Preskočiť na obsah

Hoľazne (vrch v Súľovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:19, 19. marec 2024, ktorú vytvoril InternetArchiveBot (diskusia | príspevky) (Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Hoľazne
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Obec Praznov
Pohorie Súľovské vrchy
Podcelok Súľovské skaly
Povodie Váh
Nadmorská výška 794,3 m n. m.
Súradnice 49°07′01″S 18°31′56″V / 49,1169°S 18,5322°V / 49.1169; 18.5322
Najľahší výstup neznačeným chodníkom z Kostolca
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hoľazne (794,3 m n. m.[1][2]) je vrch v Súľovských vrchoch. Leží nad obcou Kostolec, približne 8 km severovýchodne od Považskej Bystrice.[3]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Súľovské skaly.[4] Vrch leží v Trenčianskom kraji, v okrese Považská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie Praznova, mestskej časti Považskej Bystrice.[5] Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy a najbližšími sídlami sú na severnom úpätí situovaná obec Kostolec, západne ležiaci Praznov a východne položené obce Vrchteplá a Bodiná.[3]

Hoľazne je súčasťou masívu, ktorý na severe nadväzuje na hrebeň Havranej skaly. Západným smerom susedí Veľký Manín (891 m n. m.) a Drieňovka (639 m n. m.), severne Malý Manín (813 m n. m.), Skala (659 m n. m.) a Havrania skala (835 m n. m.), východným smerom Ostrenec (724 m n. m.) a Okrúhle (692 m n. m.) a južne Ostrý vrch (618 m n. m.) a Travná (635 m n. m.). Západné svahy odvodňuje Praznovský potok, juhovýchodné Bodianka, oba toky smerujúce do Domanižanky a Váhu.[3] Na vrchol nevedie značená trasa. Severne susedí prírodná pamiatka Bosmany.

Z vrcholu je vďaka výrubu výhľad na časti Súľovských vrchov, hlavne Kečku, Žibrid a Roháč, ďalej je dobre vidieť celý hrebeň Lúčanskej Malej Fatry a za dobrej viditeľnosti aj celej Krivánskej Fatry, v Kysuckej vrchovine je vidieť Ľadonhoru.

Zo západu vidieť Plevník-Drienové a v pozadí masív Javorníkov s Malým a Veľkým Javorníkom. Zo severu vidieť vrcholovú časť Stupovca. Južná strana je bez výhľadov.

Na vrchol nevedie značkovaná trasa, preto prístup je možný chodníkmi (zvážnicami) z obce Vrchteplá a Kostolec.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Javorníky - Púchov, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 1999
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-18]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-18]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-18]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]