Preskočiť na obsah

Delo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 06:43, 7. jún 2018, ktorú vytvoril OJJ (diskusia | príspevky) (Verzia používateľa 87.197.9.53 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
122 mm húfnica D-30 sovietskej výroby.

Delo je hlavňová strelná zbraň určená na ničenie živej sily, bojových prostriedkov, techniky a obranných objektov protivníka. Vyznačuje sa kalibrom viac ako 20 mm a hmotnosťou, ktorá neumožňuje premiestňovanie zbrane jedným človekom.

Rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]
88 mm protilietadlové delo Flak 38 nemeckej výroby.
  • Podľa technických a balistických vlastností
    • kanón – delo strieľajúce prevažne priamou paľbou a spodnou skupinou uhlov, vyznačuje sa vysokou počiatočnou rýchlosťou strely
    • húfnica – delo strieľajúce prevažne nepriamou paľbou hornou skupinou uhlov
    • mínomet
    • mažiar
  • Podľa spôsobu pohybu
    • ťahané delo – je prepravované ťahaním, napríklad za vozidlom alebo za zvieracím záprahom, pri streľbe sa od ťažného prostriedku odpája
    • samojazdné delo – delo, spravidla odvodené od ťahaného dela, a vybavené pomocným motorom a riadením, na krátku vzdialenosť sa presunie samostatne
    • samohybné delo – je prepravované na pásovom alebo kolesovom podvozku s vlastným pohonom, s ktorým je trvalo spojené (aj počas streľby)
    • stacionárne delo – delo trvalo zabudované do obranného objektu (stavby) alebo delo, ktoré nie je možné jednoduchým spôsobom prepraviť na iné miesto
  • Podla bojového určenia
    • poľné delo
    • pechotné delo
    • horské delo – delo, obvykle, ale nielen, húfnica, osobitne konštruovaná pre boj v horách. Okrem iného sa vyznačuje tým, že sa dá pre prepravu jednoducho rozobrať na niekoľko hlavných častí, ktoré je možné prevážať na zvieratách či nosičmi. Po druhej svetovej vojne kategória zaniká a je nahradená mínometmi a bezzáklzovými delami.
    • protitankové delo – delo osobitne konštruované pre boj s pohyblivými obrnenými cieľmi, spravidla protitankový kanón
    • protilietadlové delo – delo osobitne konštruované pre streľbu na vzdušné ciele, takmer výlučne kanón
    • lodné delo – delo, spravidla veľkého kalibru, konštruované pre použitie na lodi
    • pevnostné delo – delo, osobitne konštruované pre použitie v obranných stavbách
    • obliehacie delo – delo určené predovšetkým na ničenie obranných stavieb
    • železničné delo – delo, spravidla kanón veľkého kalibru, umiestnené na špeciálnom železničnom podvozku (vagóne)
  • Podľa spôsobu zmiernenia spätného nárazu

Základné časti dela

[upraviť | upraviť zdroj]

Ťahané delo (kanón a húfnica) má tieto základné časti:

  • hlaveň (1) so záverom (2)
  • brzdovratné zariadenie (3)+(4)
  • kolíska (4)
  • vyvažovače (5)
  • vrchná lafeta (6) s riadidlami (7)
  • spodná lafeta (8) s podvozkom (9)
  • mieridlá (7)
  • štít (11) a príslušenstvo
  • lafetové ramená (10)

Hlaveň je tvorená dušou hlavne (vnútorná časť hlavne s vývrtom), plášťom hlavne (vonkajšia časť hlavne) a zadkom hlavne, na prednom konci môže niesť úsťovú brzdu. Zadok hlavne je s dušou a plášťom hlavne spojený závitom. Duša hlavne môže byť výmenná, plášť hlavne môže pozostávať z niekoľkých častí, celá hlaveň môže byť tiež vyrobená ako jeden kus.

Hlaveň je spojená s brzdovratným zariadením, podopretá vyvažovačmi a pohyblivo umiestnená v kolíske.

Záver je mechanizmus, ktorý uzatvára nábojovú komoru dela. Môže byť klinový alebo šroubový. Okrem toho nesie mechanizmy, ktoré zabezpečujú iniciáciu (odpálenie) náboja v hlavni a vytiahnutie nábojnice z hlavne.

Brzdovratné zariadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zabezpečuje plynulé prenesenie impulzu výstrelu z hlavne na lafetu dela. Brzdenie hlavne pri výstrele je rozložené do podstatne dlhšieho časového úseku, než samotný výstrel a tým sú znížené sily, ktoré pôsobia na lafetu. Po zastavení hlavne je táto v zadnej polohe a je ju potrebné vrátiť do prednej polohy – to zabezpečuje vratník, ktorý je súčasťou brzdovratného zariadenia.

Kolíska je pevný nosník, na ktorom sú drážky alebo vodítka, v ktorých sa pohybuje hlaveň pri záklze a predklze. V kolíske je uložené brzdovratné zaradenie. Na kolíske sú umiestnené kolískové čapy, ktoré umožňujú udelenie zvislého námeru hlavne a prenášajú záklzové sily na lafetu. Námer sa nastvuje pomocou segmentu, ktorý je pripevnený na kolísku.

Vyvažovače

[upraviť | upraviť zdroj]

Zostava hlavne, brzdovratného zariadenia a kolísky nemá obvykle ťažisko v mieste kolískových čapov, ale pred nimi. Pre ľahké udeľovanie námeru sa preto táto zostava vyvažuje pomocou pružinových vyvažovačov, ktoré sú jedným koncom opreté o kolísku a druhým koncom o vrchnú lafetu.

Vrchná lafeta

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchná lafeta nesie zostavu hlavne, brzdovratného zariadenia, kolísky, vyvažovačov, lafetového štítu a mieridiel. So spodnou lafetou je otočne spojená zvislým, tzv. pivotovým čapom. Pivotový čap je u niektorých zbraní nahradený guličkovou dráhou (t. j. kosouhlým ložiskom veľkého priemeru). U niektorých protilietadlových diel je na vrchnej lafete umiestnená sedačka mieriča.

Spodná lafeta

[upraviť | upraviť zdroj]

Nesie vrchnú lafetu. Je na nej upevnený podvozok dela a lafetové ramená. Lafetové ramená prenášajú impulz výstrelu do terénu.

Riadidlá a mieridlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Riadidlá udeľujú delu námer a odmer otáčaním kolísky v kolískových čapoch a v pivotovom čape. Môžu byť poháňané ručne alebo motorom.

Mieridlá slúžia na zamierenie zbrane na cieľ. Majú rôznu zložitosť – od jednoduchých mieridiel poľných diel, až po zložité elektronické výpočtové systémy protilietadlových diel.

Ďalšie časti dela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Štít chráni obsluhu a ľahko poškoditeľné časti dela pred nepriateľskou paľbou. Čiastočne tiež chráni obsluhu pred prúdom horúcich plynov odrazených od úsťovej brzdy.
  • Nabíjacie mechanizmy uľahčujú prácu obsluhy pri nabíjaní a umožňujú vyššiu rýchlosť paľby
  • Výstroj dela – rôzne opravárenské náradie a pomôcky, ženijné náradie pre prípravu palebného postavenia, ochranné a maskovacie povlaky (plachty), pomôcky pre čistenie dela a podobne.
  • Časovacie mechanizmy používali sa u protilietadlových kanónov, umožňovali manipulačne jednoduché, rýchle a presné časovanie (nastavovanie časových zapaľovačov) protilietadlových časovaných granátov.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.