Zobrazenie zdroja stránky Severná železnica cisára Ferdinanda

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.

Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.

Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025

Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.

Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{Infobox železničná trať
| trať               = Severná železnica cisára Ferdinanda
| obrázok            = Wien-Nordbahnhof-1908.jpg
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = Severná stanica, východisko trate
| číslo              = 
| prevádzkovateľ     = KFNB
| dĺžka              = 
| rozchod            = {{mm|1435|m}}
| počet koľají       = 1
| traťová trieda     = 
| napájacia sústava  = 
| v úseku            = 
| maximálny sklon    = 
| minimálny radius   = 
| maximálna rýchlosť = 
| stanice            =
}}
[[Súbor:Bahnkarte Deutschland 1849.jpg|náhľad|Mapa železničnej siete z roku [[1849]]. Na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] fungovala trať po [[Sereď]] a budoval sa úsek na [[Budapešť]]]]
[[Súbor:Dworzec Główny - detal fasady.jpg|náhľad|Nápis: ''Kaiser Ferdinands-Nordbahn'' na stanici v [[Bielsko-Biala|Bielsku-Bialej]]]]
'''Severná železnica cisára Ferdinanda''' ({{v jazyku|deu|'''Kaiser Ferdinands-Nordbahn'''}}) je názov spoločnosti, ktorá vznikla kvôli výstavbe a prevádzke [[železničná trať|železničnej trate]] z [[Viedeň|Viedne]] do [[Poľsko|poľskej]] [[Bochnia|Bochnie]]. Názov sa však vžil najmä v spojitosti so samotnou traťou, ktorá je medzi železničiarmi dodnes známa ako „Ferdinandka“.

== Dejiny ==
[[Rakúsko-Uhorsko]] veľmi skoro pochopilo dôležitosť [[železnica|železnice]] a tak už v roku [[1829]] predložil Franz Xaver Riepl projekt trate z [[Viedeň|Viedne]] do [[Halič (región)|Haliče]]. Zaujímavosťou je, že pri plánovaní vyťaženia sa vôbec nepočítalo s prepravou uhlia, ktoré už pár rokov po otvorení trate predstavovalo hlavný náklad súprav. Pôvodne dominoval hovädzí dobytok a soľ, dôležitú úlohu však mala trať zo strategických dôvodov pri presune vojska.

Samotná firma bola založená [[1. marec|1. marca]] [[1836]] a už o tri dni cisár [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]] podpísal privilégium na výstavbu železnice [[Viedeň]] – [[Bochnia]]. Výstavba od Viedne sa naplno rozbehla v roku 1837 a už v novembri bol otvorený 13 km dlhý úsek [[Floridsdorf]] – [[Deutsch-Wagram]]. V januári pribudol úsek Viedeň – Deutsch-Wagram a už v auguste [[1838]] premávali pravidelné vlaky až po [[Gänserndorf]]. Tu bola neskôr vybudovaná odbočka do [[Marchegg]]u, na ktorú bola v roku [[1848]] napojená [[Železničná trať Bratislava – Marchegg|železničná trať do Bratislavy]].

Do moravskej [[Břeclav]]y dorazil prvý vlak [[6. jún]]a [[1839]] a metropola [[Brno]] bola na trať pripojená už [[7. júl]]a [[1839]]. Postupne sa trať predlžovala po [[Přerov]] (1. september 1841), [[Olomouc]] (17. október 1841) a [[Lipník nad Bečvou]] (15. august 1842), kde sa výstavba pre zlú finančnú situáciu spoločnosti zastavila.

Pokračovanie výstavby začalo až v máji 1844 a už [[1. máj]]a [[1847]] bol dokončený úsek po [[Bohumín]], ktorý spoločnosti sprístupnil sliezske bane. Krátkym spojovacím úsekom do [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruského]] Annabergu (dnes [[Chałupki]]) bola [[1. september|1. septembra]] [[1848]] KFNB napojená na pruskú trať, čím vzniklo železničné spojenie Viedne s [[Berlín]]om. Spojenie do [[Krakov]]a bolo dosiahnuté použitím Krakovsko-hornosliezskej železnice (vedúcej pruským územím) a KFNB tak stačilo postaviť len trať z Bohumína do [[Osvienčim]]u, kde bola najbližšia zastávka už existujúcej trate. Celá trať z Viedne do Krakova tak bola sprejazdnená [[1. marec|1. marca]] [[1856]].

== Význam trate ==
Postupne boli k hlavnej trati vybudované odbočky do [[Brno|Brna]], [[Olomouc]]a, [[Opava (Česko)|Opavy]], [[Bielsko-Biala|Bielsko-Bialej]] a ku soľným skladom v Dworoch, [[Wieliczka|Wieliczke]] a [[Bochnia|Bochnii]]. Od sprevádzkovania patrila k najstarším a najdôležitejším tratiam v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], no i v strednej [[Európa|Európe]]. Po trati premávali medzinárodné rýchliky z [[Berlín]]a, [[Varšava|Varšavy]] alebo [[Ľvov]]a, vrátane sezónnych spojov z [[Petrohrad]]u. Odbočkou na [[Olomouc]] bola v roku [[1845]] na trať napojená [[Severná štátna železnica]] do [[Praha|Prahy]] a od [[1851]] aj [[Drážďany|Drážďan]]. V roku [[1869]] bola na trať pripojená aj prvá časť [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá v roku [[1872]] prepojila [[Železničná stanica Bohumín|Bohumín]] s [[Železničná stanica Košice|Košicami]] a [[Tiská železnica|Potiskou železnicou]]. V trase historickej trate dnes vedie štvrtý [[Paneurópske dopravné koridory|Paneurópsky dopravný koridor]].

Keď v roku [[1886]] končila pôvodná koncesia, udelená v roku [[1836]], štát mal snahu existujúce trate zoštátňovať. Kontakty KFNB však zabezpečili ďalšie predĺženie koncesie na významnú a prosperujúcu trať, hoci z nej vyplývala povinnosť vybudovať niekoľko nových tratí. Nová koncesia platila do roku [[1904]], od kedy mal štát na trate spoločnosti výkupné právo, trvajúce až do roku [[1940]]. Od roku 1904 začal štát vyjednávať o zoštátnení železničných tratí vo vlastníctve KFNB, k čomu došlo [[1. január]]a [[1906]], kedy štát získal od KFNB hlavnú trať s odbočkami a vlečkami, kompletný vozový park a ďalšie príslušenstvo.

Z KFNB sa stala čisto ťažiarska spoločnosť, ktorá ďalej podnikala v oblasti Ostravska. K definitívnemu zániku KFNB došlo zoštátnením baní v roku 1945.

== Trate KFNB po zoštátnení ==
Prevádzku tratí prevzali Cisársko-kráľovské štátne železnice s novým centrom Wien-Nord. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] boli trate rozdelené medzi nástupnícke štáty a jej význam i množstvo prepravovaného tovaru poklesol. Od 50. rokov prebiehala modernizácia a elektrifikácia tratí bývalej KFNB.

== Pozri aj ==
* [[Severná štátna železnica]]
* [[Zoznam železničných tratí v Česku]]
* [[Dejiny železníc na Slovensku]]
* [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]]

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Severní dráha císaře Ferdinanda|7429225}}

[[Kategória:Dejiny železníc]]
[[Kategória:Železničné trate v Česku]]
[[Kategória:Železničné trate v Rakúsku]]
[[Kategória:Doprava v Dolnom Rakúsku]]

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:Cudzojazyčne (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox železničná trať (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Mm (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Preklad (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Preklad/článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Str left (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3na12 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Späť na Severná železnica cisára Ferdinanda.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Severná_železnica_cisára_Ferdinanda“