STS-123

STS-123

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-123
COSPAR ID:	2008-009A
Raketoplán:	Endeavour
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	(39-A)
Štart:	11. marec 2008
Pristátie:	26. marec 2008
Trvanie:	15 dní, 18 hodin, 10 minút a 54 sekúnd
Počet obehov:	250
Apogeum:	346 km
Perigeum:	336 km
Inklinácia:	51,6°
Vzdialenosť:	10 585 900 km
Hmotnosť:	2 050 730 kg (pri štarte) 94 158 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Predný rad (Ľ-P) Johnson, Gorie. Zadný rad (Ľ-P) Linnehan, Behnken, Reisman, Foreman a Doi.
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia STS-122 STS-124
Kozmonautický portál

STS-123 bola misia amerického raketoplánu Endeavour, dvadsiata piata misia raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Cieľom misie bola doprava a montáž kanadského manipulátoru SPDM (Special Purpose Dexterous Manipulator) Dextre a japonského logistického modulu JEM ELM-PS (Japanese Experiment Module, Experiment Logistics Module – Pressurized Section) na stanicu a výmena člena posádky Expedície 16. Francúzskeho astronauta Léopolda Eyhartsa vystriedal v posádke Garrett Reisman.

V priebehu misie sa uskutočnilo 5 výstupov do otvoreného priestoru (EVA).

• Dominic Gorie (4) – Veliteľ
• Gregory H. Johnson (1) – Pilot
• Robert Louis Behnken (1) – Prvý letový špecialista
• Michael J. Foreman (1) – Druhý letový špecialista
• Richard M. Linnehan (4) – Tretí letový špecialista
• Takao Doi (2) – Štvrtý letový špecialista –  JAXA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

• Garrett E. Reisman (1) – Letový inžinier ISS

• Léopold Eyharts (2) – Letový inžinier ISS –  ESA

V nákladovom priestore Endeavouru sa nachádzal tento náklad s celkovou hmotnosťou približne 16 916 kg.^[1]

• spojovací modul ODS (Orbiter Docking System) pre pripojenie k ISS
• dva skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) slúžiace na výstup do otvoreného priestoru
• manipulátor RMS (Remote Manipulator System) alebo SRMS (Shuttle Remote Manipulator System)
• nadstavec OBSS (Orbital Boom Sensor System) pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu
• nosič APC (Auxilliary Payload Carrier) s rozvodným systémom SPDU (Station Power Distributon Unit)
• náhradný kĺb pre staničný manipulátor na nosiči SPA (Small Payload Attachment)
• experiment MISSE (Materials ISS Experiment) PEC-6a PEC (Passive Experiment Container) na nosiči ICAPC (Increased Capacity Adaptive Payload Carrier)
• náhradný spínač jednosmerného prúdu DCSU (Direct Current Switching Unit) č. 1 na nosiči SPA (Small Payload Attachment)
• zariadenie SIP na nosiči APC (Auxilliary Payload Carrier)
• nákladná plošina SLP (Spacelab Logistics Platform), na ktorej je umiestnený úchopový manipulačný systém SPDM (Special Purpose Dexterous Manipulator) "Dextre" (Kanada)
• schránka ECSH (EVA Cargo Stowage H) s vybavením pre výstupy na nosiči APC (Auxilliary Payload Carrier)
• logistický pretlakový modul s experimentmi ELM-PS (Experiment Logistics Module-Pressurized Section) (Japonsko) tvoriaci prvú časť komplexu japonského laboratórneho komplexu Kibo
• pravdepodobne rozvodný systém SIP na nosiči APC
• montážna doska LWAPA (Lightweight Adapter Plane Assembly) pre experiment MISSE na nosiči APC
• kanyster GAS (Get-Away Special) experiment RIGEX (Rigidized Inflatable GAS Experiment) na nosiči APC

11. februára 2008 sa orbiter Endeavour premiestnil z hangáru OPF (Orbiter Processing Facility), kde prebiehali kontroly a prípravy na let do haly VAB (Vehicle Assembly Building). Tu bol pripojený ku momplexu pozostávajúceho z nádrže ET (External Tank) a dvojice motorov na tuhé palivo SRB (Solid Rocket Booster). 18. februára sa raketoplán na mobilnej plošine MLP (Mobile Launch Platform) premiestnil na štartovací komplex 39-A. 8. marca sa začalo odpočítavanie v stave T-43 hodín. V ten istý deň priletela na kozmodróm posádka.

Raketoplán Endeavour úspešne odštartoval 11. marca 2008 o 7:28:14 SEČ hneď na prvý pokus. Dve minúty po štarte boli podľa plánu odhodené motory SRB. Vo výške vyše 100 km sa raketoplán otočil nádržou ET nadol. Tento manéver slúži na lepšiu kominukáciu prostredníctvom družice TDRS a nemôže byť vykonaný skôr, pretože nádrž ET je v prvých fázach vzletu príliš ťažká a jej spoje s orbiterom by to nemuseli vydržať. V čase 07:34 raketoplán vypol motory SSME – tento manéver sa nazýva MECO. Vzápätí došlo k odhodeniu nádrže ET. Endeavour sa pohyboval po suborbitálnej dráhe až do času 8:05 SEČ, kedy manévrom motorov OMS zmenil túto dráhu na orbitálnu.

Počas vzletu zlyhala elektronika, prenášajúca telemetriu z niekoľkých motorčekov RCS na ľavoboku. Krátkodobý chladiaci systém (používaný pri štarte a pristátí) prešiel na záložný okruh. Ide však len o malé závady, ktoré neohrozujú ďalší priebeh misie.

Endeavour začal stíhanie ISS, počas ktorého prebehla kontrola tepelného štítu stroja senzormi umiestnenými na predlžovacej tyči OBSS na konci manipulačného ramena RMS (Remote Manipulator System). Výsledky budú vyhodnotené a oznámené v nasledujúcich dňoch.

Spojenie raketoplánu s Medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS bolo naplánované na 13. marca v čase 04:25 SEČ. Spojenie sa však uskutočnilo neskôr oproti plánu, v čase 04:49 SEČ. Po uložení nadstavca OBSS späť do nákladového priestoru bol aktivovaný spojovací uzol raketoplánu ODS. Vo vzdialenosti približne 180 metrov od stanice v čase 03:26 bol začatý manéver RPM (Rendevouz/Rotation Pitch Maneuver) nazývaný v angličtine tiež back flip. Počas tohto manévra sa Endeavour postupne otočil o 360° okolo kratšej vodorovnej osi a posádka ISS zatiaľ starostlivo snímala kamerami jeho povrch, aby sa odhalilo prípadné poškodenie tepelného štítu. Po ukončení tohto manévru v čase zhruba 03:34 sa raketoplán začal k stanici opäť približovať. Riadiace stredisko vydalo súhlas so spojením a v čase 04:49 sa raketoplán Endeavour svojím aktívnym spojovacím uzlom pripojil k uzlu PMA-2 (Pressurized Mating Adapter Two) Medzinárodnej vesmírnej stanice.^[2]

Po kontrole hermetickosti spoja sa v čase 06:37 otvoril prielez medzi oboma telesami a posádky sa stretli. Po výmene individuálnej výplne kresla v návratovej lodi Sojuz pre L. Eyhartsa za novú výplň pre G. Reismana sa oficiálne Eyharts stal členom posádky raketoplánu a Reisman členom posádky ISS. Potom bola paleta SLP s rozloženým kanadským manipulátorom SPDM Dextre prenesená z nákladového priestoru raketoplánu na mobilnú základňu MBS na hlavnom nosníku stanice ISS.

Prvý výstup do otvoreného priestoru vykonali astronauti Linnehan a Reisman. Výstup sa začal prepojením skafandrov astronautov na vlastné batérie v čase 01:23 UT, 5 minút neskôr oproti plánu. Linnehan a Reisman najprv pripravili japonský logistický modul ELM-PS k preneseniu na horný CBM port modulu Harmony. Potom sa astronauti venovali montáži kanadského manipulátoru Dextre. Odpojili niekoľko krytov a zámkov použitých pri štarte a nainštalovali na konce oboch mechanických paží Dextre zariadenie OTCM (Orbital Replacement Unit / Tool Changeout Mechanism) umožňujúce výmenu pracovných nástrojov na manipulátore. Modul Kibo ELM (Experiment Logistics Module) bol vyzdvihnutý z nákladového priestoru raketoplánu.^[3] a v čase 04:06 UT bol pripojený k hornému spojovaciemu uzlu CBM modulu Harmony. Všetky plánované úlohy tohto výstupu boli úspešne dokončené. Výstup ukončili astronauti v čase 08:19 UT opätovným napúšťaním vzduchu do prechodovej komory Quest. Dĺžka trvania výstupu bola 7 hodín 1 minút (plán 6 hodín 30 minút). ^[1]

Manipulátor Dextre má problémy s napájaním a ovládáním z palety SLP. Pravdepodobnou príčinou je nedokonalé zakončenie komunikačnej sbernice. To však neohrozilo montáž a aktiváciu Dextre pri ďalších výstupoch do kozmu.

15. marca bol otvorený prielez do ELM-PS a posádka po prvýkrát vstúpila dovnútra japonského modulu. Mohlo sa začať oživovanie modulu a jeho aktivácia.

Druhý výstup do otvoreného priestoru, EVA-2, sa začal 16. marca v čase 00:49 SEČ. Absolvovala ho dvojica Linnehan a Foreman a počas výstupu úspešne namontovali dve mechanické paže na telo SPDM Dextre. Ďalšou úlohou bolo zloženie tepelných krytov z kĺbov na Dextre, ale to už pre nedostatok času nestihli realizovať a tak to bolo odložené na EVA-3. Výstup sa skončil v čase 7:57 SEČ a trval 7 hodín 8 minút.

Tretí výstup do otvoreného priestoru EVA-3 absolvovali Linnehan a Behnken. Výstup sa začal 17. marca v čase 22:51 UT a trval 6 hodín 53 minút. V priebehu výstupu astronauti najprv dokončili montáž a oživovanie manipulátoru Dextre, potom sňali niekoľko tepelných krytov z kĺbov Dextre, čo sa nepodarilo pri druhom výstupe. Okrem toho tiež preniesli niekoľko náhradných dielov na externú plošinu ESP-2 (External Stowage Platform 2) v blízkosti modulu Quest: náhradný kĺb pre manipulátor SSRMS a dva bloky DCSU (Direct Current Switching Unit). Pre problém s upevňovacími skutkami sa im nepodarilo nainštalovať dva experimenty MISSE na povrch modulu Columbus, preto MISSE museli vrátiť do nákladového priestoru raketoplánu. Nasledujúci deň riadiace stredisko rozhodlo, že pokus o inštaláciu experimentov MISSE bude zopakovaný počas piateho výstupu do kozmu. Výstup sa skončil v čase 05:44 UT.

19. marca bol manipulátor Dextre plne aktivovaný, otestovaný a presunutý na svoje dlhodobé stanovisko a paleta SLP bola premiestnená do nákladového priestoru raketoplánu. Po dokončení prác s manipulátorom mala posádka na ISS dve hodiny osobného voľna.

20. marca v čase 22:04 UT, 24 minút skôr oproti plánu. Výstup absolvovali Behnken a Foreman. Astronauti vymenili jeden chybný spínač RPCM (Remote Power Control Module) na centrálnom nosníku S0. Po polnoci otestovali aplikačnú pistoľ T-RAD s dvojzložkovým ablatívnym materiálom STA-54 pre možnosť opravy dlaždíc tepelnej ochrany raketoplánu vo vesmíre. Tento test bol dôležitý predovšetkým pre budúcu misiu STS-125 k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu, počas ktorej sa raketoplán nebude môcť spojiť s ISS a v prípade poškodenia bude posádka nútená opraviť tepelný štít bez cudzej pomoci. V nadpláne ešte Behnken a Foreman zložili posledné tepelné kryty z kĺbov manipulátoru Dextre a pripravili ľavobočný CBM port Harmony na budúce pripojenie hlavného pretlakového modulu laboratória Kibo. Výstup bol ukončený v čase 04:28 UT po 6 hodinách 24 minútach..^[4]

V priebehu dňa po ukončení odpočinku posádky prebiehalo prenášanie nákladu z raketoplánu na stanicu. Večer bola začatá opätovná kontrola tepelného štítu raketoplánu prístrojmi OBSS. Táto kontrola sa zvyčajne vykonáva až po odpojení raketoplánu od ISS, ale teraz prebehla skôr, pretože nadstavec OBSS bol pri poslednom, piatom výstupe do kozmu odpojený od raketoplánu a uskladnený na ISS.

Posledný, piaty výstup do otvoreného priestoru začal 22. marca v čase 20:34 UT, opäť v predstihu oproti plánu. Absolvovala ho znova dvojica Behnken a Foreman. Najprv premiestnili predlžovaciu tyč s nadstavcom OBSS z nákladového priestoru raketoplánu na priehradovú konštrukciu ITS-S1. Potom nainštalovali súbor vzoriek MISSE-6 na povrch modulu Columbus. Nasledovala kontrola poškodeného otočného spoja SARJ (Solar Alpha Rotary Joint) medzi modulmi ITS-S3 a ITS-S4. Spoj sa nedokáže otáčať a rozhodnutie o riešení tohto problému sa očakáva koncom marca 2008. Nakoniec astronauti ešte nainštalovali izolačné krytty na transportný kýlový tŕň modulu Kibo ELM. Výstup sa skončil o 02:36 UT začatím napúšťania vzduchu do prechodovej komory Quest a trval 6 hodín 2 minúty (plán 6 hodín 30 minút).

Odpojenie raketoplánu od Medzinárodnej vesmírnej stanice prebehlo 25. marca o 01:25 SEČ s približne polhodinovým oneskorením oproti plánu.^[1] Po odpojení Endeavour začal tradičný oblet stanice vo vzdialenosti 120 m. V čase 01:35 UT prebehol prvý úhybný manéver. Nasledovalo vypojenie riadiacich počítačov GPC skupiny B, odloženie skafandrov a náradia pre výstup do otvoreného priestoru a deaktivácia RMS.

Počas 25. marca prebiehala kontrola systémov raketoplánu, upratovanie vnútorných priestorov stroja a nácvik pristávacieho manévru. Začiatok brzdiaceho manévru pre pristátie na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride bol plánovaný na 26. marca v čase 22:58:14 SEČ. V čase 20:21 SEČ boli uzavreté dvere do nákladového priestoru. Prvý pokus o pristátie bol však odvolaný kvôli oblačnosti.

Pri druhom pokuse už riadiace stredisko pristátie povolilo pristátie a tak v čase 00:33:14 prebehol pristávací manéver dvojicou motorov OMS. Brzdiaci manéver bol ukončený v čase 00:36:02 vo výške 340 km. Endeavour bol otočený do polohy pre vstup do atmosféry, z bloku FRCS (Foward Reaction Control System, doslova predný reaktívny kontrolný systém) boli vypustené zvyšky pohonných hmôt, motory SSME sa natočili do polohy pre vstup do atmosféry. Raketoplán vstúpil v čase 1:07 SEČ do atmosféry vo výške 121,9 km rýchlosťou 7,59 km/s.

Na pristávaciu dráhu 15 Kennedyho vesmírneho strediska Endeavour dosadol hlavným podvozkom v čase 00:39:08 UTC (20:39:08 miestneho času).^[5] Vzápätí dosadol na dráhu aj predný podvozok a v čase 00:40:41 UT sa raketoplán zastavil. S dĺžkou trvania 15 dní 18 hodín 10 minút a 54 sekúnd to bola najdlhšia misia raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici.

1. ↑ ^{a b c} 2008-009A - STS 123 [online]. [Cit. 2008-03-13]. Dostupné online.
2. ↑ Shuttle Endeavour Docks at Space Station [online]. [Cit. 2008-03-13]. Dostupné online.
3. ↑ NASA Assigns Crew for Japanese Lab and Canadian Robotics Mission [online]. [Cit. 2008-03-16]. Dostupné online. Archivované 2017-06-03 z originálu.
4. ↑ Astronauts to Test Shuttle Heat Shield Fix in Spacewalk [online]. [Cit. 2008-03-24]. Dostupné online.
5. ↑ Tariq Malik. Space Shuttle Lands Safely After Construction [online]. [Cit. 2008-03-27]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-123

• STS-123 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Aleš Holub, Michal Václavík, Antonín Vítek, Priebežné info - MEK Status (po česky)

• Michal Václavík, Hvezdáreň Vsetín, STS-123 Endeavour - priebeh misie (po česky)
• Michal Václavík, Hvezdáreň Vsetín, STS-123 Endeavour - online prenos (po česky)
• Michal Václavík, Hvezdáreň Vsetín, STS-123 Endeavour - posádka (po česky)
• Predštartové prípravy (po česky)
• NASA TV - možnosť sledovania priebehu misie on-line
• Štart raketoplánu (videozáznam) Archivované 2008-03-16 na Wayback Machine