Hirschov index

Hirschov index (iné názvy: H-index, h-index) udáva, koľko článkov daného autora má počet citácií vyšší alebo rovný, než je poradové číslo článku v poradí zoradenom podľa počtu citácií.^[1] Index je pomenovaný podľa Jorgeho Eduarda Hirscha, argentínskeho fyzika pôsobiaceho v USA, ktorý rozhodujúci článok o indexe publikoval v roku 2005.^[2] Ide o jeden z indexov citačného ohlasu vedeckých článkov publikovaných jedným vedeckým pracovníkom.^[3] Oproti obyčajnému citačnému ohlasu jedného článku (napr. 5-krát citovaný) je Hirschov index hromadným ukazovateľom citácií všetkých článkov daného autora. Vyššiu hodnotu indexu má autor, ktorý má „vyšší“ počet článkov s „vyššou“ citovanosťou. (H-index je s vylúčením samocitácií; h-index ráta aj so samocitáciami.^[4]) Používa sa v scientometrii (hodnotenie vedeckej výkonnosti) a bibliometrii (kvantitatívna analýza vedeckých dokumentov).

Avšak ani Hirschov index nepostihuje všetky citačné nuansy, dané napr. častým publikovaním prác s mnohými spoluautormi, diametrálnymi rozdielmi citačnej praxe v jednotlivých odboroch a pod. Pre jeho používanie a porovnávanie, najmä medzi rôznymi odbormi, platia preto podobné obmedzenia ako pri iných scientometrických indexoch.

Hirschov index autora závisí od počtu citačných ohlasov (počtu citácií = citačný index) jeho jednotlivých vedeckých prác (článkov). Ide o číslo h (alebo H), označujúce počet článkov majúcich citačný index rovný alebo vyšší h. Ak má napr. autorov deviaty najcitovanejší článok citačný index 10 a desiaty najcitovanejší článok citačný index 8, potom je Hirschov index h = 9. Možno si ho predstaviť ako stranu najväčšieho celočíselného štvorca, ktorý možno vpísať pod graf počtu citácií jednotlivých publikácií zotriedený podľa počtu citácií od najviac citovanej po najmenej citovanú publikáciu (pozri obrázok).

Iný príklad^[4]: autor má 5 článkov, ktorých citovanosť je: 1. článok – 9 citácií, 2. článok – 4 citácie, 3. článok – 4 citácie, 4. článok – 1 citácia, 5. článok – 1 citácia. Potom h-index autora sa rovná 3. Má 3 články, ktoré boli citované aspoň 3-krát. Ak by 4. článok bol citovaný 4-krát, h-index autora by bol 4.

V čase, keď Hirsch navrhol tento index (v roku 2005), mal najvyšší index spoluzakladateľ teórie superstrún Edward Witten, ktorého h-index bol 110. V roku 2007 E. J. Corey, laureát Nobelovej ceny za chémiu, mal h-index 132, čo bol najvyšší h-index medzi žijúcimi chemikmi.^[5] V prvej desiatke vedcov s h-indexom 104 až 132 bolo 5 laureátov Nobelovej ceny.^[6]

Okrem publikačnej aktivity autora je index ovplyvnený citačnými zvyklosťami vedeckej komunity, v ktorej publikuje. Problém mechanických porovnaní h-indexov rôznych autorov dokumentuje aj to, že viacero podobne významných fyzikov, ako je Witten, má h-index rádovo nižší ako 110. Podľa autora indexu Hirscha je ročný vzostup indexu o hodnotu 1 známkou kvality a zvýšenie o hodnotu 3 znakom úplne výnimočnej publikačnej aktivity autora.

Hirschov index nerieši porovnanie „výkonnosti“ ani „významnosti“ vedcov z rôznych odborov, pretože rôzne odbory majú predovšetkým rôzny (charakteristický) počet spoluautorov článkov. Porovnanie indexu pre odbory, ktoré sa odlišujú len typickým počtom spoluautorov, umožňuje použiť hodnotu Hirschovho indexu delenú strednou hodnotou počtu spoluautorov článkov daného autora.^[7] Ani toto normovanie h-indexu však nezohľadňuje ďalšie medziodborové rozdiely, dané publikačnými a citačnými zvyklosťami, veľkosťou odborov a pod. Na Slovensku Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) stanovovala hranice významnosti v jednotlivých odboroch individuálne.^[6]

Nasledovný zoznam obsahuje slovenských vedcov, ktorí podľa Google Scholar (Študovňa Google) mali vytvorený vlastný profil a h-index (za všetky roky) 30 alebo viac.^[8] (Slovenský vedec v tomto zozname je vedec, vedkyňa narodená alebo pracujúca (má uvedené v zdrojoch ako pracovisko) na Slovensku. Vedci stále ešte pracujúci na Slovensku sú v zozname tučným písmom, pracujúci v zahraničí sú normálnym rezom písma (nie tučným).

• 201, Stanislav Tokár, (1952) profesor, subjadrová fyzika, Univerzita Komenského Bratislava Slovensko^[9]
• 199, Roman Lysák, (1979) vedec, subjadrová fyzika, Česká akadémia vied Praha Česko^[9]
• 181, Pavol Bartoš (1983) docent subjadrová fyzika, Univerzita Komenského Bratislava, Slovensko^[9]
• 137, Tomáš Dado, postdoc subjadrová fyzika, Technical University Dortmund, Dortmund Nemecko^[9]
• 132, Branislav Sitár (1946), Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, vedúci oddelenia subjadrovej fyziky.^[9]
• 101, Ján Vilček, profesor (New York, USA), mikrobiológia ^[10]
• 91, Jozef Gécz (1962), profesor neurogenetika, University of Adelaide, Austrália^[9]
• 90, Ján Veizer (1941), emeritný profesor geochémia, University of Ottawa, Kanada^[9]
• 89, Klára Nahrstedt (1957),profesorka informatika, University of Illinois, Urbana-Champaign USA^[9]
• 82, Jozef Bartunek (1963), riaditeľ, kardiológia, Cardiovascular Research Center, Aalst Belgicko^[9]
• 82, Igor Jurišica (1967), vedec bioinformatika, Krembil Research Institute, Toronto Kanada^[9]
• 81, František Baluška, profesor (Bonn, Nemecko), molekulárna botanika^[11]
• 70, Ružena Bajcsy, profesorka (Berkeley, USA), robotika
• 70, Eleonóra Fabiánová (1953), docentka, verejné zdravotníctvo, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica Slovensko^[9]
• 68, Vladimír Džavík, profesor kardiológia, University of Toronto, Kanada^[9]
• 63, Radko Mesiar, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), matematika
• 61, Vladimír Bužek, profesor (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika
• 56, Vladimír Černý, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika
• 56, Jozef Šamaj, profesor (Palackého univerzita, Česko), botanika
• 55, Silvia Pastoreková, Biomedicínske centrum SAV ^[12]
• 54, Pavel Povinec, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika
• 51, Eva Benková, profesorka (Institute of Science and Technology Austria, ISTA, Rakúsko), biológia rastlín
• 49, Miro Zeman, profesor fotovoltiky (Delft University of Technology, Holandsko)
• 48, Peter Boor, docent (RWTH Aachen, Nemecko), patológia
• 47, Rastislav Bodík, profesor (Univerzita vo Washingtone, USA), programovacie jazyky
• 47, Pavol Hell, profesor (Univerzita Simona Frasera, Kanada), grafové algoritmy
• 47, Jana Košecká, docentka (George Mason University, USA), strojové videnie a robotika
• 44, Martin Pelikán, vedecký pracovník (Apple, USA), aplikovaná informatika
• 43, Karol Marhold, profesor (Karlova univerzita, Česko), botanika
• 43, Martin Krššák, docent (Medicínska Univerzita Viedeň, Rakúsko), medicínska fyzika
• 42, Oľga Pecháňová, docentka (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biochémia
• 42, Alexander Rosa, profesor (McMaster University, Kanada), teória grafov
• 42, Ján Tkáč, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biotechnológia
• 41, Peter Gemeiner, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biotechnológia
• 41, Igor Krupa, profesor (Univerzita v Katare, Katar), chémia
• 41, Igor Lacík, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), chémia
• 41, Pavol Prokop, profesor (Slovensko), behaviorálna ekológia
• 41, Peter Richtárik, profesor (Saudská Arábia), optimalizácia a strojové učenie
• 40, Marián Brestič, profesor (Slovenská poľnohospodárska univerzita, Slovensko), fyziológia rastlín
• 40, Marek Hatala, profesor (Univerzita Simona Frasera, Kanada), dátová veda
• 40, Štefan Janeček, docent (Slovenská akadémia vied, Slovensko), molekulárna biológia
• 40, Ivo Petráš, profesor (Technická univerzita v Košiciach), automatizácia
• 38, Peter Celec, docent (Univerzita Komenského, Slovensko), molekulárny biológ
• 38, Ivan Glesk, profesor (Univerzita Strathclyde, Škótsko), elektrické inžinierstvo
• 38, Jozef Masarik, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), jadrová fyzika
• 38, Štefan Matejčík, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), elektrónová a plazmová fyzika
• 38, Andrej Kráľ, profesor (Hannover Medical School, Nemecko), auditory neuroscience
• 36, Tomáš Bučko, docent (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzikálna chémia
• 36, Tibor Hianik, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), biofyzika
• 36, Norbert Kučerka (Dubna, Ruská federácia), biofyzika
• 36, Andrej Liptaj, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika
• 36, Peter Moczo, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika
• 36, Igor Podlubný, profesor (Technická univerzita v Košiciach, Slovensko), matematika
• 35, Michal Mego, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), onkológia
• 35, Alexander V. Sirotkin, profesor (Univerzita Konštantína Filozofa, Slovensko), biológia reprodukcie
• 34, Iveta Nagyová, vedecká výskumníčka (Univerzita PJ Šafárika, Slovensko), behaviorálna medicína
• 34, Igor Tvaroška, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), výpočtová chémia
• 34, Michal Zeman, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), živočíšna fyziológia a etológia
• 33, Stanislav Antalič, odborný asistent (Univerzita Komenského, Slovensko), jadrová a subjadrová fyzika
• 33, Iveta Bernátová, vedecká pracovníčka (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyziológia
• 33, Radovan Dermíšek, profesor (Univerzita v Indiane, USA), fyzika častíc
• 33, Marián Valko, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), fyzikálna chémia
• 33, Marek Živčák, docent (Slovenská poľnohospodárska univerzita, Slovensko), fyziológia rastlín
• 32, Ján Dusza, profesor (Slovenská akadémia vied, Slovensko), materiálová veda
• 32, Michal Fečkan, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), matematika
• 32, Marek Fila, profesor (Slovensko), matematika
• 32, Miroslav Grajcar, profesor (Fyzikálny ústav SAV), fyzika
• 32, Karol Mikula, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), matematika
• 32, Milan Sýkora, materiálová veda
• 31, Martin Bača, profesor (Slovensko), matematika
• 31, Miloš Hauskrecht, profesor (USA), umelá inteligencia
• 31, Jozef Kristek, docent (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika Zeme
• 31, Roman Martoňák, profesor (Slovensko), fyzika
• 30, Sergej Hloch, profesor (Technická univerzita Košice, Slovensko), výrobné technológie
• 30, Ladislav Paule, profesor (Technická univerzita Zvolen, Slovensko), fytológia
• 30, Pavol Quittner, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), matematika
• 30, Daniela Ostatníková, profesorka (Univerzita Komenského, Slovensko), fyziológia, lekárske neurovedy

Slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra začala v roku 2008 porovnávať slovenských vedcov pomocou Hirschovho indexu.^{[13] [14]}

Michal Lehuta v roku 2008^[14] vyhľadal na weboch Slovákov uvedených v Arra zozname^[13] (bez odborov fyziky a chémie) aby potvrdil mená zo zoznamu aj H indexom:

• Vedy o Zemi (H>10): Peter Moczo, Vladimír Šucha
• Lekárske vedy (H>15): Daniela Ježová, Iwar Klimeš, Vladimír Krčméry, Marián Mokáň
• Biológia (H>18): František Baluška, Richard Kvetňanský, Milan Labuda, Jaromir Pastorek, Silvia Pastorekova^[15]

V roku 2019:

• Michal Fečkan s Hirschovým indexom 26 bol v roku 2019 vďaka vysokému počtu ohlasov (celkovo citovaný 2 314-krát) zaradil medzi 6 217 vedcov, ktorí patria medzi 1 % najcitovanejších na Web of Science.^[16][17]
• Marián Valko H-INDEX 29 v roku 2020

V roku 2020 medzi často citovanými (Highly Cited Researchers) zo Slovenska pribudli:^[18]

• Marián Brestič H-INDEX 31 v roku 2020^[18]
• Marek Živčák H-INDEX 26 v roku 2020^[18]

Hirschov index možno stanovovať aj pre odborné časopisy. Je porovnateľný s impakt faktorom časopisov.^[19]

• Citačný index

• Impakt faktor
• Bibliometria

• Záverečná správa druhej časti projektu Vedecká špička – Špičkoví vedci a ich pracoviská na Slovensku z pohľadu H-indexu ARRA, 2008
• Hirschov index na stránkach 3. LF Univerzity Karlovej (česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hirschův index na českej Wikipédii.