Kmeťovo

Kmeťovo
obec
Kostol Ružencovej Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Dolná Nitra
Vodný tok	Žitava
Nadmorská výška	134 m n. m.
Súradnice	48°10′00″S 18°16′38″V / 48,166667°S 18,277222°V / 48.166667; 18.277222
Rozloha	5,2 km² (520 ha) [1]
Obyvateľstvo	812 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	156,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1214
Starosta	Martina Csomorová[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ	941 62
ŠÚJ	503266
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Kmeťovo 77
E-mailová adresa	starosta@obeckmetovo.sk
Telefón	035/6598 123
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kmeťovo
Webová stránka: kmetovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Kmeťovčan[4]

Kmeťovo je obec v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1884. V súčasnosti má obec 863 obyvateľov.

Nachádza sa v najjužnejšej časti Žitavskej nivy, geomorfologickom podcelku Podunajskej pahorkatiny. Východným okrajom tečie rieka Žitava, západným okrajom prechádza železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce, ako aj cesta III/1650 (Vráble – Úľany nad Žitavou).

Vráble sú vzdialené 10 km severne, Šurany 13 km juhozápadne, Nové Zámky 26 km juhozápadne a Nitra 30 km severozápadne.

Obec Kmeťovo patrí medzi staršie obce na Požitaví. Súčasný názov obce je oficiálne uznaný od roku 1948, a tak obec nesie meno po známom archeológovi, botanikovi a kňazovi Andrejovi Kmeťovi.

Pôvodný názov obce bol Ďorok, ľudovo Derek. V historických prameňoch Ďorok vystupuje už začiatkom 13. storočia. Tak prvá zmienka o ňom je z roku 1214 pod menom Gyrok (Fejér, Codex diplomaticus 111.1.201). Taktiež v listine z roku 1217 sa spomína „zem Gyrok“ (Sasinkov Slovenský letopis V, roč. 1. str. 301). Nezadlho potom v roku 1247 sa spomína pod menom Gorok (Fejér, Codex diplomaticus V.1.479). Neskôr sa uvádza i v tvare Gyarak.

Pre vysvetlenie názvu Ďorok existujú dve teórie. Prvá sa domnieva (Miklosich), že v kmeni týchto názvov sa skrýva slovo „jarok“, čo by poukazovalo na takú terénnu situáciu, kde skutočne charakteristikou sídliska mohol byť nejaký jarok. V našom prípade je taká situácia, lebo Žitava donedávna bola tu rozvetvená na dve ramená, no voľakedy tam mohlo byť aj viac menších ramien, jarkov či priekop. Druhú teóriu uvádza profesor Ján Stanislav. Podľa starých dokladov názov Ďorok predstavuje tvar „Ďirak“, čo súvisí so základným slovom „diera“. (Ján Stanislav, Zo slovenských miestnych názvov, Slovenská reč 111.1947. str. 34 – 40)

Starodávny Ďorok nestál tam, kde je súčasné Kmeťovo. Obec dnes leží na pravej strane rieky Žitava, no pred niekoľkými storočiami ležala na jej ľavej strane v miestach, kde sa nachádza súčasná osada Gedra.

Praveké osídlenie obce nachádzame ako na pravej strane rieky, tak aj na jej ľavej strane – tam, kde stál starodávny Ďorok. Všetky archívne listiny, ktoré sa dochovali, opisujú Ďorok ako obec ležiacu na ľavom brehu rieky Žitava, oproti súčasnej osade Gedra, ktorá patrí do obce Maňa. Staré koryto rieky Žitava v tomto mieste vytvára malú zákrutu, od ktorej východným smerom sa dvíhajú mierne pahorky. V Gedre stojí zopár starších domov a nachádza sa tam aj vodný mlyn.

Najväčšiu pozornosť púta najmä blízky les, kde v istej menšej kotline bolo možné vidieť ešte pred sto rokmi čudné murované základy akýchsi starých budov. Dnes sú tie múry zarastené a je ťažké ich v teréne pozorovať. Bol tam živý prameň, ktorý pred pár desiatkami rokov bol pekne murovaný.

Do dnešných čias sa zachovala o tomto tajomnom mieste zaujímavá povesť. Viaže sa k bielym mníchom, ktorý tu vraj žili v starodávnom templárskom kláštore.

Či tam naozaj bol aj nejaký kláštor, ako to miestna tradícia spomína, to sa doteraz nepodarilo celkom bezpečne zistiť. Ako sme už spomenuli, pred sto rokmi boli tam ešte dosť zreteľne viditeľné základy nejakých stavieb, ale o aké stavby mohlo ísť, to nikto neskúmal. Dnes je tam toho ešte menej vidieť. Preto dobre padne, keď si môžeme prečítať informácie v topografickom popise Tekovskej stolice, uverejnenom v r. 1787. Je to vari najstarší literárny záznam o lokalite starého Ďoroka, ako aj správa o tom, že tam mal stáť templársky kláštor, ktorému by mali patriť aj základy kostola, ktoré v tom čase boli ešte dosť dobre viditeľné. V spomínanom topografickom popise sa okrem iného uvádza: Podľa starej povesti mal v Gedrianskom lese, vzdialenom od Mane na štvrť hodiny cesty, stáť kláštor templárov. Nakoľko naozaj podľa základov jednej stavby možno uzatvárať, tou stavbou bol kostol, ktorý údajne prináležal obci Ďoroku. Táto obec tam ešte pred jedným storočím stála na miernom briežku, porastenom teraz dubinou. Obyvatelia tej obce však po šťastnom zahnaní Turkov sa presídlili za Žitavu a usídlili sa v Nitrianskej stolici. Za bývalou cestou ešte možno vidieť pozostatky tej obce a porozhadzované hroby. (Ungarisches Magazín 1787)

Na tomto mieste stál pôvodný Ďorok. Udialo sa to po roku 1686, kedy po vyhnaní Turkov z našej krajiny Ďoročania zanechali svoje staré sídlo a založili novú osadu na protiľahlej vyvýšenine na pravom brehu rieky Žitava. Nevedno presne kedy sa toto sťahovanie uskutočnilo, ale bolo to v období približne na konci 17. a začiatku 18. storočia. Tomu by mohla nasvedčovať skutočnosť, že v roku 1694 sa v starej listine spomína istý Ján Korniš, farár v Ďoroku. (Némethy 1894, str. 274 a 700). Kostol podľa všetkého mohol byť iba v starom Ďoroku, pretože v novom Ďoroku postavili kostol až v roku 1861. Ten údaj o farárovi Kornišovi z roku 1694 je preto zaujímavý, že okrem neho iný údaj nepoznáme, ktorý by dosvedčoval, že starý Ďorok bol samostatnou farnosťou.

Nový Ďorok, dnešné Kmeťovo, je filiálkou farnosti v Michale nad Žitavou. Čo sa však Michalskej farnosti týka, tá sa spomína ponajprv vo vizitácii v roku 1560. Potom dlhší čas údaje o nej nenachádzame. Okrem samom začiatku 18. storočia sa opäť spomína, že v r. 1701 bola obnovená (Némethy, Series str-273). Teda sťahovanie Ďoročanov a zmena vo farskej organizácii zaiste nejako súvisia. Tomu nasvedčuje i celoštátny súpis z roku 1715, v ktorom sa už Ďorok (Gyarak) nachádzal v Nitrianskej župe, teda na pravom brehu rieky Žitava, na mieste, kde sa nachádza i dnes. Podľa uvedeného súpisu v Ďoroku žili s rodinami: Nicolaus Szadovszki; Michael Cserni; Adamus Szladocsok; Georgius Miklik; Martinus Kosztolyi; Georgius Svecz. Daňový súpis neuvádzal všetkých obyvateľov, ale iba takzvané porty (brány) čiže spisoval iba platcov daní, pravdepodobne hlavy rodín.

Podľa mien v daňovom súpise možno usudzovať, že aspoň sčasti išlo o novousadlíkov, prisťahovalcov. Možno usudzovať, že mená ako Szadovszki (Sadová pri Hradci Králové); Cserni (Čierny); Szladocsok (?); Svecz (obuvník) majú český pôvod. Podľa rodinnej tradície Sádovskí prišli do Kmeťova (Ďoroku) z Poľska. Z toho by sa dalo usudzovať, že novousadlíci boli českí exulanti, ktorí najskôr žili určitý čas v Poľsku a neskôr sa presťahovali na Slovensko.

Z Ďoroku, v danom čase Gyaraku, pochádza alebo odvodzuje svoj pôvod i známa šľachtická rodina Grasalkovich de Gyarak. Najznámejší člen rodiny Antal Grassalkovich de Gyarak (cr Reichsgraf Grassalkovich de Gyarak 1743) mal významné postavenie na cisárskom dvore. Vlastnil niekoľko palácov v Bratislave, Viedni, Budapešti, medzi nimi aj súčasný Grasalkovičov palác (prezidentský palác, sídlo prezidenta SR).

Celé územie obce z hľadiska geomorfologického členenia^[5] je súčasťou podsústavy Panónska panva, jej provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a podcelku Žitavská niva. Najmenšia jednotka v hierarchii, Žitavská niva, od seba oddeľuje dva iné podcelky – Žitavskú pahorkatinu a Hronskú pahorkatinu.

Kmeťovo patrí do klimaticky teplého regiónu, suchého, s miernou zimou. Priemerná januárová teplota vzduchu je približne −2 °C, júlová približne 19 °C. Vzhľadom k polohe je vysoký počet dusných dní (až okolo 25 – 30 ročne). Priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú 500 – 550 mm. Obec leží v priemerne inverznej polohe, priemerný ročný počet dní s hmlou je 20 – 45.

Obcou preteká rieka Žitava. Žitava je tokom IV.rádu, je to vrchovinovo-nížinný typ rieky so širokou riečnou nivou. Východná časť katastra obce leží pri novom koryte Žitavy, ktoré bolo prehradené protipovodňovou hrádzou v 20. storočí. Oblasť tzv. Starej Žitavy je chráneným územím. Špecifické hydrologické pomery obec zaraďujú do povodí Nitry, Váhu a Dunaja a čiernomorského úmoria. Priemerný ročný špecifický odtok územia je 1-3 l.s-1.km-2, samotná rieka má dažďovo-snehový režim odtoku.

Z pôdnych typov sa najviac vyskytujú čiernice, hnedozeme a fluvizeme. Z pohľadu zrnitostných tried pôd ide o územie ílovitých pôd, kamenitosťou ich radíme medzi neskeletnaté, alebo len veľmi málo kamenité. Hospodársky patrí Kmeťovo do oblasti s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou.

• Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavabnou vežou, z konca 18. storočia. Zásadnými úpravami prešiel v rokoch 1886-1888 keď bol rozšírený. Obnovami prešiel v rokoch 1942, 1973 a v roku 2001. V roku 1994 bola realizovaná prístavba. Interiér je plochostropý, presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou a konchou.^[6] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného párom dekoratívnym obeliskov. Je členená kordónovou rímsou, v spodnej časti pilastrami, v hornej lizénovým rámom a ukončená trojuholníkovými štítmi s tympanónmi a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol Ružencovej Panny Márie
• 
• 
• 
• 
  Socha sv. Floriána pri kostole

• Oficiálna stránka obce