Zobrazenie zdroja stránky Veporikum

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.

Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.

Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025

Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.

Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{Geológia Západných Karpát
| Obrázok = geol map.png|center|190px
}}
'''Veporikum''' je stredná [[tektonika|tektonická]] jednotka centrálnych [[Západné Karpaty|Západných Karpát]], na severe je čiastočne nasunuté na južnú časť [[tatrikum|tatrika]], na juhu je podobným spôsobom veporikum prekryté severnou časťou [[gemerikum|gemerika]]. Tvoria ho najmä [[paleozoikum|paleozoické]] [[Kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]] a [[granit]]oidy, menej [[usadená hornina|usadené]] a [[premenená hornina|premenené]] horniny mladšieho paleozoika a [[mezozoikum|mezozoika]]. Jeho geologické členenie nie je plne doriešené a je zatiaľ predmetom odborných diskusií.

Veporikum na povrchu buduje pás na západe ohraničený [[stredoslovenské neovulkanity|stredoslovenskými neovulkanitmi]], na východe zasahuje do západnej časti [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] (od masívu [[Kohút (vrch v Stolických vrchoch)|Kohúta]]). Významnú časť veporika tvorí východná (kráľovoholská) časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] na východ od sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]], južná časť pohoria [[Branisko (pohorie)|Branisko]] a [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]. Zo severu je veporikum ohraničené [[Čertovická línia|čertovickou]], na juhu [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margecianskou líniou]]. Predpokladá sa, že pokračovaním veporika by mohli byť aj predneogénne horninové komplexy vystupujúce v [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchoch]] (tzv. [[zemplinikum]])<ref>Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1.'' Veda, Bratislava, 503 s.</ref>, ktoré sa značne odlišujú od ostatných geologických jednotiek Západných Karpát.

Pôvodne [[Vladimír Zoubek (geológ)|Zoubkom]] označované ako ''granidy'' (podľa staršieho názvu rieky [[Hron]]). Neskôr [[Dimitrij Andrusov|Andrusov]] zaviedol názov ''veporidy'', ktorý je odvodený od študovaných typových oblastí vo [[Veporské vrchy|Veporských vrchoch]]. Termín ''veporikum'' bol prvýkrát použitý v roku [[1973]] v [[Dimitrij Andrusov|Andrusovovej]], [[Ján Bystrický|Bystrického]] a [[Oto Fusán|Fusánovej]] práci ''Outline of the structure of the West Carpathians''.

== Geologická stavba ==

{| class="wikitable"
|+ Tektonické členenie veporika
! Členenie podľa [[Vladimír Zoubek (geológ)|Zoubka]] (1957)<ref>Zoubek, V., 1957, Hranice gemeríd s veporidami. Geologické Práce, Zošit 46, s. 38 – 43</ref>
|-
|[[Ľubietovská zóna]]
|-
|[[Krakľovská zóna]]
|-
|[[Kráľovohoľská zóna]]
|-
|[[Kohútska zóna]]
|}

{| class="wikitable"
! Členenie podľa [[Albín Klinec|Klinca]] (1966)<ref>Klinec, A., 1966, K problémom stavby a vzniku veporského kryštalinika. Sborník geologických vied, Západné Karpaty, 6, s. 7 – 28</ref>
|-
| [[Kráľovohoľský príkrov]]
|-
| [[Hronský komplex]]
|}
Väčšinu dnešného veporika tvorí predalpínske podložie, ktoré je veľmi podobné [[tatrikum|tatriku]]. Za najstaršie horniny veporika sú považované [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]] ([[ortorula|ortoruly]], [[pararula|pararuly]], [[migmatit]]y) tiež [[ryolit]]y, [[dacit]]y a prípadne ich [[vulkanoklast]]iká, ktoré boli postihnuté rôznymi stupňami metamorfózy a najmä alpínskej [[diaftoréza|diaftorézy]]. Pre veporikum je špecifické zachovanie niektorých čŕt pôvodnej hercýnskej stavby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hudecová
  | meno = M.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stručný prehľad geologickej stavby Slovenska
  | url = http://www.infovek.sk/predmety/geologia/index.php?k=7
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 23.7.2008
  | vydavateľ = infovek.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150402155040/http://www.infovek.sk/predmety/geologia/index.php?k=7
  | dátum archivácie = 2015-04-02
  }}</ref>.

Granitoidy veporika sú od tatrických odlišné. Nachádza sa tu viacero typov špecifických variet granitov<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: ''Geológia Slovenska.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>, sústredených v takzvanom [[veporský plutón|veporskom plutóne]]. Veľká časť z nich je karbónskeho veku. Zriedkavé teleso pri Rochovciach spojené s vrchnokriedovou alpínskou kolíziou nevystupuje na povrch ale bolo zistené podľa geofyzikálnych indícií vrtným prieskumom.
* [[granitoid]] veporského a sihlianskeho typu
* [[granit]] typu Hrončok, Čierťaž a Rochovce

Usadené horniny tvoriace obal kryštalinika, sa oproti ostatným geologickým celkom Západných Karpát vyznačujú výraznejšou alpínskou metamorfózou. Sú rozčlenené do dvoch hlavných jednotiek:
* [[Veľkobocká jednotka]] prítomná je v kráľovoholskej časti Nízkych Tatier, nadväzuje na [[fatrikum]], tvorila južný okraj [[zliechovský tróg|zliechovského trógu]].
* [[Foederátska jednotka]] (tiež struženícka, či federátska alebo föderátska) je zachovaná len v južnej časti veporika (kohútske a kráľovohoľské pásmo). Nachádzajú sa v nej vrchnopaleozoické klastické horniny a nad nimi klasický sled [[trias]]ových [[kremenec (hornina)|kremencov]] a verfénskych [[bridlica (sediment)|bridlíc]] a pokračujúci karbonátovou sedimentáciou.

Na veporiku ležia aj trosky [[chočský príkrov|chočského príkrovu]] ([[hronikum]]) a kryha [[muránsky príkrov|muránskeho príkrovu]] (ktorý patrí do [[silicikum|silicika]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kúšik
  | meno = Dušan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty)
  | url = http://permonik.host.sk/ms1a2.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.5.2009
  | vydavateľ = permonik.host.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150402104334/http://permonik.host.sk/ms1a2.htm
  | dátum archivácie = 2015-04-02
  }}</ref>.

Podľa názorov niektorých geológov by mali patriť k skĺznutým častiam tzv. severného veporika viaceré tektonické jednotky [[tatrikum|tatrika]] (napr. [[belická jednotka]] Považského Inovca), [[bradlové pásmo|bradlového pásma]] ([[manínska jednotka]]) alebo podvihorlatská [[iňačovsko-kričevská jendotka]]<ref>Kozur, H., Mock, R., 1996: ''New Paleogeographic and tectonic interpretations in the Slovak Carpathians and their implications for correlations with Eastern Alps. Part I: Central Western Carpathians.'' Mineralia Slovaca, 28, s. 151 – 174</ref>.

Oblasť veporika bola v období starších treťohôr ([[paleogén]]u) aspoň čiastočne zaliata morom, o čom svedčia relikty paleogénnych usadenín v oblasti [[Horehronské podolie|Horehronského podolia]]. Neskôr v mladších treťohorách ([[miocén]]e)  oblasť prekrývali viaceré sopky ([[Štiavnický stratovulkán]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Veporský stratovulkán]]).

== Vývoj ==
Mezozoický vývoj veporika, ktorý nasledoval po násune jednotiek pochádzajúcich z [[Meliatsky oceán|Meliatickej]] oblasti na sever, mal vo vrchnej kriede za následok jeho pochovanie počas tzv. tuhárskej fázy pod horniny gemerika a na ňom nasunutých jednotiek. Toto pochovanie malo za následok rozsiahlu metamorfózu ([[amfibolitová fácia]]). Česť veporika bola v tomto období ponorená do hlbších častí kôry. V následnej kohútskej fáze došlo k odstrešeniu a spätnému vynoreniu, ktoré iniciovalo presun [[fatrikum|fatrika]] a zrejme i [[hronikum|hronika]] (v prípade, že má hronikum skutočne vnútroveporický pôvod). Následná extenzia pozdĺž mierne uklonených [[tektonický zlom|zlomov]] spôsobila spätný pohyb blokov nadložného gemerika pozdĺž [[Lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margecianskeho násunu]]<ref>Janák, M., Plašienka, D., Frey, M., Cosca, M., Schmidt, S.Th., Lupták, B., Méres, Š., 2001: ''Cretaceous evolution of a metamorphic core complex, the Veporic unit, Western Carpathians (Slovakia): P-T conditions and in situ 40Ar/ 39Ar UV laser probe dating of metapelites.'' Journal of Metamorphic Geology, 19, s. 197 – 216</ref>. Na toto obdobie štádia tzv. [[metamorfný kôrový komplex|metamorfného kôrového komplexu]] (84 – 88 miliónov rokov) sa viaže aj výstup rochovského [[granit]]u<ref>Hraško, Ľ., Határ, J., Huhma, H., Mänträri, I., Michalko, J., Vaasjoki, M., 1999, U/Pb Zircon dating of the Upper Cretecous granite (Rochovce type) in the Western Carpathians. Kystalinikum, 25, s. 163 - 171</ref>. Vynorenie, bolo natoľko extrémne, že v priebehu pomerne krátkeho obdobia bol eróziou celkom odstránený celý [[Veporský stratovulkán]]<ref>Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: ''Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska.'' Mineralia Slovaca, 33, s. 159 – 178</ref>, ktorý bol ešte v [[Baden (miocén)|badene]] a [[sarmat (stupeň)|sarmate]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Portál|Vedy o Zemi}}

[[Kategória:Geológia Slovenska]]
[[Kategória:Geológia Západných Karpát]]

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geológia Západných Karpát (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Plainlist (upraviť)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Referencie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Späť na Veporikum.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Veporikum“