František Kazinczy

František Kazinci
maďarský jazykovedec a literát
Narodenie	27. október 1759 Érsemjén, Uhorsko, dnes Rumunsko
Úmrtie	23. august 1831 (71 rokov) Széphalom, Uhorsko, dnes Maďarsko
Odkazy
Projekt Gutenberg	František Kazinczy (plné texty diel autora)
Commons	František Kazinczy
Biografický portál

Ferenc Kazinczy (* 27. október 1759, Érsemjén – † 23. august 1831, Széphalom, dnes časť Nového Mesta pod Šiatrom, maďarsky Kazinczy Ferenc) bol maďarský šľachtic a jazykovedec. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej maďarčiny.

Pochádzal zo zemianskej rodiny. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na kalvínskom kolégiu v Sárospataku. Právo študoval v Košiciach, v Prešove a v Pešti. Od roku 1784 bol členom slobodomurárskeho hnutia. V roku ho 1785 cisár Jozef II. vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. S týmto cieľom v roku 1788 založil so svojimi druhmi Davidom Barótim Sabóom a Jánom Bačánim v Košiciach Košickú maďarskú spoločnosť (Kassai Magyar Társaság). V rokoch 1788-1792 tu vydávali prvý maďarský literárny časopis Maďarské múzeum (Magyar Múzeum). Z Košíc je známy aj jeho preklad Hamleta. V rokoch 1790-1791 vydával v Košiciach vlastný slobodomurársky časopis Orpheus.

V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedenému Ignácom Martinovičom. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár František I. rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na Špilberku, v Kufsteine a v Mukačeve. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom pri Novom Meste pod Šiatrom. V rokoch 1814-1816 bol publikovaný súbor jeho diel a básní v deviatich zväzkoch a súbor jeho listov v piatich zväzkoch. V roku 1828 sa stal zakladajúcim členom Uhorskej vedeckej spoločnosti (predchodkyne Akadémie vied) a prvým korešpondentom jej historickej sekcie. V roku 1831 zomrel na choleru.

• Kazinczy Ferenc : élete és szellemiségének hatása Kassa kulturális fejlődésére - Život Ferenca Kazinczyho a jeho vplyv na kultúrny vývoj Košíc. Košice : Košický občiansky klub / Kassai Polgári Klub, 2009. 33 s. ISBN 978-80-970022-3-7.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Kazinczy