Ľudovít Černák

Ľudovít Černák
Bývalý Minister hospodárstva Slovenskej republiky
V úrade 24. júna 1992 – 18. marca 1993
Jana Kotová Jaroslav Kubečka
Bývalý Minister hospodárstva Slovenskej republiky
V úrade 30. októbra 1998 – 19. októbra 1999
Milan Cagala Ľubomír Harach
Biografické údaje
Narodenie	12.10.195112. október 1951 (73 rokov) Hliník nad Hronom
Politická strana	Slovenská národná strana
Politický portál  Biografický portál

Ľudovít Černák (* 12. október 1951, Hliník nad Hronom) je slovenský politik, elektrotechnik, hutník, dvojnásobný minister hospodárstva, podnikateľ.

Po štúdiu na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave bol od roku 1979 ašpirantom na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.

V rokoch 1975 – 1992 bol zamestnaný v Závode SNP v Žiari nad Hronom v rôznych funkciách. V septembri 1989 bol ako jeden z prvých v republike zvolený do funkcie generálneho riaditeľa podniku.

Po absolvovaní trojmesačného manažérskeho štúdia vo Veľkej Británii na Sandwell College v roku 1990 sa stal zakladajúcim členom Zväzu priemyslu SR a pôsobil ako jeho predseda.

• člen KSČ, zodpovedný za presadzovanie straníckej politiky aj počas Novembra 1989 v ZSNP
• od 1990 člen Slovenskej národnej strany (SNS)^[2]
• 1992 – 1993 minister hospodárstva
• 1992 – 1994 predseda SNS, na sneme v roku 1994 odvolaný z funkcie predsedu a vylúčený zo strany
• 3. septembra 1994 – 1995 zakladateľ (spolu s Milanom Janičinom), predseda Národno-demokratickej strany – Novej alternatívy^[3][4]
• 1995 – 1997 člen a predseda Demokratickej únie
• 1998 – ? člen SDK, pred voľbami v roku 1998 bol šéfom volebného tímu (Slávia Capital poskytla podľa týždenníka Formát úver reklamným agentúram na kampaň SDK).^[5]
• 1998 – 1999 minister hospodárstva
• 2006 – dodnes honorárny konzul Uzbekistanu^[6]

Černák bol prítomný pri delení federálneho majetku začiatkom 90 rokov^[7] a sám sa chválil, že jeho zásluhou Československá obchodná banka ostala československá.^[2]

Meno Černák sa spomínalo^[8] aj pri privatizácie Nafty Gbely (1996), keď ju označil práve on ako „podvod storočia“ a tiež pri presune Priemyselnej banky zo štátnych do súkromných rúk. Po týchto kauzách podal demisiu a zostal len pri podnikaní.^[7] V kauze Nafta Gbely, bol obviňovaný, že nadržiaval jednej zo spoločností, ktorá chcela do spoločnosti vstúpiť. Išlo o kanadskú spoločnosť, ktorú zastupovala Slavia Capital. Pri takzvanej skrytej privatizácii Priemyselnej banky sa opäť angažovala Slavia Capital, ktorej mal podľa oponentov nadržiavať.^[5] V rozhovore pre TREND tieto obvinenia odmieta, priznáva však blízke vzťahy so ("Petra Gabalca a Martina Kvietika zo Slavie som spoznal už skôr cez môjho kolegu z parlamentu Štefana Kvietika - Martinovho otca.")^[9]

V apríli 2000 založil spoločnosť Sitno Holding, a.s., kde je predsedom predstavenstva.^[10]

Koncom roku 2004 získal 100% podiel v ŠK Slovan Bratislava a pôsobil ako predseda futbalového klubu. Jeho rodina riadila tím až do roku 2009, keď sa vrátil do európskych súťaží a potom 90% predali Ivanovi Kmotríkovi.

V kauze platinových sitiek z roku 2011 Černákov príbuzný Michal Hudoba lacno kúpil platinové sitká od Správy štátnych hmotných rezerv, ktorú v tej dobe ovládala SDKÚ. Platinu skladoval v Černákovej firme, kým ju vyviezol do Anglicka.^[11] V roku 2020 sa kauza vrátila na začiatok, keď podozrivým je len znalec, ktorý vypracoval posudok.^[12]

V roku 2012 finančníci z Istrokapitalu (Energotrans z portfólia Istrokapitalu Maria Hoffmanna) a Slavie Capital spolu s Černákom ohlásili vznik strojárskeho zoskupenia Sitno s ambicióznymi plánmi. Nie všetky však vyšli,^[13] a tak je v súčasnosti častejšie spomínané dcéra založená 2005 SITNO HOLDING Real Estate, a.s.^[14]

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.