Kozorožec sibírsky

Kozorožec sibírsky
Samec
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) párnokopytníky (Artiodactyla) Podrad (subordo) prežúvavce (Ruminantia) Čeľaď (familia) turovité (Bovidae) Podčeľaď (subfamilia) kozorodé (Caprinae) Rod (genus) koza (Capra) Druh (species) kozorožec sibírsky (C. sibirica)
Vedecký názov
Capra sibirica Pallas, 1776
Rozšírenie kozožca sibírskeho
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Kozorožec sibírsky^[1] (lat. Capra sibirica) je druh väčšinou zaraďovaný do rodu koza (Capra). Niekedy sa považuje za poddruh kozorožca vrchovského (Capra ibex sibirica), potom sa po slovensky volá aj kozorožec vrchovský [alebo horský] sibírsky.^[1][2]

Vyskytuje sa v pohoriach Strednej Ázie. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 102 000 až 150 000 jedincov.^[2]

Kozorožec sibírsky sa od konca 18. storočia tradične zaraďuje do rodu Capra, ale od začiatku 21. storočia podľa niektorých autorov patrí mimo (presnejšie: vedľa) rodu Capra^[3]. Nové rodové meno pri zaradení mimo rodu Capra nebolo stanovené, ale platný by každopádne bol pôvodný názov druhu, ktorý znel Ibex sibiricus Pallas 1776 (kozorožec sibírsky bol pre vtedajší rod Ibex typovým druhom)^[4].

Ak je kozorožec sibírsky zaradený do rodu Capra, tak v rámci rodu Capra v závislosti od autora buď tvorí samostatný druh Capra sibirica, alebo je súčasťou druhu Capra ibex, a to konkrétne buď ako 1 poddruh Capra ibex sibirica (po slovensky: kozorožec vrchovský [alebo horský] sibírsky) alebo ako viacero poddruhov (konkrétne napr. Capra ibex sibirica v užšom zmysle, Capra ibex hagenbecki, Capra ibex alaiana a Capra ibex hemalayanus [resp. sakeen]^[5]).

V roku 2020 bolo navrhnuté odčleniť jedince na území od Indie po Tadžikistan (t.j. približne alebo presne poddruh Capra sibirica sakeen v širšom zmysle) do samostatného druhu.^[6]

Počet poddruhov sa uvádza v závislosti od autora od 0 do 13. V súčasnosti sa väčšinou uvádza 2 až 5 poddruhov, konkrétne:^{[7][8][9][5][10]}
kozorožec sibírsky (Capra sibirica):

• poddruh Capra sibirica sibirica - Altaj a Sajan^[11]
• poddruh Capra sibirica hagenbecki - západné Mongolsko^[11]; alternatívne považovaný za súčasť poddruhu Capra sibirica sibirica
• poddruh Capra sibirica alaiana - Pamír, Alajský chrbát a Ťanšan^[11]; alternatívne považovaný za súčasť poddruhu Capra sibirica sakeen v širšom zmysle;
• poddruh Capra sibirica sakeen v širšom zmysle (nevhodne: Capra sibirica hemalayanus v širšom zmysle) - západné Himaláje, Pamír, Hindúkuš a Karakoram^[11]; novšie aspoň sčasti považovaný za samostatný druh (porovnaj vyššie)
  • poddruh Capra sibirica sakeen v užšom zmysle - Kašmír
  • poddruh Capra sibirica hemalayanus v užšom zmysle - západné Himaláje
  • poddruh Capra sibirica dementievi - pohorie Kchun-lun; alternatívne považovaný za súčasť poddruhu Capra sibirica hemalayanus v užšom zmysle

Samce kozorožca sibírskeho v kohútiku merajú od 88 do 110 cm a vážia od 60 do 130 kg. Samice v kohútiku merajú od 67 do 92 cm a vážia od 34 do 56 kg. Krk samcov je mohutnejší. Obe pohlavia majú briadky, ktoré sú pri samcoch je zreteľnejšie, a u samíc niekedy úplne chýbajú. Veľká, asi 3 cm pachová žľaza pod chvostom je prítomná u oboch pohlaví.^[12][8]

Rohy samcov merajú zvyčajne okolo 115 cm, v ojedinelých prípadoch to môže byť až 148 cm. Rohy samíc sú relatívne malé a bledšie, merajú priemerne 27 cm.^[8]

Sfarbenie srsti sa pohybuje od tmavohnedej po žltohnedú, zvyčajne s tmavším pásom tiahnucim sa cez chrbát. Počas zimy je srsť samcov oveľa tmavšia, s nápadnými bielymi oblasťami. Samice a mladé jedince majú vo všeobecnosti menej výrazné sfarbenie srsti a nie vždy majú tmavý pás na chrbte. Pĺznutie prebieha medzi aprílom a júlom, po ktorom majú bledšiu a redšiu letnú srsť, tá im počas zvyšných mesiacov postupne tmavne a rastie, pričom v decembri už majú plne vyrastenú zimnú srsť.^[8]

Živí sa hlavne bylinami a krami. V zime tvoria potravu aj vetvičky topoľov, smrekov, borievok a vŕb. Počas leta zvykne navštevovať soliská. Jeho predátormi sú leopardy snežné, vlky, dhouly, medvede, ale aj rysy, líšky a orly, ktoré lovia mláďatá. Je to spoločenský druh tvoriaci stáda vo veľkosti zvyčajne 5 až 30 jedincov, počas ruje to môže byť oveľa viac. Mimo obdobia ruje je väčšina stád tvorená jedným pohlavím.^[8]

Ruja prebieha od konca októbra do začiatku januára. Počas nej sa samce predvádzajú pred samicami, a zvádzajú súboje o dominanciu, pri ktorých používajú svoje rohy a veľkou silou do seba narážajú hlavami.^[8]

Gravidita trvá od 170 do 180 dní. Samice rodia väčšinou jedno, v 14% prípadov dve a vzácne aj tri mláďatá. Novonarodené mláďatá vážia okolo 3 kg, a počas prvého roka rýchlo rastú. Rohy začínajú byť viditeľné po troch až štyroch týždňoch. Po približne mesiaci, niekedy aj ôsmich dňoch, začínajú konzumovať rastlinnú potravu. Od materského mlieka sú odstavené po šiestich mesiacoch.^[8]

Samce pohlavne dospievajú vo veku osemnástich mesiacov, rastú však až do deviatich rokov. Samice sa pária už v druhom roku života. V prírode sa samce dožívajú obvykle desať, samice až sedemnásť rokov. V zajatí sa môžu dožiť veku 22 rokov.^[8]

Vyskytuje sa v Rusku, Mongolsku, Číne, Kazachstane, Uzbekistane, Kirgizsku, Tadžikistane, Afganistane, Pakistane a Indii.^[2]

Obýva strmé a skalnaté svahy nad hornou hranicou lesa. Prirodzené prostredie pozostáva z alpskej tundry, alpínskych lúk a polopúšti. V púšti Gobi sa vyskytuje aj v nadmorských výškach len 700 metrov. Počas leta obýva nadmorské výšky od 2 000 do 5 000 m, v zime sa presúva do nižších polôh, ktoré sú niekedy riedko zalesnené.^[8] V Tadžikistane je výskyt ovplyvňovaný klimatickými činiteľmi akými sú sezónne teploty a množstvo zrážok.^[13]

V roku 1978 bolo do Nového Mexika introdukovaných 40 kozorožcov sibírskych.^[8]

Na červenom zozname IUCN je kozorožec sibírsky zaradený medzi „takmer ohrozené“ druhy. Čelí hrozbám akými sú pytliactvo a konkurencia o potravu s domestikovanými zvieratami. Trend populácie je klesajúci.^[2]

Na Slovensku je kozorožec sibírsky dlhodobo chovaný v Zoologickej záhrade Košice. Prvá etapa chovu trvala od roku 1990 do roku 1998. Druhá, úspešnejšia etapa začala v roku 2015 a trvá podnes. Vtedy tu pre ne bol vybudovaný areál na ploche takmer jedného hektára. Priebežne tu žilo aj niekoľko jedincov poddruhu kozorožca sibírskeho ruského (Capra sibirica allayana), ktorý sa v prírode vyskytuje v horách Kyrgizska a Tadžikistanu.

V minulosti sa chovu tohoto druhu venovala aj bojnická zoo.

• 
  Stádo počas zimy, India
• 
  Samice, India
• 
  Lebka, Rusko

1. ↑ ^{a b} LUPTÁK, PETER. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. ISBN 80-969059-9-6. S. 218.
2. ↑ ^{a b c d} READING, R., MICHEL, S., SURYAWANSHI, K. & BHATNAGAR, Y.V.. Capra sibirica [online]. https://www.iucnredlist.org/, 2020, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
3. ↑ Derouiche, L. et al. Deep mitochondrial DNA phylogeographic divergence in the threatened aoudad Ammotragus lervia (Bovidae, Caprini). 2020 [1]
4. ↑ Francesca Parrini, James W. Cain, III, Paul R. Krausman, Capra ibex (Artiodactyla: Bovidae), Mammalian Species, Issue 830, 27 May 2009, Pages 1–12, https://doi.org/10.1644/830.1
5. ↑ ^{a b} Capra [online]. nic.funet.fi, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
6. ↑ Joshi, Bheem Dutt & Jabin, Gul & Sharief, Amira & Kumar, Vineet & Mukherjee, Tanoy & Kumar, Manish & Singh, Ashutosh & Singh, Sujeet & Chandra, Kailash & Sharma, Lalit & Thakur, Mukesh. (2020). Genetic evidence for allopatric speciation of the Siberian ibex Capra sibirica in India. Endangered Species Research. 42. [2].
7. ↑ GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 317 s. ISBN 978-1-4214-0093-8. S. 230-232.
8. ↑ ^{a b c d e f g h i j} FEDOSENKO, A.K. & BLANK, D.A.. Capra sibirica. Mammalian Species, 2001, s. 1–13. Dostupné online.
9. ↑ [3]
10. ↑ WILSON, D.E.; REEDER, D.M., EDS.. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vyd. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-8221-0.
11. ↑ ^{a b c d} JOSÉ R. CASTELLÓ. Bovids of the World: Antelopes, Gazelles, Cattle, Goats, Sheep, and Relatives. [s.l.] : Princeton University Press, 2016-04-12. Dostupné online. ISBN 9780691167176. S. 341.
12. ↑ Siberian ibex [online]. www.ultimateungulate.com, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
13. ↑ SALAS, E.A.L.; VALDEZ, R.; STEFAN, M. & BOYKIN, K.G.. Response of Asiatic ibex (Capra sibirica) under Climate Change Scenarios. Journal of Resources and Ecology, 2020-01-27, s. 27–37. Dostupné online.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siberian ibex na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kozorožec sibírsky
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kozorožec sibírsky