Gerrymandering
Gerrymandering je politologický pojem, ktorý popisuje nedemokratickú manipuláciu s hranicami volebných obvodov zväčša vo väčšinovom volebnom systéme s cieľom maximalizovať vlastné šance na úspech vo voľbách a znemožniť tak pomerné zastúpenie.
Termín gerrymandering prvýkrát použil autor článku v Boston Gazette, 26. marca 1812, keď skombinoval priezvisko amerického guvernéra Elbridge Gerrya a slova salamander, mýtického okrídleného mloka. Elbridge Gerry, guvernér štátu Massachusetts, podpísal v danom roku zákon o vytvorení okresu v oblasti Bostonu, ktorého tvar bol porovnávaný s mytologickým mlokom. Samotný pojem má väčšinou negatívne konotácie, keďže sa považuje za korupciu demokratického procesu avšak môže sa použiť aj v prípade zámernej reprezentácie minorít.[1] Výsledný okres je známy ako gerrymander.[2]
Taktiky
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným cieľom gerrymanderingu je maximalizovať účinok hlasov vlastných voličov a minimalizovať účinok hlasov súpera.[3]
Želaných výsledkov je možné dosiahnuť niekoľkými spôsobmi:[4]
Rozriedenie zahŕňa rozširovanie voličov určitého typu do mnohých okresov, aby tak nemohli vytvoriť dostatočne veľký hlasovací blok v ktoromkoľvek z daných okresov.
Koncentrácia znamená snahu o sústredenie čo najväčšieho množstva voličov jedného typu do menšieho počtu volebných obvodov, aby sa tak znížil ich vplyv v ostatných okresoch. Tieto obvody so súpisovými voličmi sú tak obetované v záujme získania ostatných obvodov, kde majú prevahu vlastní voliči.
Prepašovanie kandidáta prekresľuje dva okresy takým spôsobom, aby prinútil dvoch kandidátov z jednej strany kandidovať proti sebe v jednom okrese, čím sa zabezpečí, že jeden z nich bude odstránený. Cieľom je teda aby v druhom okrese konkurenčná strana nemala žiadneho dostatočne vhodného kandidáta.
Únos voličov je podobný rozriedeniu a znamená presun časti volebného obvodu k inému obvodu, kde preferovaný kandidát nekandiduje, a voliči sú tak nútení si vybrať iný subjekt, ktorému dajú vo voľbách svoj hlas.
Ruka ruku myje je špecifická stratégia, ktorá hovorí o dohode politických skupín a ich kandidátov na rozdelení volebných obvodov tak, aby zabezpečili znovuzvolenie súčasných držiteľov kresiel, zatiaľ čo oponenti majú len malú šancu. Tým sa zabráni namáhavým volebným kampaniam.
Príklady gerrymanderingu
[upraviť | upraviť zdroj]Európske krajiny ako Holandsko, Slovensko alebo Slovinsko, používajú volebný systém s jedným volebným obvodom (celonárodným) na voľbu národných zástupcov. To prakticky vylučuje gerrymandering.[5] Iné európske krajiny, ako je Rakúsko, Česko alebo Švédsko, majú okrem iného mnoho volebných obvodov s pevnými hranicami (spravidla jeden okres pre každé administratívne členenie). Počet zástupcov za každý okres sa môže po sčítaní obyvateľstva zmeniť v dôsledku presunov obyvateľstva, ale ich hranice sa nemenia. Tým sa tiež účinne eliminuje gerrymandering. Mnohé krajiny, v ktorých sú prezidenti priamo volení občanmi (napr. Francúzsko a Poľsko), navyše používajú na prezidentské voľby iba jeden volebný obvod, a to aj napriek tomu, že na výber zástupcov používajú viaceré okresy.
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1996 prijala strana HZDS zákon č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR. Nové územnosprávne usporiadane SR zvýšilo počet okresov s vyššou volebnou úspešnosťou HZDS. Pri určovaní hraníc nových okresov sa totiž prihliadalo na výsledky z predchádzajúcich parlamentných volieb. Na územiach s väčším volebným úspechom HZDS boli vytvorené okresy s menším počtom obyvateľstva a naopak, na území s nižšou volebnou úspešnosťou HZDS boli vytvorené okresy s podstatne vyšším počtom voličov. Tak napr. v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, v ktorých malo HZDS dominantné postavenie, bolo spolu vytvorených 33 okresov s celkovým počtom 1 407 801 voličov oproti 22 okresom v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji s 1 411 748 voličmi. V prípade, že by nové jedno-mandátové volebné obvody kopírovali v súčasnosti existujúce okresy, došlo by k protiprávnemu zvýhodneniu kandidátov vládnuceho hnutia, pretože by bola vážne porušená ústavou garantovaná rovnosť volebného práva.[6]
Napriek tomu, že systém s jedným volebným obvodom môže eliminovať základy gerrymanderingu, niektoré snahy o vytvorenie práve takéhoto druhu systému môžu byť v súlade so záujmom zvýšiť svoje volebné šance. Jednou z najzávažnejších výlučne účelových manipulácií s podobou volebných obvodov bola tzv. Mečiarova novela volebného zákona, v parlamente prijatá v roku 1998. Novela uzákonila vytvorenie len jedného volebného obvodu so zámerom mobilizovať voličov predsedu HZDS na celom území Slovenska.[7]
Stanovenie územno-správneho členenia Slovenska v roku 1997, respektíve vznik samosprávnych územných celkov v roku 2001 bol ovplyvnený okrem iného aj strachom z vytvorenia regiónu s Maďarmi ako majoritnou volebnou skupinou. Vytvorenie Nitrianskeho alebo Trnavského kraja narušilo tradičné regióny a boli tak vytvorené umelé volebné obvody, ktoré je možné označiť ako gerrymandery.[8][9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IPM [online]. [Cit. 2020-05-05]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ COMPANY, Houghton Mifflin Harcourt Publishing. The American Heritage Dictionary entry: gerrymander [online]. www.ahdictionary.com, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online.
- ↑ Politický slovník [online]. 2018-06-18, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ KEREKES, Daniel. Volebný zákon umožňuje v krajských voľbách rozsiahle manipulácie. Poslanci ho menili. K horšiemu [online]. Denník N, 2017-07-22, [cit. 2020-05-07]. Dostupné online.
- ↑ LOCKE, Susannah. Gerrymandering, explained [online]. Vox, 2014-08-05, [cit. 2020-05-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BUZINGER, Martin. Politika na slovenský spôsob [online]. SME, 1997-01-25, [cit. 2020-05-07]. Dostupné online.
- ↑ ŠTEFANČÍK, Radoslav. Gerrymandering [online]. SME, 2005-05-08, [cit. 2020-05-07]. Dostupné online.
- ↑ FRANK, Michal. Ako vzniklo členenie krajov a prečo je ich osem [online]. SME, 2017-10-09, [cit. 2020-05-07]. Dostupné online.
- ↑ KLUS, Martin. Schôdze : Informácia o výsledku denného rokovania : Vystúpenie v rozprave - Národná rada Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, 2016-01-12, [cit. 2020-05-07]. Dostupné online.
