackou, loď je zaklenutá pruskou klenbou. Nachádza sa tu klasicistický hlavný oltár so sochami sv. Ladislava a sv. Imricha z konca 18. storočia. Kazateľnica s reliéfom Dobrého pastiera je rokoková z doby vzniku kostola. Ďalej sa tu nachádza voľná socha Piety, ľudová baroková práca z konca 18. storočia.^[4] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.

• Klasicistický kaštieľ, jednopodlažná stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 19. storočia.^[5] Dnes slúži ako pohostinstvo. Fasády kaštieľa sú členené pilastrami a priebežnou kordónovou rímsou.

• Neogotická kaplnka z konca 19. storočia.^[6] Nachádza sa v blízkosti kostola.

• Oficiálna stránka obce