Abafiovci

Abafiovci
erb rodu Abafiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Tituly	kapitán, veliteľ, podžupan, župan, súdny prísediaci (asesor), poslanec
Zakladateľ	Ján Abafi
Mýtický zakladateľ	?
Rok založenia dynastie	16. storočie
Posledná hlava dynastie	Mikuláš Abafi
Rok zániku dynastie	1917
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	oravská, gemerská

Abafiovci (staršie Abaffyovci, základný tvar Abafi, staršie Abaffy, maď. Abaffy) bol uhorský šľachtický rod. Zakladateľom rodu bol Aba z rodu Hanva, žijúci v 2. polovici 13. storočia v Malej Hanve (v súčasnosti obec Abovce, pomenovaná práve po Abovi). Rod sa časom rozdelil na viacero vetiev žijúcich v Uhorsku a Sedmohradsku. Z rodu Abafiovcov pochádzali viacerí hodnostári Oravskej a Gemerskej stolice.^[1]

rod pochádza z gemerskej obce Abovce, podľa ktorej vznikol predikát „de Abbafalva“. V Gemeri rod pôsobil už v 15. storočí, neskôr sa rozšíril do Liptovskej, Oravskej, Nitrianskej, Turčianskej a Aradskej stolice i Sedmohradska. V roku 1625 je doložený Mikuláš Abaffy de Abafalva, rytier Zlatej ostrohy a kapitán hradu Tokaj v Sabolčskej stolici ako vlastník celých usadlostí v obci Kinis. Na Oravu prišiel v službách Juraja Thurza Ján Abbaffy, ktorý pôsobil ako prefekt a kapitán Oravského hradu. Juraj Turzo mu za služby daroval v roku 1587 Hornú Lehotu. Tam si Ján, zakladateľ oravskej vetvy, vybudoval kaštieľ. V roku 1598 je rod doložený v súpise šľachty oravskej stolice. Juraj bol kapitán Oravského hradu (1626 – 1640). Alexander bol druhý zastupujúci podžupan (1686), Gašpar slúžny. Juraj a Andrej bol v roku 1709 zvolený do funkcie prísažného Oravskej stolice. Súpis stoličnej šľachty z roku 1754 zaznamenáva iba Andreja. V druhej polovici 18. storočia vyženil Jozef (manž. Alžbeta Okolicsányi) kúriu a majetok v oravskej Mokraď.^[2] Mnohí príslušníci rodu zastávali dôležité stoličné funkcie na Orave a Gemeri. Ján Bohuslav a Lepold Branislav Abafi považovali nevzdelanosť ľudí za príčinu ich zaostalosti ale aj zlej situácii v Uhorsku.^[3] Z oravskej vetvy vynikol revolucionár a publicista František (✳ 1732, † 15.3.1817), absolvent Trnavskej univerzity. Hovoril plynulo viacerými jazykmi. Bol oravský župan (1760 ‒ 1770), neskôr poslanec na Uhorskom sneme. V rokoch 1772 – 1789 cestoval po Európe, získal hlboké sociálne cítenie a veľké sympatie k osvietenstvu. Zrejme mal podiel aj na vzbure oravských sedliakov (1771 ‒ 1774) proti tereziánskemu urbáru. Pre účasť na Martinovičovom sprisahaní bol na neho vydaný zatykač, ušiel však cez Švajčiarsko do Francúzska a USA. V roku 1791 vydal latinský spis na obranu. Po návrate bol uväznený (1802) a milosť získal až krátko pred smrťou.^[4] V roku 1782 sa na evanjelické lýceum v Bratislave zapísal Matej z Čankova. Kapitán Alexander kvôli vojenským povinnostiam splnomocnil Jozefa Dedinszkého nakladať s jeho gemerskými majetkami (1746). V roku 1749 Alexander protestoval proti Františkovi Nagy a Pavlovi Csáky (nie známy rod Csáky de Adorján!) kvôli porušovaniu majetkovej dohody z roku 1737. Alexander bol kapitánom pešieho pluku generála, baróna Petra Andrássyho (1741 ‒ 1749). Veliteľ, plukovník Tomáš Szirmay, požiadal stolicu o vyjadrenie kvôli žiadosti o zaradenie Alexandra k jazdectvu. Potomkovia rodu žijú dodnes na Orave a v Maďarsku.^[2][4]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[3]

• Ján Abafi (16. storočie), z Hornej Lehoty, zakladateľ oravskej vetvy, kapitán Oravského hradu.
• Mikuláš Abafi (*1605/1625), hlavný veliteľ uhorského vojska u Juraja Turzu.
• Gašpar Abafi (†1670), manželka Zuzana Zmeškalová.
• Jozef Abafi (pol. 18. storočia), oravský podžupan, svadbou s Alžbetou Okoličániovou získal majetky v Mokradi na Orave (dnes súčasť Dolného Kubína).
• František Abafi (*1730/1732 – †1817), oravský podžupan a župan (1760 – 1770), súdny prísediaci (asesor), uhorský jakobín, poslanec uhorského snemu.^[5]
• Aristid Abafi (*1799 – †1861), oravský podžupan, predseda Učenej spoločnosti oravskej, poslanec Uhorského snemu.
• August Abafi (19. storočie), brat Aristida Abafiho, člen Učenej spoločnosti oravskej.
• Karol Abafi (*1801 – †1837), učiteľ na gymnáziu v Novom Vrbase, evanjelický farár v Kovačici v Srbsku, potom v Aradáči vo Vojvodine.
• Leopold Branislav Abafi (*1827 – †1883), slovenský básnik, prozaik a dramatik, účastník na Slovanskom zjazde v Prahe (1848), slovenský dobrovoľník v rokoch 1848/1849, nitriansky podžupan.
• Ján Bohuslav Abafi (*1855 – †1905), evanjelický farár v Temešvári (Rumunsko), a v Békešskej Čabe (Maďarsko).
• Mikuláš Abafi (*1853 – †1917), evanjelický farár.

Známy erb rodu popísali už viacerí autori, popisy sa však v detailoch líšia. Pečate osvetľujú jeho vývoj a variabilitu v 16. ‒ 17. storočí. Najstarší farebný variant erbu z pečate uverejnil Novák. Opísal ho nasledovne: v modrom poli štítu vpravo dole je červený strmeň, nad ním doprava otočený polmesiac. Vľavo je obrnené rameno s mečom a nad ním zlatá hviezda. Klenotom je holubica so zlatou ratolesťou v zobáku. Prikrývadlá sú po oboch stranách modro-zlaté. Na Jánovej pečati je štít štiepený (1585). V pravom poli je privrátené predlaktie s mečom, v ľavom je dolu strmeň a nad ním hviezda. Klenotom je holubica s roztiahnutými krídlami, vedľa sú iniciály J(oannes) – A(bbaffy). Juraj v roku 1617 odtlačil oktogonálnu pečať, kde v štíte vľavo rameno drží kolmo meč. Vedľa päste je strmeň a v horných rohoch po ľalii. Klenotom je holubica s halúzkou v zobáku. V leme je čiastočne zachovaný kruhopis GEORGIUS – ?. Mikuláš v roku 1617 odtlačil v Bytči pečať, kde v štíte zľava rameno s mečom s napichnutou hlavou Turka. Vpravo od meča je strmeň a na ňom hviezda, vľavo privrátený polmesiac. Klenotom je holubica s klasom, vedľa sú iniciály N(icolaus) – A(bbaffy). Alexander v roku 1687 odtlačil oktogonálnu pečať rovnakého obsahu s iniciálami A(lexander) AB(baffy). Gašpar v roku 1695 použil mierne odlišnú oválnu pečať, kde je rameno obrnené, polmesiac odvrátený a klenot obrátený doľava. V leme sú iniciály G(aspár) – AB(baffy). V roku 1696 odtlačil Gašpar obsahovo zhodnú pečať, štít je však medzi dvomi palmovými ratolesťami a v korunke na štíte stojí holubica. Ladislav odtlačil v roku 1696 v Hornej Lehote oválnu pečať, kde je v štíte obrnené rameno s mečom s napichnutou hlavou Turka a cez lakeť má zavesený strmeň. V horných rohoch sú privrátený polmesiac a hviezda, klenotom je holubica s klasom. Gašpar v roku 1702 odtlačil mierne odlišnú pečať ako v roku 1692, rozdielom je oválny štít. Hontiansky slúžny Ladislav v roku 1717 odtlačil identicky obsahovú pečať ako v roku 1696, len z väčšieho typária. Ladislav z oravskej vetvy odtlačil v roku 1724 pečať, kde v korunovanej kartuši na troch vrchoch stojí holubica s klasom v zobáku. V 18. storočí sa pečate oravskej aj gemerskej vetvy obohatili o kopiju a šíp. Gemerský prísažný Andrej v roku 1777 odtlačil pečať, kde je v štíte kosmo kopija a pod ňou sprava obrnené rameno s mečom s hlavou Turka.Pod špicom kopije je privrátený polmesiac, hore pod prilbou hviezda. Klenotom je v korune holubica s halúzkou v zobáku,vedľa sú iniciály: A(ndreas) ‒ A(bbaffy). Oravský slúžny Vendelín odtlačil pečať (1810), kde je v modrom empírovom štíte obrnené rameno so šabľou s hlavou Turka. Horná časť ramena je zdola prepichnutá kopijou. V horných rohoch sú hviezda a privrátený polmesiac. Klenotom je na perlovej päťšpicovej korune holubica s halúzkou. Veľmi zaujímavú pečať odtlačil vo Fiľakove Askánius (1800). V oválnom štíte je obrnené rameno so šabľou, prestrelené v hornej časti doľava skloneným šípom. Na šabli stojí holubica s halúzkou v zobáku. Pod ramenom sú vpravo strmeň na koženom remeni a vľavo strmeň. Okolo šable sú privrátený polmesiac a hviezda. Klenotom je päťšpicová perlová koruna, v ktorej stojí holubica s ratolesťou v zobáku. Oravský slúžny Vendelín v roku 1811 odtlačil pečať, kde je v modrom štíte obrnené rameno so šabľou s napichnutou hlavou Turka. Rameno je v hornej časti prepichnuté kopijou smerujúcou z päty doľava. Hore pri bokoch je vpravo hviezda a vľavo privrátený polmesiac s tvárou, v pravom dolnom rohu doprava naklonený strmeň. Klenotom je holubica v korune. Na Jánovej pečati (1811) je v modrom pošikom delenom štíte obrnené rameno so šabľou s napichnutou hlavou Turka, držiace aj strmeň na remeni. Okolo hlavy Turka sú hviezda a privrátený polmesiac. Klenotom je v korune holubica s klasom.^[2]

• 
  Kaštieľ Abafiovcov v Hornej Lehote
• 
  Abafiovský kaštieľ v roku 1930
• 
  Kostol Najsvätejšej Trojice v Hornej Lehote, kde majú Abafiovci rodinnú kaplnku

• Abafiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 16.
• АBAFI z Aboviec a Hornej Lehoty. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 1.
• АBAFI z Aboviec a Hornej Lehoty. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 1 – 3.

• Horná Lehota
• Orava
• Gemer

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abafiovci

• História kaštieľa v Hornej Lehote Archivované 2019-09-29 na Wayback Machine