Zobrazenie zdroja stránky Sírius

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.

Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.

Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025

Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.

Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{Infobox hviezda začiatok |
   meno=Sírius A }}
{{Infobox hviezda obrázok |
   obrázok=[[Súbor:Close-up_of_Sirius.jpg|230px]] |
   titulok= }}
{{Infobox hviezda pozorovacie dáta |
epocha=2000.0 |
súhvezdie=Veľký pes |
rektascenzia={{RA|06|45|09}}<ref name="Brosch">Brosch, Noah: Sirius Matters. Springer, 2008. s. 189. ISBN 978-1-4020-8318-1</ref> |
deklinácia={{DEC|-16|42|58}}<ref name=Brosch/> |
zdanlivá magnitúda=−1,46<ref name="Holberg">Holberg, Jay B.: Sirius - Brightest Diamond in the Night Sky. Chichester, UK : Praxis Publishing, 2007. s. 232. ISBN 978-0-387-48941-4</ref> }}
{{Infobox hviezda detail |
  hmotnosť=2,02<ref name=Brosch/> |
  polomer=1,712<ref name=Brosch/> |
  svietivosť=25,4±1,3<ref name=Holberg/> |
  teplota=10 500<ref name=Holberg/> | 
  rotácia=16±{{km|1|m}}.s<sup>−1</sup><ref name=Brosch/> |
  vek=2,38±0,13.10<sup>8</sup><ref name=Holberg/> | }}
{{Infobox hviezda katalóg |
označenia=9 Canis Maioris, SAO 151881, GSC 5949:2767, HIP 32349, HD 48915, B-16 1591}}
|}

'''Sírius''' (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia [[hviezda]] nočnej hviezdnej oblohy. Jeho [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] je −1,46. Nachádza sa v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[Veľký pes]]. Názov hviezdy pochádza z [[latinčina|latinského]] slova ''sīrius'' a [[grécke jazyky|gréckeho]] ''σείριος'' (''seirios'', „žiarivý“). Často sa označuje aj ako „psia hviezda“.<ref name="Suhvezdia" >{{Súhvezdia od Andromedy po Žirafu|447{{--}}448|Veľký pes}}</ref>

Sírius je možné pozorovať takmer z každej obývanej oblasti [[povrch Zeme|zemského povrchu]] okrem oblastí so severnou šírkou nad 75°. Na [[severná pologuľa|severnej pologuli]] je známy ako [[vrchol (geometria)|vrchol]] [[zimný trojuholník|zimného trojuholníka]]. Je to hviezda [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]] [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] A1V<ref name=Holberg/> a má hmotnosť približne dvakrát väčšiu ako [[Slnko]].<ref name="Suhvezdia" />

So vzdialenosťou 2,63 [[parsek|pc]] alebo 8,58 [[svetelný rok|svetelných rokov]], je pre nás Sírius jedna z najbližších hviezd. Najlepší čas na jeho pozorovanie je okolo [[1. január]]a, kedy na oblohe kulminuje o polnoci. Táto hviezda je taktiež známa pod latinským názvom Canicula („malý pes“) a v arabčine ako الشعرى (aš-ši’rā), z čoho je odvodený jej ďalší názov – Aschere.

Sírius je tiež známy ako najjasnejšia [[dvojhviezda]] oblohy. Hlavnú zložku označovanú ako '''Sírius A''' sprevádza [[biely trpaslík]] '''Sírius B''', ktorý bol prvou objavenou hviezdou tohto typu.<ref name="Suhvezdia" />

== Názvy a ich pôvod ==
Pôvod mena Sírius nie je celkom jasný – jeden zdroj uvádza, že pochádza z gréčtiny a znamená „spaľujúci“.<ref name="Martin Rees" >{{Cite book
| author = [[Martin Rees]]
| title = Vesmír
| publisher = Ikar
| isbn = 80-551-1233-9
}}</ref> Starí Gréci ním mali pôvodne označovať každú veľmi jasnú hviezdu, dokonca aj [[Slnko]].<ref name="Pittich" >{{Cite book
| author = [[Róbert Čeman]], [[Eduard Pittich]]
| title = VESMÍR 2 Hviezdy - Galaxie
| publisher = MAPA Slovakia Bratislava
| pages = strana 48
| isbn = 80-8067-074-9
}}</ref> Podľa iného zdroja má tento názov pôvod v starobabylonskej astronómii a niekedy sa prekladá ako „trblietajúca sa hviezda“.<ref name="Hviezdy" >{{Cite book
| author = Joachim Herrman
| title = Hviezdy
| publisher = Gunter Steibach
| pages = strana 148
| isbn = 80-7118-475-6
}}</ref> Jeho ďalšie názvy sú Canicula (toto [[latinčina|latinské]] meno pochádza približne z roku [[1420]]) alebo Aschere; hovorí sa jej tiež ''Psia hviezda''. Egypťania ho volali ''Hviezdou bohyne [[Eset|Isis]]'' a označovali ho symbolom psa.<ref name="Pittich" /> [[Bayerovo označenie]] Síria je alfa Canis Maioris, jeho [[Flamsteedovo číslo]] je 9.<ref name="Suhvezdia" />

== Jasnosť ==
Jeho [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] je -1,46. V niektorých iných zdrojoch sa však táto hodnota pohybuje od −1,5<ref name=EAA>Mohr, Robert: Heslo Sirius. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.</ref> po −1,39.<ref name="Brosch">Brosch, Noah: Sirius Matters. Springer, 2008. s. 189. ISBN 978-1-4020-8318-1</ref> Aj v prípade, že je pravdivý ten nižší údaj, je stále dvakrát jasnejšia než druhá najjasnejšia hviezda nočnej oblohy [[Canopus]]. Je však nutné poznamenať, že skutočne najjasnejšou hviezdou oblohy je [[Slnko]], ktoré je asi 4 miliardy-krát jasnejšie než Sírius. Zanedbateľný nie je ani fakt, že Sírius ani zďaleka nie je najjasnejším bodovým zdrojom svetla na oblohe; bežne ho jasnosťou prevyšujú [[Mars]], [[Jupiter]] a [[Venuša]], posledná z menovaných [[planéta|planét]] je dokonca aj v minime svojej jasnosti stále viac než šesťkrát jasnejšia než Sírius. Z času na čas prevyšovali jas Síria tiež [[supernova|supernovy]], ktoré mnohokrát dosiahli takú nízku zápornú magnitúdu, že boli viditeľné aj cez [[deň]] (čo sa bez [[ďalekohľad]]u u Síria nikdy nemôže stať).<ref name="Suhvezdia" />

Najjasnejšiu hviezdu nočnej oblohy zo Síria robí jednak mierne nadpriemerná veľkosť a jas Síria. To, čo vidíme voľným okom, je biela [[hviezda hlavnej postupnosti]] dvojnásobne hmotnejšia a zhruba 1,7-krát väčšia ako Slnko. Spomedzi našich [[zoznam najbližších hviezd|najbližších hviezd]] do vzdialenosti 11 svetelných rokov má Sírius najväčšiu [[žiarivosť]], ktorá je 24 až 27-násobkom žiarivosti Slnka. Jeho [[absolútna hviezdna veľkosť|absolútna magnitúda]] +1,45<ref name="Schaaf">Schaaf, Fred: The brightest stars : discovering the universe through the sky's most brilliant stars. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2008. s. 92. ISBN 978-0-471-70410-2.</ref> je však stále neporovnateľná so skutočne veľmi žiarivými hviezdami, ako sú [[Rigel]], [[Deneb]] či [[Polárka]]. Hlavný faktor, ktorý spôsobil, že táto hviezda je zdanlivo jasnejšia než niektoré [[nadobor|nadobry]], je jeho neveľká vzdialenosť od nás. Nachádza sa len 8,58 [[svetelný rok|svetelných rokov]] od Slnka, čím sa stal naším piatym najbližším hviezdnym systémom a siedmou najbližšou hviezdou<ref name="Pittich" /> (iný zdroj ju uvádza ako deviatu<ref name="STARS" >{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.astro.illinois.edu/~jkaler/sow/sirius.html |dátum prístupu=2009-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090722032652/http://www.astro.illinois.edu/~jkaler/sow/sirius.html |dátum archivácie=2009-07-22 }}</ref>) nepočítajúc Slnko vôbec.

== Poloha v priestore ==
[[Súbor:Position_Alpha_Cma.png|right|thumb|Poloha Síria na hviezdnej oblohe v [[Veľký pes|súhvezdí Veľký pes]]]]
Sírius sa na oblohe nachádza v srdci obrazca psa súhvezdia. Leží pod predĺženou spojnicou hviezd [[Rigel]]-[[Saiph]], ktoré tvoria nohy [[Orión (súhvezdie)|Orióna]]. Pre svoju nízku [[deklinácia (astronómia)|deklináciu]] (-17°) v [[zemepisná šírka|zemepisných šírkach]] [[Slovensko|Slovenska]] nevychádza príliš vysoko nad [[obzor (Zem)|obzor]]. Je súčasťou [[asterizmus|asterizmov]] [[zimný trojuholník]] ako aj [[zimný šesťuholník]].<ref name="Suhvezdia" />

Najbližšou veľkou hviezdou k Síriovi je [[Prokyón]], vzdialený od neho 1,61 [[parsek|pc]] čiže 5,24 [[svetelný rok|ly]].

V roku [[1909]], [[Ejnar Hertzsprung]] navrhol, že by Sírius mohol byť súčasťou [[Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica|Pohybovej hviezdokopy Veľká medvedica]], ale neskorší výskum [[Jeremy King|Jeremyho Kinga]] z Clemsonovej Univerzity z roku [[2003]] toto tvrdenie spochybnil, pretože obe zložky hviezdy Sírius sú primladé.<ref>{{cite journal
 | last=King | first=Jeremy R.
 | coauthors=Villarreal, Adam R.; Soderblom, David R.; Gulliver, Austin F.; Adelman, Saul J.
 | title=Stellar Kinematic Groups. II. A Reexamination of the Membership, Activity, and Age of the Ursa Major Group
 | journal=Astronomical Journal
 | year=2003 | volume=15 | issue=4 | pages=1980 – 2017
 | url=http://adsabs.harvard.edu/abs/2003AJ....125.1980K
 | accessdate=2007-11-22
 | doi=10.1086/368241  |issn=0004-6256}}</ref>

Keď anglický astronóm [[Edmund Halley]] v roku 1748 porovnával polohy Síria, [[Aldebaran]]a a [[Arktúr]]a s polohami, ktoré udávali [[Klaudios Ptolemaios |Ptolemaios]] a [[Hipparchos z Nikaie|Hipparchos]], zistil, že tieto hviezdy zmenili svoju polohu. Sírius tak prispel k v tej dobe prekvapivému faktu, že aj hviezdy sa po oblohe [[vlastný pohyb|pohybujú]].<ref name="Suhvezdia" />

== Dvojitý systém ==
V [[1844]] [[Friedrich Wilhelm Bessel]] z nepravidelností v pohybe Síria vydedukoval, že objekt je vlastne dvojhviezda. V [[1862]] [[Alvan Graham Clark]] opticky objavil jeho spoločníka, ktorý dostal názov Sírius B, alebo „šteňa“. Viditeľná časť hviezdy sa označuje ako Sírius A. Tieto dve hviezdy navzájom obiehajú okolo seba.

V [[1915]] astronómovia z observatória na [[Mount Wilson]] objavili, že ako prvý z dvojhviezdy bol objavený Sírius B, veľkosťou biely trpaslík.<!-- ??? --> Toto znamená, že Sírius B musel byť pôvodne značne väčší ako Sírius A, pretože už vyšiel z hlavnej postupnosti vývinu hviezd. [[Robert Hanbury Brown]] prvýkrát odmeral [[priemer]] Síria v roku [[1956]].

== Sírius B ==
{{Infobox Hviezda|
Meno=Sírius B|
Epocha=2000.0|
Premenlivosť=|
Spektrálny typ=[[biely trpaslík]]|
Rektascenzia=|
Deklinácia=|
Vzdialenosť_ly=8,57|
Vzdialenosť_pc=2,6|
Zdanlivá magnitúda=8,44|
Hmotnosť_kg=1,95 × 10<sup>30</sup>|
Hmotnosť_slnka=0,98|
Polomer_km=6 000|
Polomer_slnka=0,009|
B-V=|
V-I=|
Absolútna magnitúda=11,43|
Svietivosť=2,4 × 10 <sup>−4</sup>|
Povrchová teplota=25 000|
Vek=|
Rotačná perióda=|
Oscilačná perióda=|
Poznámky=|
Mená=|
Zložky=|
Spoločnice=|
Planéty=|
}}
[[Súbor:Sirius A and B artwork.jpg|right|thumb|Umelcova predstava dvojitého systému Sírius zblízka]]
[[Súbor:Sirius A and B Hubble photo.jpg|right|thumb|Sírius A a Sírius B]]
Sírius B je biely trpaslík spektrálneho typu A5 s magnitúdou 8,65. Je teda v dosahu aj menších astronomických ďalekohľadov, no je natoľko prežiarený hlavnou zložkou, že je veľmi ťažké ho pozorovať. Jeho absolútna magnitúda je len 11,4 a teda je 100-krát menej svietivý ako Slnko. To však platí len pri viditeľnom spektre – v [[röntgenové žiarenie|röntgenovej oblasti]] žiari menšia zložka oveľa intenzívnejšie ako väčšia. Sírius A a Sírius B obehnú spoločné [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] raz za 50 rokov. Najmenšiu vzájomnú [[uhlová vzdialenosť|uhlovú vzdialenosť]] (2,5“) dosiahli v roku [[1993]] ([[1994]]). V roku 1990 bol ich odstup 4,5“, v roku 1985 8,2“. Od roku [[2019]] sa na oblohe tieto hviezdy k sebe opäť približujú a najmenší odstup dosiahnu opäť v roku [[2044]]. Skutočná vzájomná vzdialenosť tejto dvojice je približne 19,8 AU, čo je zhruba vzdialenosť [[Urán (planéta)|Urána]] od Slnka.<ref name="STARS" />

Sírius B je náš najbližší biely trpaslík. Je prototypom bielych trpaslíkov, skolabovaných jadier hviezd na konci svojho [[vývoj hviezdy|vývoja]]. V roku [[1914]] na základe presných pozorovaní pohybu Síria A odhadol [[Walter S. Adams]] [[hustota|hustotu]] Síria B na {{kg|500}} v cm<sup>3</sup>. Bola to abnormálne veľká hodnota vtedy považovaná za nedosiahnuteľnú, a tak Adamsov výpočet nebol braný vážne. Vysvetlenie tohto javu podala až [[kvantová mechanika]] v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]]. Ukázalo sa, že [[atóm]] je väčšinou [[prázdnota]], ktorá pripúšťa stlačenie do oveľa menšieho [[objem]]u. Tým sa vysvetlilo, ako môže byť hmota rovnajúca sa približne hmotnosti Slnka stlačená len v 0,022-násobku priemeru Slnka pri skutočnej hustote 125 000 g/cm<sup>3</sup>. Je to hviezda len o málo väčšia než [[Zem]], iný zdroj dokonca tvrdí, že Sírius B má len 90% zemského priemeru, čo zodpovedá priemernej hustote 2 155 000 g/cm<sup>3</sup>. [[Gravitácia]] na jeho povrchu je 368 000-násobne silnejšia, než príťažlivosť na povrchu Zeme.<ref name="Martin Rees" /> [[Slapy (astrofyzika)|Slapové sily]] na jeho obežnej dráhe tesne nad povrchom sú 0,123-násobok zemskej gravitácie na každý meter výšky. Inými slovami, gravitácia klesá o hodnotu pozemskej gravitácie na každých 8,14 metrov výšky.  

Keďže Sírius B a Sírius A tvoria dvojhviezdu, na konci svojho života vybuchne ako [[Supernova|supernova typu Ia]].{{chýba citácia}}

== História ==
{{Bez zdroja|Tomuto odseku|16.8.2009}}
{{na úpravu}}
Veľa kultúr pripisovalo hviezde Sírius veľký význam. Sírius bol uctievaný ako [[Sothis]] v údolí [[Níl]]u dávno pred tým, ako bol založený [[Rím]]. Veľa starovekých egyptských chrámov bolo orientovaných tak, aby svetlo z hviezdy mohlo preniknúť na vnútorný oltár. Egyptský [[kalendár]] bol založený na [[Heliaktický východ hviezdy|heliaktickom východe]] Síria, ktoré nastalo pred každoročnými záplavami [[Níl]]u a letným [[slnovrat]]om. V dôsledku [[precesia|precesie]] zemskej osi však Sírius v súčasnosti heliakticky vychádza až začiatkom septembra.

V [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] bol Sírius psom lovca [[Orión (mytológia)|Orióna]]. Gréci taktiež dávali Sírius do súvislosti s horúčavou v lete. Volali ho Σείριος (Seirios), čo znamená “spara”.

=== Záhady ===
Existuje niekoľko záhad týkajúcich sa Síria:
* Zdanlivé orbitálne nepravidelnosti sa objavujú od roku [[1894]], čo nasvedčuje existenciu tretej hviezdy, no tieto dohady sa nikdy nepotvrdili.
* Staroveké pozorovania Sírius ho opisujú ako červenú hviezdu, no v dnešnej dobe je Sírius modrobiely. Pravdepodobnosť hviezdnej evolúcie buď Síria A, alebo Síria B, ako zdroj nesúladu, je zamietaný astronómami na základe, že časové rozhranie tisícok rokov je príliš krátke na to, aby v systéme nezostali aspoň minimálne náznaky hmloviny pri takejto zmene. Iné vysvetlenia sú, že buď bola červená farba spôsobená lomom svetla v [[zemská atmosféra|atmosfére]], keď je hviezda nízko nad obzorom, alebo ako oslnenie hviezdy, keď bola pozorovaná, čo zanechalo dojem, že je Sírius červeného sfarbenia.

=== Dogóni ===
Hovorí sa, že kmeň [[Dogoni|Dogonov]] v (ale aj Egypťania, pretože Sírius zobrazovali ako znamenie panny, za ktorou stál [[Anubis]], boh smrti a balzamovania) [[Mali]] vedel o neviditeľnom (ých) spoločníkovi (och) pred tým, ako bol v 19. storočí objavený. Taktiež je to zdroj špekulácii o existencii [[UFO|ufa]] a táto téma sa stala aj predmetom knihy Záhada Síria napísaná Robertom Templom. Táto kniha bola odmietnutá, okrem iných, [[Carl Sagan|Carlom Saganom]], z dôvodu, ako uvádza, že je založená na rečiach a vybraných dôkazoch. Dôkladný výskum odhalil, že pravdepodobne išlo o pomýlenie astronómov, ktorí vtedy prišli do tejto oblasti pozorovať [[prechod Venuše]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Bayerove objekty|Canis Majoris, Alpha]]
[[Kategória:Dvojhviezdy|Sírius]]
[[Kategória:Súhvezdie Veľký pes|Sírius]]
[[Kategória:HD a HDE objekty|048915]]
[[Kategória:Biele trpaslíky|Sírius]]
[[Kategória:Biele hviezdy hlavnej postupnosti]]
[[Kategória:Röntgenové zdroje]]
[[Kategória:Ultrafialové zdroje]]
[[Kategória:HR objekty|2491]]
[[Kategória:Astronomické objekty známe od staroveku]]

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:-- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Bez citácie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Bez zdroja (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Chýba citácia (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite book (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite journal (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite news (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia periodika (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:DEC (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:ISBN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Hviezda (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox hviezda detail (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox hviezda katalóg (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox hviezda obrázok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox hviezda pozorovacie dáta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox hviezda začiatok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Kg (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Km (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Na úpravu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:RA (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Referencie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Správa (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Str left (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Súhvezdia od Andromedy po Žirafu (upraviť)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Astronomické súradnice (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Check isxn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Späť na Sírius.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Sírius“