Popúšťanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 15:30, 5. september 2014

Popúšťanie je rozžeravenie ocele a jej pomalé ochladzovanie. Používa sa hlavne po kalení, aby sa uvoľnili vnútorné napätia v materiáli (preto sa tak aj volá). Pri popúšťaní sa oceľ zahreje na asi 300 až 600°C (nie viac ako 723 °C) a potom sa buď znovu zakalí, alebo voľne ochladí na normálnu teplotu. Doba popúšťania môže byť rádovo hodiny.

Cieľom je odstrániť alebo zmenšiť vnútorné napätia po kalení a upraviť mechanické vlastnosti na požadované hodnoty. Robí sa hneď po kalení.

Rozdelenie

popúšťanie pri nízkych teplotách – znižuje vnútorné napätia a dokáže odstrániť tetragonálny martenzit bez toho, aby sa znížila hodnota tvrdosti. Robí sa pri teplote 150-300 °C. Výsledná štruktúra je kubický martenzit a sekundárny cementit;
popúšťanie pri vysokých teplotách – odstraňuje vnútorné napätia a premieňa martenzit na mäkšie štruktúry, s vyššou medzou sklzu a väčšou vrubovou húževnatosťou v porovnaní so stavom prírodným. Robí sa pri teplotách 400-600 °C. Výslednou štruktúrou je sorbitická štruktúra (jemný ferit a cementit).

Štádiá pri popúšťaní:

pri teplote do 200 °C – rozpad tetragonáleneho martenzitu. Vzniká eta (napr. Fe2,4C) karbid a zvyškový austenit a martenzit
pri teplote 200-300 °C – vylučujú sa karbidy. Výslednou štruktúrou sú karbidy (cementit a ferit - zvyškový austenit sa mení na ferit)
pri teplote 300-400 °C – znižovanie koncentrácie C v martenize na rovnovážnu hodnotu. S rastom teploty rastie hrúbka karbidických častíc (ihlicové karbidy na guľkovité zrná cementitu) nad teplotu 400 °C do Ac1 – zotavovanie mriežky martenzitu a pri vyšších teplotách rekryštalizácia (martenzit sa mení na austenit)

Pozri aj

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Popúšťanie''' je rozžeravenie [[oceľ|ocele]] a jej pomalé ochladzovanie. Používa sa hlavne po kalení, aby sa uvoľnili [[zvyškové napätie|vnútorné napätia]] v materiáli (preto sa tak aj volá). Pri popúšťaní sa oceľ zahreje na asi 300 až 600[[stupeň Celzia|°C]] (nie viac ako 723&nbsp;°C) a potom sa buď znovu zakalí, alebo voľne ochladí na normálnu teplotu. Doba popúšťania môže byť rádovo [[Hodina|hodiny]].
-Cieľom je odstrániť alebo zmenšiť vútorné napätia po kalení a upraviť mechanické vlastnosti na požadované hodnoty. Robí sa hneď po kalení.
+Cieľom je odstrániť alebo zmenšiť  napätia po kalení a upraviť mechanické vlastnosti na požadované hodnoty. Robí sa hneď po kalení.
 == Rozdelenie ==
-* ''popúšťanie pri nízkych teplotách'' – znižujeme vnútorné napätia a dokážeme odstrániť tetragonálny [[martenzit]] bez toho aby sa nám znížila hodnota tvrdosti. Robí sa pri teplote 150-300&nbsp;°C. Výsledná štruktúra je kubický martenzit a sekundárny [[cementit]]
+* ''popúšťanie pri nízkych teplotách'' –  vnútorné napätia a  odstrániť tetragonálny [[martenzit]] bez toho aby sa znížila hodnota tvrdosti. Robí sa pri teplote 150-300&nbsp;°C. Výsledná štruktúra je kubický martenzit a sekundárny [[cementit]]
-* ''popúšťanie pri vysokých teplotách'' – odstraňujeme vnútorné napätia a premiename martenzit na mäkšie štruktúry s vyššou [[medza sklzu|medzou sklzu]] a väčšou vrubovou húževnatosťou v porovnaní so stavom prírodným. Robí sa pri teplotách 400-600&nbsp;°C. Výslednou štrukúrou je [[sorbit]]ická štruktúra (jemný [[ferit]] a cementit).
+* ''popúšťanie pri vysokých teplotách'' –  vnútorné napätia a  martenzit na mäkšie štruktúry s vyššou [[medza sklzu|medzou sklzu]] a väčšou vrubovou húževnatosťou v porovnaní so stavom prírodným. Robí sa pri teplotách 400-600&nbsp;°C. Výslednou  je [[sorbit]]ická štruktúra (jemný [[ferit]] a cementit).
-Štádia pri popúštaní:
+ pri :
 # pri teplote do 200&nbsp;°C – rozpad tetragonáleneho martenzitu. Vzniká eta (napr. Fe2,4C) karbid a zvyškový austenit a martenzit
-# pri teplote 200-300&nbsp;°C – vylučujú sa karbidy. Výslednou štruktúrou sú karbidy (cementit a ferit - zvyškový austenit sa meni na ferit)
+# pri teplote 200-300&nbsp;°C – vylučujú sa karbidy. Výslednou štruktúrou sú karbidy (cementit a ferit - zvyškový austenit sa  na ferit)
-# pri teplote 300-400&nbsp;°C – znižovanie koncentrácie [[Uhlík|C]] v martenize na rovnovážnu hodnotu. S rastom teploty rastie hrúbka karbidických častíc (ihlicové [[karbid]]y na guľkovité zrná cementitu) nad teplotu 400&nbsp;°C do Ac1 – zotavovanie mriežky martenzitu a pri vyšších teplotách rekrištalizácia (martenzit sa mení na [[austenit]])
+# pri teplote 300-400&nbsp;°C – znižovanie koncentrácie [[Uhlík|C]] v martenize na rovnovážnu hodnotu. S rastom teploty rastie hrúbka karbidických častíc (ihlicové [[karbid]]y na guľkovité zrná cementitu) nad teplotu 400&nbsp;°C do Ac1 – zotavovanie mriežky martenzitu a pri vyšších teplotách  (martenzit sa mení na [[austenit]])
 == Pozri aj ==