Titan II GLV
| Základné údaje | |
|---|---|
| Funkcia | stredná nosná raketa |
| Výrobca | Glenn L. Martin Company |
| Krajina pôvodu | USA |
| Výška | 31,4 metrov |
| Priemer | 3,05 metrov |
| Hmotnosť | 154 000 kg |
| Počet stupňov | 2 |
| História letov | |
| Stav | vyradená |
| Štartovacia rampa | Cape Canaveral |
| Počet štartov | 12 |
| Úspešné štarty | 12 |
| Prvý štart | 8. apríl 1964 |
| Posledný štart | 11. november 1966 |
| Prvý stupeň – Titan II-1 | |
| Motory | 2xLR-87-7 |
| Ťah | 1900 kN |
| Špecifický impulz | 2530 N.s/kg (258 sekúnd) |
| Doba funkcie | 156 sekúnd |
| Palivo | Aerozín-50/N2O2 |
| Druhý stupeň – Titan II-2 | |
| Motory | LR-91-7 |
| Ťah | 445 kN |
| Špecifický impulz | 3100 N.s/kg (316 sekúnd) |
| Doba funkcie | 180 sekúnd |
| Palivo | Aerozín-50/N2O2 |
Titan II GLV bola americká nosná raketa odvodená z medzikontinentálnej balistickej rakety LGM-25 Titan II. Raketa bola používaná výhradne NASA v programe Gemini. Celkom bolo v rokoch 1964 až 1968 vypustených 12 rakiet, dve bez posádky a desať s posádkou. Všetky štarty sa konali na odpaľovacej rampe 19 na Cape Canaveral.
Raketa bola, rovnako ako jej vojenský variant, dvojstupňová. Prvý stupeň poháňali dva motory AEROJET LR-87-7 spaľujúce Aerozín-50 a oxid dusičitý (N2O2). Druhý stupeň disponoval jedným motorom LR-91-7, ktorý taktiež spaľoval aerozín a oxid dusičitý. Obidva motory boli pre potreby programu Gemini modifikované pre použitie aerozínu 50 ako paliva, verzie motorov pre LGM-25 používali asymetrický dimetylhydrazín.
Kvôli certifikácii pre misie s posádkou boli rakety vybavené niekoľkými systémami, ktoré mali zabezpečiť bezproblémový chod a bezpečie posádky. Bol nainštalovaný systém detekcie porúch, ktorý bol prepojený s kabínou posádky a informoval tak astronautov o stave rakety a zvyšoval schopnosť reakcie v prípade núdze. Dôležité systémy, ako systém riadenia letu, boli zdvojené aby sa minimalizovala možnosť zlyhania. Druhý stupeň bol upravený, aby naň bolo možné pripojiť kabínu Gemini a ďalej zoň boli odmontované pomocné a spätné motory. Rádiový usmerňovací systém používaný na LGM-25 bol nahradený novým inerciálnym. Ďalšie zmeny boli vykonané na hydraulickom a elektrickom systéme a monitorovacom zariadení. Na prestavbu rakiet dohliadalo Air Force Systems Command.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Titan 2 GLV na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).