Diviačia priepasť

Súradnice: 48° 35′ 14.22″ s.š., 20° 26′ 29.04″ v.d. Diviačia priepasť patrí medzi najhlbšie priepasti na Slovensku. Nachádza sa vo východnej časti Plešivskej planiny v katastrálnom území obce Plešivec. Je hlboká 123 metrov. Názov dostala po náleze 3000 rokov starej zasinitrovanej kostry diviaka (Sus scrofa). Od roku 1986 je národnou prírodnou pamiatkou a je súčasťou NP Slovenský kras. Patrí medzi jaskyne slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je verejnosti neprístupná.

Bola vytvorená tektonickými poruchami vo vápencoch silického príkrovu. Je tvorená sústavu komínovitých a deviatich dómovitých priestorov. Má bohatú a rozmanitú sinitrovú výzdobu a viditeľný vývojový sled. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Na dne priepasti na nachádzajú podzemné jazierka. Jaskyňa je významné zimovisko netopierov, preto sa v priepasti nachádzajú hrubé vrstvy guána. V roku 1966 bol v priepasti objavený troglobiontný šťúrik Neobísium (Blothrus) slovacum, ktorý je jediným jaskynným šťúrikom na území Západných Karpát.^[1]

• Národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť - Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
• Diviačia priepasť - Správa slovenských jaskýň
• UNESCO - Jaskyne Slovenského Krasu

Tento článok týkajúci sa chráneného územia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.