Theotokos

Theotokos (novogr. θεοτόκος, rus. Богородица – Bogorodica, lat. Dei Genitrix alebo menej často, no etymologicky ekvivalentnejšie Deipara^[1] či Mater Dei^[2]) je kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista. V slovenskom preklade znamená „nositeľka Boha“, „Božia rodička“, resp. Bohorodička. Ide o ranokresťanský titul, ktorý bol oficiálne schválený Efezským koncilom v roku 431 ako dogma.^[3] Pojem uznávajú katolícke aj ortodoxné cirkvi (grécke aj orientálne), nestoriáni ho odmietli používať.^[4]

História pojmu

Pojem matky boha/bohov pôvodne odkazoval na starovekú egyptskú bohyňu Eset (Isis).^[3] Pohanský kult matky bohov mal však iný charakter ako kresťanský pojem Theotokos.^[2] V kresťanstve sa prvýkrát objavil v niekedy v 3. storočí v tropári Sub tuum praesidium a textoch Hyppolyta Rímskeho.^[3] Ekvivalentné pojmy použil aj Origenes.^[5] Pojem v spore s ariánmi použil aj egyptský teológ a svätec Atanáz Veľký a Gregor Naziánsky ho dokonca považoval za jeden zo základov kresťanskej viery.^[3] Samotné uctievanie Márie ako Bohorodičky má pôvod v 3. storočí v Egypte.^[6] Podľa svätého Efréma Sýrskeho bol titul prvýkrát použitý v Biblii Alžbetou ktorá Márii povedala: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? (Lk 1:43).^[2]

Opačný názor zastávali niektorí predstavitelia antiochijskej školy, ktorí Máriu uznávali iba v zmysle matky ľudskej Kristovej podstaty. Hlavný propagátor tejto myšlienky, konštantínopolský patriarcha Nestorios argumentoval, že Mária ako stvorená bytosť nemôže byť nositeľkou nestvoreného Boha a že titul Máriu zbožšťuje. Druhá Božská osoba tak do Ježiša mala zostúpiť. Titul nepoužívali podľa neho ani raní cirkevní otcovia a koncily. Ako kompromis preto navrhol pojmy starogr. Χριστοτόκος – Christotokos (nositeľka Krista) alebo starogr. Θεοδόχος – Theodochos (prijímateľka Boha).^[3]^[5]

Spor vyvolal značné polemiky a proti antiochijskej škole sa ostro ohradila jej rivalská škola v Alexandrii a tamojší patriarcha Cyril Alexandrijský.^[3] Odmietnutie titulu Bohorodičky totižto chápal ako útok na jednotu Božstva a ľudstva v Ježišovi Kristovi. V Máriinom lone sa podľa Cyrila spojenie medzi Bohom a ľudstvom sa stáva realitou, ktorej konečným cieľom je obnova a posvätenie všetkého stvorenia v Bohu. V súlade s tým je podľa neho uznanie Márie ako Bohorodičky zárukou proti kacírskemu vnímaniu christologického zväzku.^[6] Nestoriovu teológiu odsúdil tiež pápež Celestín I. a následne aj Efezský koncil.^[3] Efezský koncil zároveň jasne deklaroval Máriin titul Bohorodičky (Theotokos) a dogma sa stala základným kameňom nasledujúcej ortodoxnej christológie. V jej duchu sa následne niesli aj ustanovenia Chalcedónskeho a ďalších ekumenických koncilov.^[6] Márii ako Bohorodičke bola vzdávaná zvláštna úcta a bola (a je) vnímaná ako prvá medzi svätými či ako prvá učeníčka Krista. Kult Bohorodičky našiel bohatú odozvu v kresťanskej (a najmä byzantskej) literatúre a umení. Významné miesto vo východnom kresťanstve má hymnus Akatist k Presvätej Bohorodičke.^[7]

Theotokos v umení

Keďže kresťanstvo v zásade odmieta modlárstvo (idolatriu), bývajú vyobrazenia Márie spravidla spájané s jej titulmi, ktoré nesú hlbší teologický význam. Jedným z najčastejších typov zobrazenia Márie je práve Mária ako Bohorodička. Zvýrazňuje sa pri tom jej úloha v živote Ježiša Krista (Boha) a v dejinách spásy. Na kresťanskom Východe ide najmä o ikony a Mária je na nich zväčša zobrazovaná s dieťaťom (Ježišom). Ako inskripcia sa používajú písmená MP ΘY – Métér Theou (Matka Božia). Podľa jednotlivých detailov (držanie Krista, ich vzájomná interakcia a iné) sa rozlišuje viacero typov ikon Theotokos. Patrí medzi ne napríklad:^[7]^[6]^[8]

Theotokos Hodegetria (Ukazujúca cestu), asi najrozšírenejší typ v byzantskej ikonografii, existuje niekoľko podtypov (Dexiokratousa, Psychosostria, Peribleptos, tou Pathous (Utrpenia), Amolyntos, Orans, Eleusa a i). Z nich pomerne známou je Theotokos Eleusa (Milujúca či Milostivá), ktorá má takisto viacero variantov (Glykofilousa - Sladko bozkávajúca, Gorgoepikoos, Episkepsis,...).
Theotokos Galaktotrofousa (Kojaca)
Theotokos Nikopoios (Víťaziaca; podľa konštantínopolského chrámu aj Theotokos Blachernitissa alebo Episkepsis)
Theotokos Platytera (Širšia než nebesia)
Theotokos Kyriotissa (podľa monastiera Kyrou)
Theotokos Paraklésis (Prímluvnica), je vyobrazenie bez Krista, má viacero podtypov (Hagioritissa, Kechiritomene - Milostiplná)

Referencie

↑ Theotokos In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1607 – 1608. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c The Church and Mary. Ed. R. N. Swanson. Zväzok 39. Woodbridge : Boydell Press, 2004. (Studies in Church History.) ISBN 0954680901. S. 22, 25, 28.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g THEOTOKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2070. (po anglicky)
↑ Theotokos In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-21]. Dostupné online.
↑ ^a ^b THEOTOKOS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:772. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d Theotokos, the Blessed Virgin In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 594 – 599. (po anglicky)
↑ ^a ^b MARY, THE VIRGIN, CLUSTER In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 773 – 774. (po anglicky)
↑ Matka Boží In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 307 – 308.

Ďalšia literatúra

O'CARROLL, Michael. Theotokos: A Theological Encyclopedia of the Blessed Virgin Mary. [2nd Ed.] Eugene, Oregon : Wipf and Stock Publishers, 2000. ISBN 1-57910-454-1.
The Cult of the Mother of God in Byzantium: Texts and Images. Ed. Leslie Brubaker, Mary B. Cunningham. London, New York : Routledge, 2016. 306 s. (Birmingham Byzantine and Ottoman studies.) ISBN 9780754662662.
PENTCHEVA, Bissera V. Icons and Power: The Mother of God in Byzantium. University Park, PA : Pennsylvania State University Press, 2014. 312 s. ISBN 978-0-271-06400-0.
SCHMEMANN, Alexander. The Celebration of Faith: The Virgin Mary. Vol. 3. Crestwood, New York : St Vladimir’s Seminary, 2001. ISBN 0-88141-141-8.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theotokos

Pozri aj

[:ODX-1] Theotokos In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1607 – 1608. (po anglicky)

[chm-2] The Church and Mary. Ed. R. N. Swanson. Zväzok 39. Woodbridge : Boydell Press, 2004. (Studies in Church History.) ISBN 0954680901. S. 22, 25, 28.

[:KZD-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g THEOTOKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2070. (po anglicky)

[4] Theotokos In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-21]. Dostupné online.

[anc-5] THEOTOKOS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:772. (po anglicky)

[EEOCH-6] Theotokos, the Blessed Virgin In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 594 – 599. (po anglicky)

[:CDX-7] MARY, THE VIRGIN, CLUSTER In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 773 – 774. (po anglicky)

[:VV-8] Matka Boží In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 307 – 308.

[1]