Preskočiť na obsah

Rad Bieleho leva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súčasná podoba Radu Bieleho leva občianskej skupiny s kolanou (radovou reťazou).

Rad Bieleho leva[1][2] (čes. Řád Bílého lva)[3][pozn. 1] je najvyššie štátne vyznamenanie Českej republiky. Pôvodne bol udeľovaný osobám, ktoré sa zvlášť vynikajúcim spôsobom zaslúžili o Československo, a to od roku 1922. V rokoch 1922 – 1990 sa tento rad oficiálne nazýval „Československý rad Bieleho leva“.[4][1] V súčasnej podobe, ktorej výtvarným autorom je medailér a sochár Michal Vitanovský, je v Česku udeľovaný od roku 1994.

Je rozdelený na občiansku a vojenskú skupinu. Občiansky variant má skrížené palmové ratolesti a vojenské skrížené meče. Ďalej sa delia do piatich tried. Prvé dve dopĺňa osemcípa strieborná lúčová hviezdica. Má tvar červenej päťcípej hviezdy so strieborným dvojchvostovým levom uprostred. Na zadnej strane vyznamenania je štátny znak Českej republiky a heslo Pravda vítězí. S radovou reťazou sa vyznamenanie udeľuje iba hlavám štátov. Českým štátnym občanom sa rad neudeľuje, ale prepožičiava. Českému prezidentovi sa po zvolení prepožičiava Rad Bieleho leva I. triedy (spolu s radom TGM) automaticky zo zákona, parlament ČR môže rozhodnúť o prepožičaní doživotnom.[3]

Vznik a história

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytvorenie radu

[upraviť | upraviť zdroj]

Zákonom z 10. apríla 1920 č. 243/1920 Zb.[5] bola splnomocnená vláda, aby vytvorila rad udeľovaný cudzím štátnym príslušníkom za zásluhy o československý štát. Tento zákon menil pôvodný Zákon č. 61/1918 Zb., ktorým zrušuje šľachtictvo, rady a tituly.[6] Zriadený bol vládou ČSR so súhlasom prezidenta republiky. Podľa zákona mal tento rad odovzdávať iba prezident, ktorý na tento účel mohol poveriť aj premiéra alebo vrchného veliteľa vojska. Časť zodpovednosti za vytvorenie insígnií radu niesla Kancelária prezidenta republiky a časť Ministerstvo zahraničných vecí a školstva.

Inšpiráciou pre Rad Bieleho leva bol Český šľachtický kríž z roku 1814.

Obdobie 1921 – 1961

[upraviť | upraviť zdroj]

Napokon 7. decembra 1922 bol ustanovený vlastný rad nariadením vlády č. 362/1922 Zb.,[7] keď boli schválené radové stanovy, ktoré vypracovala Kancelária prezidenta republiky. Rad bol rozšírený vládnym nariadením 13. novembra 1924 č. 261 Zb.,[8] ktoré pridalo k ostatným radovým dekoráciám ešte radovú reťaz. Ten mal byť udeľovaný zároveň s ostatnými dekoráciami radu I. triedy alebo neskôr zvlášť. Táto reťaz mala byť udeľovaná hlavám štátov, ale aj bežným občanom, pokiaľ ich zásluhy boli mimoriadne pozoruhodné. Zákon zároveň neumožňoval československým štátnym príslušníkom prijímať zahraničné rady, ale zároveň nestanovil žiadne sankcie za tento priestupok, takže porušovanie nebolo nijako neobvyklé. Zhotovením všetkých odznakov aj reťaze bol poverený sám Rudolf Karnet a firma Karnet-Kyslý.

Radovým odznakom bola päťcípa hviezda, ktorej lúče boli rozoklané do troch hrotov, jednotlivé lúče boli granátovo smaltované so zlatými krajmi a medzi nimi sa nachádzali lipové lístky. Uprostred hviezdice bol pripevnený strieborný lev malého štátneho znaku. Na zadnej strane je v strede granátovo smaltovaný kruh s monogramom ČSR a okolo neho opísané Pravda vítězí. Lúče tejto strany boli taktiež granátovo smaltované a niesli štíty s bývalými zemskými znakmi Československa – českým, moravským, sliezskym, slovenským a podkarpatoruským. Hviezdica bola zavesená na palmovom venci, cez ktor��ho stred sú skrížené buď dva meče v rade za vojenské zásluhy alebo dve palmové ratolesti v rade za občianske zásluhy.

Strieborná osemhranná hviezda mala v strede granátovo smaltovaný kruh, kde je strieborne smaltovaný lev okolo ktorého je nápis Pravda vítězí, pričom na reverze je celostrieborná s monogramom ČSR.[9] Medaily majú na prednej strane opäť leva z malého štátneho znaku a radové heslo, na zadnej strane je v strede monogram ČSR a na obrube nápis Uděleno v uznání zásluh. Reťaz bola tvorená z dvadsiatich článkov spojených vždy dvoma retiazkami. Uprostred je článok závesný s monogramom ČSR a okolo neho sa striedajú menšie články, ktoré tvoria malý štátny znak alebo iniciály ČSR.

V roku 1945 bola tiež zriadená vojenská obdoba radu, Československý vojenský rad Bieleho leva za víťazstvo. Tento rad bol potvrdený v roku 1946 a zmenený v roku 1948. Bola udeľovaná hviezda I. a II. triedy, radový kríž a zlatá a strieborná medaila.[10]

Obdobie 1961 – 1990

[upraviť | upraviť zdroj]

K obnoveniu radu došlo po zmene oficiálneho názvu na ČSSR podľa vládneho nariadenia č. 10/1961 Zb.[1] Pri tomto rade nebola obnovená štvrtá ani piata trieda, podobne ako strieborná a zlatá medaila. Monogram ČSR sa zmenil na ČSSR a zmizli znaky krajín Československa z cípov hviezdy. Zmenil sa aj znak na hrudi leva, podľa nového malého štátneho znaku. Radová reťaz bola stále vyhradená hlavám štátu. Udeľovanie vyznamenaní bolo ešte neskôr ošetrené zákonom č. 62/1962 Zb.[11]

Obdobie 1990 – 1992

[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo vznikla ČSFR, bolo zákonom č. 404/1990 Zb.[2] znovu obnovených päť tried, ale už nie medaily, čo zostalo dodnes. Lev je korunovaný, strieborný a dvojchvostý. Monogram na reťazi ČSSR nahradil ČSFR a na rube hviezdy sa objavil znak ČSFR a odpis Veritas vincit („pravda víťazí“) dolu oddelený modrým lipovým listom.[2]

Súčasná podoba od roku 1994

[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozdelení Československa bol rad Bieleho leva obnovený zákonom o štátnych vyznamenaniach ČR č. 157/1994 Sb. ako najvyššie štátne vyznamenanie Českej republiky. Zmeny sa dočkal rub radového odznaku, kde sa novo objavil veľký znak ČR. Aj latinský opis bol znovu nahradený českým „Pravda vítězí“. Radová reťaz je opäť tvorená dvadsiatimi článkami, ale stredový závesný článok na klenot tvorí bielo smaltovaný monogram ČR. Ďalšie články tvoria strieborné levy s odpisom Pravda vítězí.[3]

Popis radu

[upraviť | upraviť zdroj]

Odznakom je päťcípa hviezdica, ktorá je na konci trojito rozoklaná a zakončená zlatými guličkami a je vyvedená v granátovo červenom smalte. V strede hviezdice je strieborný český lev. Medzi jednotlivými ramenami hviezdice sú umiestnené zlaté lipové listy. Na averze je štátny znak Českej republiky a modrý nápis „Pravda vítězí“.

Hviezda je osemcípa strieborná, lúčová na strede s medailónom granátovej červenej farby, v ktorého strede je český lev obklopený heslom „Pravda vítězí“.[3][12]

Oceňovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rad Bieleho leva prepožičiava alebo udeľuje prezident republiky, ak na to nezmocní iný orgán. Ide o kontrasignovanú právomoc, vyžaduje tak spolupodpis predsedu vlády. Dňami na prepožičiavanie a udeľovanie štátnych vyznamenaní sú 1. január a 28. október. Nositeľovi radu sa odovzdáva číslovaná radová insígnia s číslovanou listinou. Insígnie nižšej triedy radu sa pri prepožičaní vyššej triedy radu vracia Kancelárii prezidenta republiky, rovnako sa vracia v prípade, že vyznamenanému bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený trest straty čestných titulov a vyznamenaní. Insígnia vyznamenania je oprávnený nosiť iba vyznamenaný.[3]

  • Občanom Českej republiky sa rad prepožičiava doživotne, vyznamenaný v takom prípade prevezme insígniu radu a listinu o jeho prepožičaní. Po úmrtí nositeľa radu – občana Českej republiky – sa číslovaná insígnia radu vracia Kancelárii prezidenta republiky. Ak je radom ocenený občan Českej republiky in memoriam, prevezmú pozostalí listinu o prepožičaní.
  • Osobám, ktoré nie sú občanmi Českej republiky, sa rad udeľuje. Po úmrtí nositeľa radu, ktorý nie je občanom Českej republiky, zostávajú insígnie vyznamenaní a listiny o udelení vyznamenania pozostalým. Ak sa udeľuje rad tomu, kto nie je občanom Českej republiky in memoriam, prevezmú pozostalí insígniu radu a listinu o udelení.
  • Za nositeľa radu možno označiť aj úradujúceho prezidenta republiky, pretože mu prislúcha radová insígnia I. triedy radu, vrátane radovej reťaze. Za oceneného však môže byť považovaný, až pokiaľ by mu po skončení úradu insígnie boli uznesením oboch komôr Parlamentu prepožičané doživotne.

Insígnie a ich nosenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľad všetkých tried oboch skupín radu je dostupný na webových stránkach Pražského hradu.

Pri slávnostných príležitostiach sa radové insígnie nosia „in natura“, a to len insígnie najvyššej prepožičanej triedy. Pri iných príležitostiach sa nosí zodpovedajúca rozeta na klope, na služobnej a vychádzkovej rovnošate sa insígnie nahrádzajú stužkami.[3]
Trieda Insígnie „in natura“ Na rovnošatách Rozeta
I. šarlátovo červená velkostuha (kordón) s bielymi pruhmi na okrajoch, vedená z pravého ramena k ľavému boku, kde je umiestnený radový odznak na uzle a radová hviezda na ľavej strane pŕs stuha s miniatúrou leva a dvoma lipovými lístkami

ČSFRČR

s levom a zlatou dracounovou podložkou
II. menší odznak radu na stuhe okolo krku a hviezda na pravej strane pŕs stuha s miniatúrou leva

ČSFRČR

s levom a striebornou dracounovou podložkou
III. radový odznak okolo krku stuha s rozetou na zlatej dracounovej podložke

ČSFRČR

so zlatou dracounovou podložkou
IV. menší odznak na ľavej strane pŕs na stuhe s červenobielou kokardou stuha s rozetou

ČSFRČR

so striebornou podložkou
V. rovnaký odznak ako IV. trieda, iba zlaté časti sú nahradené striebornými a stuha je bez kokardy stuha Radu Bieleho leva

ČSFRČR

bez podložky
  1. Hoci platné Pravidlá českého pravopisu (1993) uvádzajú ako správnu formu pomenovania Řád bílého lva (Rad bieleho leva), názov v tvare Řád Bílého lva (Rad Bieleho leva) je uvedený v § 2 zákona č. 157/1994 Sb. o štátnych vyznamenaniach Českej republiky, ktorý toto vyznamenanie zriaďuje. Rovnaká forma zápisu bola aj v predchádzajúcich zákonoch a nariadeniach.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Vládne nariadenie č. 10/1961 Zb. o udeľovaní Československého radu Bieleho leva [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1961-01-11, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  2. a b c Zákon č. 404/1990 Zb. o štátnych vyznamenaniach Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1990-10-02, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. a b c d e f Zákon č. 157/1994 Sb. : Zákon o státních vyznamenáních České republiky [online]. e-sbirka.cz, 1994-07-09, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  4. Pozri vládne nariadenie č. 362/1922 Sb. a nadväzujúce predpisy (261/1924 Sb., 120/1930 Sb., 170/1936 Sb., 10/1961 Sb.).
  5. Zákon č. 243/1920 Sb. : Zákon, kterým se mění zákon o zrušení šlechtictví, řádův a titulů [online]. e-sbirka.cz, 1920-04-10, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  6. Zákon č. 61/1918 Sb. : Zákon, jímž zrušují se šlechtictví, řády a tituly [online]. e-sbirka.cz, 1918-12-10, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  7. Nařízení vlády č. 362/1922 Sb., jímž se zřizují Československý řád Bílého lva a Československá medaile Bílého lva [online]. aspi.cz, 1922-12-07, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  8. Vládní nařízení 261/1924 Sb. ze dne 13. listopadu 1924, jímž se mění stanovy československého řádu Bílého lva a československé medaile Bílého lva [online]. aspi.cz, 1924-11-13, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  9. Řád bílého lva [online]. . Dostupné online.
  10. Řád bílého lva za vítězství [online]. . Dostupné online.
  11. Zákon č. 62/1962 Sb., o propůjčování vyznamenání. Dostupné online.
  12. LOBKOWICZ, František. Encyklopedie řádů a vyznamenání. Praha : Libri, 1995. 238 s. ISBN 80-901579-9-8. S. 193.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ottův slovník naučný nové doby, heslo Československá republika – řády.
  • LOBKOWICZ, František. Encyklopedie řádů a vyznamenání. Praha : Libri, 1995. 238 s. ISBN 80-901579-9-8.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řád Bílého lva na českej Wikipédii.