Zobrazenie zdroja stránky Paríž

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:
Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.
Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.
Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025
Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.
Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.
Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:
{{Pozri|vodnom toku na Slovensku|Paríž (rieka)}}

{{Infobox Francúzska obec
 | názov                  = Paríž
 | francúzsky názov       = Paris
 | pôvodný názov          = 
 | typ                    = Hlavné mesto Francúzska
 | erb                    = Grandes Armes de Paris.svg
 | vlajka                 = Flag of Paris with coat of arms.svg
 | obrázok                = Paris montage 2013.jpg
 | popis obrázka          = Zhora-dole, zľava-doprava: [[Montmartre]], [[Eiffelova veža]], [[Louvre]], [[Palais Garnier]], [[Zámok Versailles]], [[Pont des Arts]], [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Katedrála Notre-Dame]], [[Parížske metro]] a [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazný obluk]]
 | obyvateľov aglomerácie = 12 628 266 
 | región                 = [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]
 | departement            = Paríž
 | obvod                  = 
 | kantón                 = Paríž 
 | rieka                  = Seina
 | starosta               = [[Anne Hidalgo]] ([[Socialistická strana (Francúzsko)|PS]])
 | zemepisná šírka        = 48.86
 | zemepisná dĺžka        = 2.344444
 | rozloha                = 105.4
 | najvyšší bod           = 131
 | najvyšší bod názov     = 
 | najnižší bod           = 28
 | najnižší bod názov=
 | PSČ                    = 75056 / 75001-75020, 75116
 | kód                    = <!-- telefónna predvoľba -->
 | insee                  = 75056
 | commons                = Paris
 | web                    = [http://www.paris.fr/ www.paris.fr]
 | mapa                   =  France_relief_location_map.jpg
 | mapa2                  = Europe_relief_laea_location_map.jpg
}}

'''Paríž''' ({{Vjz|fra|Paris}}, {{Vjz|spa|''París''}}, {{Vjz|deu|''Paris''}}, {{Vjz|ita|''Parigi''}}) je [[Hlavné mesto|hlavné]] a [[Zoznam miest vo Francúzsku|najväčšie mesto]] [[Francúzsko|Francúzska]], s rozlohou 105 [[Kilometer štvorcový|kilometrov štvorcových]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=List of interviewees during fact-finding missions (22-23 January and 16-20 April 2018)|url=http://dx.doi.org/10.1787/2a5e37bb-en|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2020-02-22}}</ref> Od [[17. storočie|17. storočia]] je Paríž jedným z hlavných európskych centier v oblasti finančníctva, diplomacie, obchodu, módy, vedy a umenia. Paríž je centrom a sídlom vlády regiónu [[Île-de-France (región)|Île-de-France]] (Parížsky región), ktorý má podľa odhadov z roku 2020 populáciu 12 278 210 obyvateľov, čo je asi 18% obyvateľov Francúzska.<ref name=":0" /> Podľa svetového prieskumu ekonomickej spravodajskej jednotky o životných nákladoch v roku 2018 bol Paríž druhým najdrahším mestom na svete po [[Singapur|Singapure]] a pred [[Zürich|Zürichom]], [[Hongkong|Hongkongom]], [[Oslo|Oslom]] a [[Ženeva|Ženevou]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Burns, Eveline M. (16 March 1900–2 Sept. 1985), economist and Social Security expert|url=http://dx.doi.org/10.1093/anb/9780198606697.013.2091934|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2018-04-26|edícia=American National Biography Online|meno=Sherry Davis|priezvisko=Kasper}}</ref> Iný zdroj uvádza Paríž v roku 2018 ako najdrahšie mesto na svete, spolu so Singapurom a Hongkongom.<ref>{{Citácia knihy|titul=La Situation des enfants dans le monde 2017|url=http://dx.doi.org/10.18356/6173f2cd-fr|vydavateľ=UN|rok=2019-04-16|isbn=978-92-1-363068-6|strany=12–41}}</ref>

Mesto je hlavným železničným, diaľničným a leteckým dopravným strediskom obsluhovaným dvoma medzinárodnými letiskami: [[Letisko Charlesa de Gaulla]] (druhé najrušnejšie letisko v Európe) a [[Letisko Paríž-Orly|Paríž-Orly]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 10 busiest airports in 2015 and evolution from 2000|url=http://dx.doi.org/10.1787/9789282108000-graph14-en|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2017-01-30|dátum prístupu=2020-02-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figure 1.13. Top 10 busiest airports in the world in 2013|url=http://dx.doi.org/10.1787/888933168476|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-02-22}}</ref> [[Parížske metro]], ktoré bolo otvorené v roku 1900, slúži denne 5,23 miliónom cestujúcim,<ref>{{Citácia knihy|titul=Memory on My Doorstep|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctvbtzm4c.5|vydavateľ=Universitaire Pers Leuven|rok=2019-03-29|isbn=978-94-6166-279-8|strany=26–27}}</ref> čím je druhým najrušnejším metrom v Európe po [[Moskovské metro|moskovskom metre]]. [[Gare du Nord]] je 24. najrušnejšou železničnou stanicou na svete, avšak ako prvá sa nachádza mimo Japonska, s 262 miliónmi cestujúcimi v roku 2015.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ocean Shipping Container Availability Report, February 22, 2017|url=http://dx.doi.org/10.9752/ts057.2-22-2017|rok=2017-02-22|meno=April|priezvisko=Taylor}}</ref> Paríž je známy predovšetkým svojimi múzeami a architektonickými pamiatkami: [[Louvre]] bolo v roku 2019 jedným z najnavštevovanejších múzeí umenia na svete s 9,6 miliónmi návštevníkov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Worlds in a Museum|url=http://dx.doi.org/10.11116/9789461663320|dátum=2020-09-30|dátum prístupu=2020-02-22|doi=10.11116/9789461663320}}</ref> [[Musée d’Orsay|Musée d'Orsay]], [[Musée Marmottan Monet]] a [[Musée de l'Orangerie]] sú známe svojimi zbierkami francúzskeho [[Impresionizmus|impresionistického]] umenia. [[Musée National d'Art Moderne]] má najväčšiu zbierku moderného a súčasného umenia v Európe a [[Musée Rodin]] a [[Musée Picasso]] vystavujú diela dvoch významných Parížanov. Historická štvrť pozdĺž Seiny v centre mesta je klasifikovaná ako [[Svetové dedičstvo UNESCO|pamiatka UNESCO]]. Medzi populárne pamiatky v centre mesta patrí [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrála Notre Dame]], ktorá bola po požiari dňa 15. apríla 2019 zatvorená kvôli rekonštrukcii. Medzi ďalšie obľúbené turistické miesta patrí gotická kráľovská kaplnka [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte-Chapelle]], ktorá sa nachádza na [[Île de la Cité]]; [[Eiffelova veža]], skonštruovaná pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1889; [[Grand Palais]] a [[Petit Palais]], ktoré boli postavené pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900; [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Arc de Triomphe]] na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] a [[Basilique du Sacré-Cœur (Montmartre)|Bazilika Sacré-Coeur]] na kopci [[Montmartre]].

Paríž navštívilo v roku 2018 24,5 miliónov turistov, čo bolo stanovené podľa počtu hotelových pobytov, pričom najviac zahraničných návštevníkov pochádzalo zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Čína|Číny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O plano estratégico de marketing turístico do Brasília Convention & Visitors Bureau para captação de eventos|url=http://dx.doi.org/10.26512/2005.05.tcc.605|dátum prístupu=2020-02-22|meno=Soraia Silva|priezvisko=Nascimento}}</ref> V roku 2018 bol po [[Bangkok|Bangkoku]] zaradený ako druhé najnavštevovanejšie turistické mesto na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MasterCard Foundation (Fondation MasterCard)|url=http://dx.doi.org/10.1787/aff9029b-fr|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2019-07-30|dátum prístupu=2020-02-22}}</ref> [[Futbal|Futbalový]] klub [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] a [[Ragby (Rugby Union)|ragbyový]] klub [[Stade Français]] sídlia v Paríži. [[Stade de France]] s kapacitou 80 000 miest postavený pre [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1998]] sa nachádza severne od Paríža v susednej obci [[Saint-Denis]]. V Paríži sa každoročne organizuje tenisový turnaj [[French Open]] na červenej antuke [[Stade Roland Garros|Roland Garros]]. Mesto hostilo olympijské hry v rokoch [[Letné olympijské hry 1900|1900]], [[Letné olympijské hry 1924|1924]] a usporiada letné olympijské hry v roku [[Letné olympijské hry 2024|2024]]. V meste sa taktiež konali Majstrovstvá sveta FIFA v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]], majstrovstvá sveta v ragby v roku [[Majstrovstvá sveta v ragby mužov 2007|2007]], ako aj Majstrovstvá Európy UEFA v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]; každý júl sa tu končia cyklistické preteky [[Tour de France]].

== Etymológia ==
Názov „Paríž“ je odvodený od jeho pôvodných obyvateľov, keltského kmeňa [[Parisiovia|Parisiov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Margerison, Sir Lawrence, (16 Feb. 1872–22 Feb. 1958)|url=http://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u240363|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2007-12-01}}</ref> Mesto nie je pomenované podľa [[Paris (mytológia)|Parisa]] z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]].

Paríž je často označovaný ako „Mesto svetla“ (''La Ville Lumière''),<ref>{{Citácia periodika|titul=Tackling tobacco: A call to arms for remote area nurses|url=http://dx.doi.org/10.5172/conu.2010.37.1.049|periodikum=Contemporary Nurse|dátum=2010-12|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=37|číslo=1|strany=49–56|issn=1037-6178|doi=10.5172/conu.2010.37.1.049|meno=Jan|priezvisko=Robertson}}</ref> a to jednak metaforicky kvôli hlavnej úlohe v [[Osvietenstvo|dobe osvietenstva]], a jednak doslova preto, pretože Paríž bol jedným z prvých veľkých európskych miest, ktoré využívali plynové pouličné osvetlenie. V roku 1829 boli na Place du Carrousel, [[Rue de Rivoli]] a [[Place Vendôme]] namontované plynové svetlá. V roku 1857 boli osvetlené veľké námestia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Henri Desroche : Dieux d'Hommes, Dictionaire des Messianismes et Millenaismes de l'Ere Chretienne, Editions Monton et Cie., Paris 1969, 281 pp|url=http://dx.doi.org/10.1163/157007371x00496|periodikum=Zeitschrift für Religions- und Geistesgeschichte|dátum=1971-01-01|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=23|číslo=1|strany=158–159|issn=0044-3441|doi=10.1163/157007371x00496|meno=Hans-.Joachim|priezvisko=Schoeps}}</ref> V 60. rokoch 20. storočia osvetľovali veľké námestia a ulice v Paríži 56 000 plynových lámp.<ref>{{Citácia periodika|titul=Medico-Parliamentary|url=http://dx.doi.org/10.1136/bmj.1.748.596|periodikum=BMJ|dátum=1875-05-01|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=1|číslo=748|strany=596–596|issn=0959-8138|doi=10.1136/bmj.1.748.596}}</ref> 

Obyvatelia mesta sú v slovenčine označovaní ako „Parížania“, vo francúzštine ako ''Parisiens''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Le celtique Clocca|url=http://dx.doi.org/10.3406/rea.1920.2094|periodikum=Revue des Études Anciennes|dátum=1920|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=22|číslo=1|strany=39–40|issn=0035-2004|doi=10.3406/rea.1920.2094|meno=G.|priezvisko=Dottin}}</ref>

== Dejiny ==
Pôvodne boli najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Paríža objavené v roku [[1991]] pri stavebných prácach v [[Quartier de Bercy|štvrti Bercy]] na [[rive gauche|ľavom brehu]] bývalého [[riečne rameno|ramena]] [[Seina|Seiny]]. Pozostatky osady zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. skrývali [[monoxyl]], [[šíp]] a [[luk]] a kostené a kamenné nástroje.<ref>[http://www.ina.fr/economie-et-societe/environnement-et-urbanisme/video/PAC9110190327/paris-halles-aux-vins-bercy-decouverte-de-3-pirogues.fr.html TV reportáž o objevu monoxylu, 8. 10. 1991]</ref><ref>[http://www.ina.fr/histoire-et-conflits/epoques/video/PAC9201050988/decouverte-91-les-pirogues-de-bercy.fr.html TV reportáž o objevu monoxylu, 28. 12. 1991]</ref><ref>[http://www.ina.fr/economie-et-societe/environnement-et-urbanisme/video/PAC9203101576/memoire-pirogues-de-bercy.fr.html Zpráva o záchraně monoxylu, 27. 2. 1992]</ref>

V roku [[2008]] bol uskutočnený [[archeológia|archeologický]] objav, ktorý posúva najstaršie osídlenie až do obdobia [[mezolit]]u (8000 – 6500 pred Kr.). Neďaleko Seiny boli na predpokladanom brehu bývalého riečneho ramena v [[15. obvod (Paríž)|15. obvode]] v ulici [[Rue Henry-Farman]] oproti [[Heliport Paríž - Issy-les-Moulineaux|parížskemu heliportu]] objavené pozostatky lovcov a zberačov. Miesto bolo opätovne osídlené i v neskorších dobách, v [[neolit]]e a mladšej [[železná doba|dobe železnej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=''Un site du mésolithique découvert à Paris'', Libération.fr, 5. 6. 2008 |url=http://www.liberation.fr/societe/010130698-un-site-du-mesolithique-decouvert-a-paris |dátum prístupu=2013-04-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200607074629/http://www.liberation.fr/societe/010130698-un-site-du-mesolithique-decouvert-a-paris |dátum archivácie=2020-06-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zpráva archeologů o nálezu |url=http://www.syctom-paris.fr/pdf/doc/inrapparisxv.pdf |dátum prístupu=2013-04-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160303202513/http://www.syctom-paris.fr/pdf/doc/inrapparisxv.pdf |dátum archivácie=2016-03-03 }}</ref>

Okolo roku [[300 pred Kr.]] sa na ostrove v Seine usadili [[Kelti|Galovia]] z kmeňa Parisiov, ktorí založili [[Oppidum (železná doba)|oppidum]] nazvané ''Lutetia'' (po slovensky Lutécia, po francúzsky ''Lutèce''; čiže „močaristé miesto“), respekt��ve ''Lutetia Parisiorum''. Tradične býva za tento ostrov považovaný [[île de la Cité|ostrov Cité]]. 
[[Súbor:Statère des Parisii Cl. II.JPG|thumb|left|Zlatý statér (Musée Carnavalet)]]
[[archeológia|Archeologické]] prieskumy v rokoch [[1994]] – [[2005]] ale túto teóriu narušili. Objav veľkého opevneného priestoru o rozlohe 15 [[hektár|ha]] na území dnešného mesta [[Nanterre]] spochybňuje význam hlavného osídlenia na ostrove Cité v dobe pred [[Staroveký Rím|rímskou nadvládou]].<ref>[http://www.nanterre.fr/NR/rdonlyres/C5BBAC82-4EF2-4C99-9090-C5E27E3C43FE/0/Expoarch%C3%A9ologiqueCdeQ.pdf Archeologická výstava ''Nanterre a Parisiové'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=TV reportáž o archeologických nálezech v Nanterre, 25. 4. 2008 |url=http://ma-tvideo.france3.fr/video/iLyROoafY8jz.html |dátum prístupu=2013-04-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110318095843/http://ma-tvideo.france3.fr/video/iLyROoafY8jz.html |dátum archivácie=2011-03-18 }}</ref>

Z [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pred Kr.]] sa zachovali zlaté mince ([[statér]]y), ktoré Parisiovia razili a tiež [[prvá písomná zmienka]] o Lutetii, ktorú zanechal [[Gaius Iulius Caesar]] z roku [[53 pred Kr.]] vo svojich ''[[Zápisky o vojne galskej|Zápiskoch o vojne galskej]]'',<ref>G. J. Caesar, Zápisy o válce galské, kniha VI, kap. 3 „''…ut omnia post ponere videretur, concilium Lutetiam Parisiorum transfert.''“</ref> kde i stručne charakterizoval, že ich mesto leží na ostrove.<ref>G. J. Caesar, Zápisy o vojne galskej, kniha VII, kap. 57 „''Id est oppidum Parisiorum, quod positum est in insula fluminis Sequanae''.“</ref> V máji [[52 pred Kr.]] sa uskutočnila pri Lutetii bitka v ktorej zvíťazil Ceasarov vojvodca [[Titus Labienus]] nad galskými kmeňmi Aulerkov, Senonov a Parisiov. Galovia radšej zničili mosty a vypálili vlastné mesto, než by ho prenechali Rimanom. Tí však neobnovili sídlo na ostrove, ale založili nové centrum na južnom, [[rive gauche|ľavom brehu]] Seiny, ktorému dali tradičný rímsky pravidelný [[pôdorys]]. Oblasť okolo rieky, najmä na severnom, [[rive droite|pravom brehu]] bola veľmi [[močiar|močaristá]] a územie ponúkalo len niekoľko málo pevných miest. Na juhu naopak vystupovalo návršie (dnešný [[Montagne Sainte-Geneviève]]) na ktorého vrcholku sa nachádzalo centrum novej Lutetie.<ref>[http://www.paris.culture.fr/ Opis antického mesta]</ref>

Po páde rímskej nadvlády v roku [[508]] [[Chlodovik I.]] urobil z mesta hlavné mesto [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Chlodovik I. začal v roku [[511]] výstavbu katedrály sv. Etienna na [[Île de la Cité]]. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred [[Viking]]ami po r. [[800]], no [[28. marca]] [[845]] bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. [[Odo I.]], gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom [[Karol III. (Francúzsko)|Karola III.]] Dynastický spor bol vyriešený až v roku [[987]], keď bol [[Hugo Kapet]], parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.<br />
Kapet urobil z Paríža sídelné mesto svojho kráľovstva a založil kráľovský rod [[Kapetovci|Kapetovcov]], ktorý vládol vo Francúzsku v priamej línii až do roku [[1328]]. Paríž ako sídlo Kapetovcov získal na význame a získal tým jasnú prevahu nad mestom [[Orléans]].

Na začiatku [[11. storočie|11. storočia]] (posledná zmienka v roku [[1007]]) mizne titul parížskeho grófa a parížske grófstvo ako samostatné územie zaniká, lebo územie je plne v rukách kráľa.<ref>[http://books.google.fr/books?id=T1Q_AAAAcAAJ&pg=PA567&dq=Erchenbald+%22comte+de+Paris%22&cd=1#v=onepage&q=Erchenbald%20%22comte%20de%20Paris%22&f=false Abbé d'Expilly, ''Dictionnaire géographique, historique et politique des Gaules et de France'', Desaint et Saillant, Paris 1768, sv. 5, s. 567]</ref>
[[Súbor:Notre Dame dalla Senna.jpg|thumb|[[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Katedrála Notre-Dame]]]]
[[Súbor:Coronation of Hugues Capet 2.jpg|thumb|left|[[Hugo Kapet]] na tróne]]
Mesto začalo vyrastať i na druhom brehu. V roku [[1137]] bol mestský trh presunutý z námestia ''Place de Grève'' (dnešné [[Place de l’Hôtel-de-Ville]]) na nové miesto na pravom brehu na okraji mesta. Vznikla tak tržnica, neskoršia [[Les Halles]]. Prvá zastrešená tržnica bola otvorená v roku [[1181]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny tržnice Les Halles |url=http://www.henrypouillon.be/spip/IMG/pdf/halleshistoire.pdf |dátum prístupu=2009-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091230033041/http://www.henrypouillon.be/spip/IMG/pdf/halleshistoire.pdf |dátum archivácie=2009-12-30 }}</ref> Na pravom brehu v roku [[1154]] začalo odvodňovanie močiarov medzi mestom a Montmartrom, čím sa začala formovať nová štvrť [[Le Marais|Marais]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny štvrte Le Marais |url=http://www.insecula.com/musee/M0109.html |dátum prístupu=2013-04-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20040218051440/http://www.insecula.com/musee/M0109.html |dátum archivácie=2004-02-18 }}</ref>

V roku [[1163]] biskup [[Maurice de Sully]] začal výstavbu [[katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrály Notre-Dame]] na ostrove Cité, ktorá nahradila predchádzajúci chrám Saint-Étienne. Pri tom bola zbúraná aj nemocnice [[Hôtel-Dieu]] a opodiaľ postavená nová. 19. mája [[1182]] bol vysvätený hlavný [[oltár]] katedrály.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny stavby katedrály Notre-Dame |url=http://www.notredamedeparis.fr/spip.php?article161 |dátum prístupu=2013-04-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130528140513/http://www.notredamedeparis.fr/spip.php?article161 |dátum archivácie=2013-05-28 }}</ref>

Kráľ [[Filip II. (Francúzsko)|Filip II. August]] ([[1165]] – [[1223]]) sa veľmi zaslúžil o rozvoj Paríža, lebo dal vybudovať mohutné [[parížske hradby|mestské hradby]]. Pred svojim odchodom na [[tretia križiacka výprava|tretiu križiacku výpravu]] nariadil vybudovať kamenné hradby okolo celého Paríža. Najprv vznikli hradby v rokoch [[1190]] – [[1209]] na pravom brehu. Na ľavom brehu prebiehala výstavba v rokoch [[1200]] – [[1215]]. Chránené územia zahŕňalo 253 [[hektár|ha]] na oboch stranách rieky. Súčasne začal ako súčasť opevnenia budovať na pravom brehu na západnom okraji mesta kráľovský [[Louvre]] ako mocnú pevnosť (prvá časť bola dokončená v roku [[1202]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Palác Louvre v stredoveku |url=http://www.musees.org/louvre/histoire-louvre-medieval.htm |dátum prístupu=2013-04-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150119005230/http://www.musees.org/louvre/histoire-louvre-medieval.htm |dátum archivácie=2015-01-19 }}</ref> kam presídlil z [[Conciergerie|Palais de la Cité]], tradičného kráľovského paláca na ostrove Cité.<ref>[http://www.philippe-auguste.com/mur/textes/evocation.html Paríž počas vlády Filipa II. Augusta - hradby]</ref>

V roku [[1200]] sa strhla medzi študentmi a oddielmi parížskeho prévôta bitka pri ktorej zomrelo päť osôb. Aby panovník zabránil ďalším konfliktom, udelil profesorom a študentom [[privilégium]], podľa ktorého spadali pod [[jurisdikcia|jurisdikciu]] parížskeho biskupa. Tým dal základ ku vzniku [[parížska univerzita|Parížskej univerzity]]. Univerzitu uznal [[pápež]] [[Inocent III.]] vo svojej [[Pápežská bula|bule]] v roku [[1215]], ktorú roku [[1231]] potvrdil [[Gregor IX.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Založenie Parížskej univerzity |url=http://www.univ-paris1.fr/universite/presentation/historique/la-premiere-moitie-du-xiiie-siecle/ |dátum prístupu=2013-05-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130116181950/http://www.univ-paris1.fr/universite/presentation/historique/la-premiere-moitie-du-xiiie-siecle/ |dátum archivácie=2013-01-16 }}</ref> Jednotlivé internáty sa sústreďovali na ľavom brehu. Najznámejšiu z nich, [[Sorbonna|Collège de Sorbonne]] založil v roku [[1257]] [[Robert de Sorbonne|Robert de Sorbon]]. S miestnou univerzitou sú spojené mená významných [[teológia|teológov]] ako napr. [[Albert Veľký]] a [[Tomáš Akvinský]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny parížskej univerzity v 13. storočí |url=http://www.univ-paris1.fr/universite/presentation/historique/le-xiiie-siecle/ |dátum prístupu=2013-05-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130116210518/http://www.univ-paris1.fr/universite/presentation/historique/le-xiiie-siecle/ |dátum archivácie=2013-01-16 }}</ref>
[[Súbor:St chapelle lower.JPG|thumb|Interiér Sainte-Chapelle]]
Stredoveký Paríž sa pomaly rozdelil na dva odlišné celky. Na pravom brehu sídlil kráľ a obchodníci, prevládalo tu preto hospodárstvo a politika a na ľavom brehu Seiny sa formovalo intelektuálne centrum.

Aj dlhá vláda [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX.]] ([[1226]] – [[1270]]) znamenala pre Paríž významné zmeny. 26. apríla [[1248]] bola vysvätená na ostrove Cité [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte Chapelle]],<ref> [http://fr.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0003214 Sainte Chapelle] na Structurae</ref> v roku [[1254]] založil [[Hôpital des Quinze-Vingts|nemocnicu Quinze-Vingts]] určenú nevidiacim.<ref>[http://www.evous.fr/A-decouvrir-l-histoire-des-Quinze,1146205.html História nemocnice Quinze-Vingt]</ref>

Okolo roku [[1250]] vznikol ''Cura Regis'' alebo [[Parížsky parlament]] ako kráľovský súdny dvor, ktorého jedinou právomocou bolo súdiť. Napriek názvu nešlo o miestny súd, ale jeho právomoci siahali od [[Pikardia|Pikardie]] k [[Auvergne]] a od [[Pays de la Loire]] k [[Champagne-Ardenne|Champagne]].<ref> [http://fdomi.fournier.pagesperso-orange.fr/Generalite/Voltaire/Parlement/HPP_01.htm História Parížskeho parlamentu]</ref>

Okolo roku [[1300]] bol spísaný prvý zoznam názvov parížskych ulíc. V tej dobe v meste žilo asi 150 000 – 200 000 obyvateľov.[[Súbor:Place Bastille 20040914 A.jpg|thumb|left|Bastila – námestie]]V [[stredovek]]u Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali [[čierna smrť|morové]] epidémie v [[14. storočie|14. storočí]] a potom najmä [[storočná vojna]] s [[Anglicko]]m v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], ''Kráľa Slnka'' ([[1643]] – [[1715]]) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho [[Versailles]]. V tomto období, označovanom ako ''Le Grand Siècle'' („''Veľké Storočie''“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov. 
[[Veľká francúzska revolúcia]] sa začala dobytím [[Bastila|Bastily]] [[14. júl]]a [[1789]]. V roku [[1799]] [[Napoleon Bonaparte]] využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku [[1804]] sa potom v katedrále [[katedrála Notre-Dame (Paríž)|Notre-Dame]] sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku [[1814]] Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov [[Elba|Elbu]]. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku [[1815]] vrátil, ale po [[Bitka pri Waterloo|porážke pri Waterloo]] bol definitívne zosadený a deportovaný na [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Ostrov Svätej Heleny]], kde v roku [[1821]] zomrel.

Po druhej revolúcii v r. [[1848]], ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako [[Napoleon III.]] vyhlásil v r. [[1851]] za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto [[Európa|Európy]]. Za to vďačí predovšetkým [[Georges Eugène Haussmann|barónovi Haussmannovi]], ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.

Cisárstvo ukončila v roku [[1870]] prehraná [[prusko-francúzska vojna]], končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom [[Parížska komúna (1871)|Parížskou komúnou]]. Koniec [[19. storočie|19. storočia]] predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež ''La Belle Époque'' („''Krásna epocha''“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. [[1889]], pre ktorú bola vybudovaná [[Eiffelova veža]], dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle [[secesia|secesie]]. 

V roku [[1900]] Paríž usporiadal [[Letné olympijské hry 1900|letné olympijské hry]] a [[Letné olympijské hry 1924|ďalšie]] v roku [[1924]].

V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte [[La Défense]] na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou ''La Grande Arche'' („''Veľký Oblúk''“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap [[Tour Montparnasse]], vybudovaný r. [[1973]], v čase stavby najvyššia budova v Európe.

== Geografia ==
[[Súbor:Satellite picture of Paris ISS004-E-10413.jpg|náhľad|Satelitný obrázok Paríža.]]
Paríž sa nachádza v severostrednom Francúzsku, na severnom oblúku rieky Seiny, ktorého hrebeň zahŕňa dva ostrovy, [[Île Saint-Louis]] a väčší [[Île de la Cité]], ktoré tvoria najstaršiu časť mesta. Ústie rieky na [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] (''La Manche'') je od mesta asi 375 km. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Encyclopaedia Britannica|url=http://dx.doi.org/10.1163/9789004337862_lgbo_com_050367|vydavateľ=Lexikon des gesamten Buchwesens Online|dátum prístupu=2020-02-23}}</ref> Mesto je relatívne rovné a najnižší bod je 35 [[metrov nad morom]]. Paríž má niekoľko výrazných kopcov, z ktorých najvyšší je [[Montmartre]] s výškou 130 m.<ref>{{Citácia knihy|titul=Blackmore, Chewning (1663–1737), Independent minister|url=http://dx.doi.org/10.1093/ref:odnb/2527|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2004-09-23|edícia=Oxford Dictionary of National Biography}}</ref>

S výnimkou odľahlých parkov [[Bois de Boulogne]] a [[Bois de Vincennes]], pokrýva Paríž územie s rozlohou 87 km<sup>2</sup>. Posledná významná anexia odľahlých území mesta v roku 1860 mu dala nielen modernú podobu, ale vytvorila aj 20 obvodov, ktorých postupnosť určuje krúživý pohyb v smere hodinových ručičiek (mestské časti). Z roku 1860 s rozlohou 78 km<sup>2</sup> sa mestské hranice v 20. rokoch 20. storočia mierne rozšírili na 86,9 km<sup>2</sup>. V roku 1929 boli lesné parky Bois de Boulogne a Bois de Vincennes oficiálne pripojené k mestu a jeho rozloha sa zvýšila na 105 km<sup>2</sup>.<ref>{{Citácia periodika|titul=Wonca-Europe-Kongress 2007 in Paris / Congrès de la Wonca Europe à Paris 2007|url=http://dx.doi.org/10.4414/pc-f.2007.07597|periodikum=PrimaryCare|dátum=2007-06-01|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=7|číslo=22|strany=349–349|issn=1662-6273|doi=10.4414/pc-f.2007.07597}}</ref> Metropolitná oblasť mesta má rozlohu 2 300 km<sup>2</sup>.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Encyclopaedia Britannica|url=http://dx.doi.org/10.1163/9789004337862_lgbo_com_050367|vydavateľ=Lexikon des gesamten Buchwesens Online|dátum prístupu=2020-02-23}}</ref>

Paríž je 450 km juhovýchodne od [[Londýn|Londýna]], 287 km južne od [[Calais]], 305 km juhozápadne od [[Brusel|Bruselu]], 774 km severne od [[Marseille]], 385 km severovýchodne od [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] a 135 km juhovýchodne od [[Rouen]] (miery sú merané od [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrály Notre-Dame]]).<ref>{{Citácia periodika|url=http://dx.doi.org/10.7328/jurpcb/20021719|periodikum=JurPC|dátum=2002|dátum prístupu=2020-02-23|strany=9–9|issn=1615-5335|doi=10.7328/jurpcb/20021719|meno=Martin|priezvisko=Bahr}}</ref>
[[Súbor:Paris raining autumn cityscape (8252181936).jpg|náhľad|243x243bod|Jeseň v Paríži.]]

=== Podnebie ===
Paríž má typické západoeurópske oceánske podnebie, ktoré je ovplyvnené [[Severoatlantický prúd|severoatlantickým prúdom]]. Celková klíma v priebehu celého roka je mierna a mierne vlhká.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Original treaties and international agreements registered during the month of March 2013: Nos. 50525 to 50575|url=http://dx.doi.org/10.18356/905ca6eb-en|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2013-10-22|dátum prístupu=2020-02-23}}</ref> Letné dni sú zvyčajne teplé a príjemné s priemernými teplotami medzi 15 a 25 °C a priamym slnečným žiarením.<ref>{{Citácia knihy|titul=Graduate Studies in Mathematics|url=http://dx.doi.org/10.1090/gsm/019/05|vydavateľ=American Mathematical Society|rok=2010-03-02|miesto=Providence, Rhode Island|isbn=978-0-8218-4974-3|strany=253–309|meno=Lawrence|priezvisko=Evans}}</ref> Každý rok je však niekoľko dní, kedy teplota stúpne nad 32 °C. Niekedy sa vyskytujú dlhšie obdobia intenzívnejšieho tepla, ako napríklad vlna horúčav v roku 2003, kedy teploty prekročili niekoľko týždňov 30 °C, v niektorých dňoch dosiahli 40 °C a v noci zriedka klesli.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pulmonary Rehabilitation|url=http://dx.doi.org/10.1201/b13288|dátum=2005-05-27|dátum prístupu=2020-02-23|doi=10.1201/b13288|meno=Claudio|priezvisko=Donner|meno2=Roger|priezvisko2=Goldstein|meno3=Nicolino|priezvisko3=Ambrosino}}</ref> Jar a jeseň majú v priemere mierne dni a svieže noci, ale menia sa a sú nestabilné. V obidvoch ročných obdobiach sa často vyskytuje prekvapivo teplé alebo chladné počasie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remarks following the adoption of the Paris Agreement on Climate Change, Paris, 12 December 2015|url=http://dx.doi.org/10.18356/f3f6b94d-en|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2016-12-16|dátum prístupu=2020-02-23}}</ref> V zime je slnečné žiarenie zriedkavé; dni sú chladné, noci chladné, ale zvyčajne nad bodom mrazu pri nízkych teplotách okolo 3 °C. Mesto niekedy vidí slabý sneh alebo blýskanie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Snow cover and low temperatures in February and March 2018|url=http://dx.doi.org/10.1002/wea.3469|periodikum=Weather|dátum=2019-03|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=74|číslo=3|strany=104–110|issn=0043-1656|doi=10.1002/wea.3469|meno=Jim|priezvisko=Galvin|meno2=Mike|priezvisko2=Kendon|meno3=Mark|priezvisko3=McCarthy}}</ref>

Priemerné ročné zrážky v Paríži sú 641 mm a po celý rok sú zaznamenané rovnomerne rozložené zrážky. Mesto je však známe občasnými prudkými dažďami. Najvyššia zaznamenaná teplota bola 25. júla 2019 42,6 °C<ref>{{Citácia knihy|titul=Grain Transportation Report, July 25, 2019|url=http://dx.doi.org/10.9752/ts056.07-25-2019|rok=2019-07-25}}</ref> a najnižšia 10. decembra 1879 -23,9 °C.<ref>{{Citácia periodika|titul=F. Bédarida <italic>et al.</italic><italic>Pour une histoire de la statistique</italic>. Volume 1. Paris: Institut National de la Statistique et des Études Économiques. 1977. Pp. 593. 50 fr|url=http://dx.doi.org/10.1086/ahr/83.4.979|periodikum=The American Historical Review|dátum=1978-10|dátum prístupu=2020-02-23|issn=1937-5239|doi=10.1086/ahr/83.4.979}}</ref>
{{Infobox Počasie|Apr_Hi_°C=15.6|Jul_REC_Hi_°C=42.6|Mar_REC_Lo_°C=-9.1|Feb_REC_Lo_°C=-14.7|Dec_REC_Hi_°C=17.1|Nov_REC_Hi_°C=21.6|Oct_REC_Hi_°C=28.9|Sep_REC_Hi_°C=36.2|Aug_REC_Hi_°C=39.5|Jun_REC_Hi_°C=37.6|May_REC_Lo_°C=-0.1|May_REC_Hi_°C=34.8|Apr_REC_Hi_°C=30.2|Mar_REC_Hi_°C=25.7|Jan_REC_Lo_°C=-14.6|Jan_REC_Hi_°C=16.1|Year_REC_Lo_°F=-23.9|Year_REC_Hi_°F=42.6|Year_Precip_mm=637.4|Apr_REC_Lo_°C=-3.5|Jun_REC_Lo_°C=3.1|Sep_Lo_°C=12.7|May_MEAN_°C=15.2|Dec_MEAN_°C=5.5|Nov_MEAN_°C=8.3|Oct_MEAN_°C=13.0|Sep_MEAN_°C=16.9|Jul_MEAN_°C=20.5|Aug_MEAN_°C=20.3|Jun_MEAN_°C=18.3|Apr_MEAN_°C=11.5|Jul_REC_Lo_°C=2.7|Mar_MEAN_°C=8.8|Feb_MEAN_°C=5.6|Jan_MEAN_°C=4.9|Dec_REC_Lo_°C=-23.9|Nov_REC_Lo_°C=-14.0|Oct_REC_Lo_°C=-3.8|Sep_REC_Lo_°C=1.8|Aug_REC_Lo_°C=6.3|Sep_Precip_mm=47.6|Sep_Hi_°C=21.1|Apr_Lo_°C=7.3|Feb_Lo_°C=2.8|Year_Lo_°C=8.8|metric_first=yes|Feb_REC_Hi_°C=21.4|Year_REC_Lo_°C=-23.9|Year_REC_Hi_°C=42.6|location=Paríž|Feb_Precip_mm=41.2|Feb_Hi_°C=8.3|Jan_Hi_°C=7.2|Dec_Precip_mm=57.8|Dec_Lo_°C=3.4|Dec_Hi_°C=7.5|Aug_Precip_mm=52.7|Aug_Lo_°C=15.7|Aug_Hi_°C=25.0|Year_Hi_°C=16.0|Apr_Precip_mm=51.8|single_line=yes|Jan_Lo_°C=2.7|Oct_Precip_mm=61.5|May_Hi_°C=19.6|Oct_Lo_°C=9.6|Oct_Hi_°C=16.3|Nov_Precip_mm=51.1|Nov_Lo_°C=5.8|Nov_Hi_°C=10.8|May_Precip_mm=63.2|May_Lo_°C=10.9|Mar_Precip_mm=47.6|Jan_Precip_mm=51.0|Mar_Lo_°C=5.3|Mar_Hi_°C=12.2|Jun_Precip_mm=49.6|Jun_Lo_°C=13.8|Jun_Hi_°C=22.7|Jul_Precip_mm=62.3|Jul_Lo_°C=15.8|Jul_Hi_°C=25.2|Year_MEAN_°C=12.4}}

== Administratíva ==

=== Mestská vláda ===
[[Súbor:Arrondissements de Paris.jpg|náhľad|183x183bod|Mapa [[Obvod (Paríž)|obvodov Paríža]].]]
Počas takmer celej svojej dlhej histórie s výnimkou niekoľkých krátkych období riadili Paríž priamo predstavitelia francúzskeho kráľa, cisára alebo prezidenta. Mestu nebola udelená samospráva Národným zhromaždením až do roku 1974.<ref>{{Citácia periodika|titul=ANNOUNCEMENT|url=http://dx.doi.org/10.1097/00006123-199608000-00019|periodikum=Neurosurgery|dátum=1996-08-01|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=39|číslo=2|strany=334–334|issn=0148-396X|doi=10.1097/00006123-199608000-00019}}</ref> Prvým moderným zvoleným starostom Paríža bol [[Jacques Chirac]], zvolený 20. marca 1977, ktorý sa stal prvým starostom mesta od roku 1793. Súčasnou starostkou je [[Anne Hidalgo]], socialistka, ktorá bola zvolená 5. apríla 2014.<ref>{{Citácia periodika|titul=Foreword – Anne Hidalgo, Mayor of Paris and Chair of C40|url=http://dx.doi.org/10.1017/9781316563878.001|periodikum=Climate Change and Cities|dátum prístupu=2020-02-23|strany=ix–ix|doi=10.1017/9781316563878.001}}</ref>

Starosta Paríža je volený nepriamo voličmi Paríža; voliči každého z 20 obvodov mesta volia členov do ''Conseil de Paris'' (Parížska rada), ktorá následne volí starostu. Rada sa skladá zo 163 členov, pričom každé obvody majú pridelený počet kresiel v závislosti od počtu obyvateľov, od 10 členov za každé z najmenej obývaných obvodov (1. až 9.) až po 34 členov pre najľudnatejších (15.). Rada sa volí na základe pomerného zastúpenia v uzavretom zozname v dvojkolovom systéme.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cameroon Legislative and Municipal Elections, 30 September 2013|url=http://dx.doi.org/10.14217/9781848599079-en|periodikum=Commonwealth Election Reports|dátum=2014-01-22|dátum prístupu=2020-02-23|issn=2310-1512|doi=10.14217/9781848599079-en}}</ref> Zoznamy strán vyhrávajúce [[Kvalifikovaná väčšina|absolútnu väčšinu]] v prvom kole – alebo aspoň pluralitu v druhom kole – automaticky vyhrávajú polovicu sedadiel. Zostávajúca polovica kresiel sa prideľuje úmerne všetkým účastníkom, ktorí získajú najmenej 5% hlasov pomocou metódy najvyšších priemerov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://dx.doi.org/10.1214/09-aoas315supp|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-02-23}}</ref> To zaisťuje, že víťazná strana alebo koalícia vždy získa väčšinu kresiel, aj keď nezískajú absolútnu väčšinu hlasov.

Rada je po zvolení vo vláde mesta prevažne pasívna, predovšetkým preto, že sa stretáva iba raz mesačne. Súčasná rada sa delí na koalíciu vľavo s 91 členmi vrátane socialistov, komunistov, zelených a extrémnej ľavice; a 71 členov za stredo-pravú, plus niekoľko členov z menších strán.<ref>{{Citácia periodika|titul=The rise of thepromeneur: walking the city in eighteenth-century Paris|url=http://dx.doi.org/10.1111/1468-2281.12070|periodikum=Historical Research|dátum=2014-06-03|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=88|číslo=239|strany=67–99|issn=0950-3471|doi=10.1111/1468-2281.12070|meno=Laurent|priezvisko=Turcot}}</ref>

Každý z 20 parížskych obvodov má svoju vlastnú radnicu a priamo volenú radu (''conseil d'arrondissement''), ktorá si volí starostu obvodného súdu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Biomarker Distributions as Maturity Indicators in Coals, Coaly Shales, and Shales From Taiwan|url=http://dx.doi.org/10.3319/tao.2007.18.4.739(tt)|periodikum=Terrestrial, Atmospheric and Oceanic Sciences|dátum=2007|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=18|číslo=4|strany=739|issn=1017-0839|doi=10.3319/tao.2007.18.4.739(tt)|meno=Jun-Chin|priezvisko=Shen|meno2=Wuu-Liang|priezvisko2=Huang}}</ref> Rada každého okresu sa skladá z členov Conseil de Paris a tiež členov, ktorí pôsobia iba v rade okresu. Počet zástupcov starostu v každom obvode sa líši v závislosti od počtu obyvateľov. Celkovo je 20 starostov v obvode a 120 zástupcov starostu.

Rozpočet mesta na rok 2018 bol 9,5 miliárd €, s deficitom 5,5 miliárd €. 7,9 miliárd € bolo určených na správu mesta a 1,7 miliardy € na investície. Počet zamestnancov mesta sa zvýšil zo 40 000 v roku 2001 na 55 000 v roku 2018. Najväčšia časť investičného rozpočtu bola určená na bývanie (262 miliónov €) a na nehnuteľnosti (142 miliónov €).<ref>{{Citácia knihy|titul=Être Parisien|url=http://dx.doi.org/10.4000/books.psorbonne.1411|vydavateľ=Éditions de la Sorbonne|isbn=978-2-85944-514-0|strany=97–107|meno=Évelyne|priezvisko=Cohen}}</ref>
[[Súbor:Greater Paris Metropolis.png|náhľad|246x246bod|Mapa Veľkej parížskej metropoly (Métropole du Grand Paris) a jej 131 obcí.]]

=== Métropole du Grand Paris ===
[[Métropole du Grand Paris]] alebo jednoducho Grand Paris vznikol 1. januára 2016.<ref>{{Citácia periodika|titul=II. Le code général des collectivités territoriales : modifications|url=http://dx.doi.org/10.3406/coloc.2009.2076|periodikum=Droit et gestion des collectivités territoriales|dátum=2009|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=29|číslo=1|strany=323|issn=2111-8779|doi=10.3406/coloc.2009.2076|meno=Michel|priezvisko=Verpeaux|meno2=Fabien|priezvisko2=Connétable}}</ref> Je administratívnou štruktúrou pre spoluprácu medzi mestom Paríž a jeho najbližšími predmestiami. Zahŕňa mesto Paríž plus obce troch departementov vnútorných predmestí ([[Hauts-de-Seine]], [[Seine-Saint-Denis]] a [[Val-de-Marne]]), plus sedem obcí na vonkajších predmestiach vrátane [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] vo [[Val-d’Oise|Val d'Oise]] a [[Paray-Vieille-Poste]] v [[Essonne (departement)|Essonne]], ktoré boli doplnené o hlavné letiská v Paríži. Metropola sa rozprestiera na 814 km<sup>2</sup> a má populáciu 6,945 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia periodika|titul=La naissance improbable du siège d’avion en composite|url=http://dx.doi.org/10.3917/jepam.115.0016|periodikum=Le journal de l'école de Paris du management|dátum=2015|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=115|číslo=5|strany=16|issn=1253-2711|doi=10.3917/jepam.115.0016|meno=Vincent|priezvisko=Tejedor}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=La question du logement et le grand Paris : le chaînon manquant|url=http://dx.doi.org/10.3917/tu.014.0018|periodikum=Tous urbains|dátum=2016|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=14|číslo=2|strany=18|issn=2265-9811|doi=10.3917/tu.014.0018|meno=Vincent|priezvisko=Renard}}</ref>

Nová štruktúra je spravovaná metropolitnou radou pozostávajúcou z 210 členov, ktorí nie sú priamo volení, ale vyberajú si rady členských spoločenstiev. Do roku 2020 budú jej základné kompetencie zahŕňať urbanizmus, bývanie a ochranu životného prostredia. Prvý prezident metropolitnej rady, [[Patrick Ollier]], republikán a starosta mesta [[Rueil-Malmaison]], bol zvolený 22. januára 2016. Hoci v metropole žije takmer sedem miliónov ľudí a predstavuje 25 percent HDP Francúzska, má veľmi malý rozpočet: iba 65 miliónov € v porovnaní s 8 miliardami € mesta Paríž.<ref>{{Citácia knihy|titul=Les conflits dans le monde|url=http://dx.doi.org/10.3917/arco.gibli.2011.01.0027|vydavateľ=Armand Colin|rok=2011|isbn=978-2-200-27271-5|strany=27|meno=Philippe|priezvisko=Subra}}</ref>

=== Regionálna vláda ===
Región [[Île-de-France (región)|Île de France]] vrátane Paríža a jeho okolitých komunít je riadený regionálnou radou, ktorá má svoje ústredie v siedmom obvode Paríža. Skladá sa z 209 členov zastupujúcich rôzne obce v regióne. 

=== Národná vláda ===
Ako hlavné mesto Francúzska je Paríž sídlom francúzskej národnej vlády. Každý z vedúcich dôstojníkov má pre výkonnú moc svoje oficiálne bydlisko, ktoré tiež slúži ako ich kancelária. [[Prezident Francúzska|Prezident Francúzskej republiky]] má bydlisko v [[Elyzejský palác|Elyzejskom paláci]] v [[8. obvod (Paríž)|8. obvode]],<ref>{{Citácia knihy|titul=Sypiorski, Antoine Élysée Henri de|url=http://dx.doi.org/10.1093/benz/9780199773787.article.b00178582|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2011-10-31}}</ref> zatiaľ čo sídlo [[Predseda vlády Francúzska|predsedu vlády]] žije v [[Hôtel Matignon]] v [[7. obvod (Paríž)|7. obvode]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Boildown Study on Supernatant Liquid Retrieved from AW-106 in December 2012|url=http://dx.doi.org/10.2172/1123704|rok=2013-05-01|meno=Jason S.|priezvisko=Page}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=MOMENTS|url=http://dx.doi.org/10.1097/00152193-199210000-00030|periodikum=Nursing|dátum=1992-10|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=22|číslo=10|strany=93–94|issn=0360-4039|doi=10.1097/00152193-199210000-00030|meno=ELIZABETH|priezvisko=WRIGHT}}</ref> Vládne ministerstvá sa nachádzajú v rôznych častiach mesta; veľa z nich sa nachádza v 7. obvode neďaleko Matignonu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Christopher Borrus|url=http://dx.doi.org/10.1038/129752a0|periodikum=Nature|dátum=1932-05|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=129|číslo=3264|strany=752–752|issn=0028-0836|doi=10.1038/129752a0}}</ref>
[[Súbor:Secretary Pompeo Arrives to Meet with French Foreign Minister Le Drian in Paris (50610423656) (cropped).jpg|náhľad|252x252bod|[[Elyzejský palác]], oficiálna rezidencia Francúzskeho prezidenta.]]
Obe sídla francúzskeho parlamentu sa nachádzajú na ľavom brehu. Horná komora, [[Senát Francúzska|Senát]], sa stretáva v [[Luxemburský palác|Luxemburskom paláci]] v [[6. obvod (Paríž)|6. obvode]], zatiaľ čo najdôležitejšia dolná komora, [[Assemblée Nationale]], sa stretáva v [[Palais Bourbon]] v 7. obvode. Predseda Senátu, druhý najvyšší verejný činiteľ vo Francúzsku (prezident republiky je jeho jediným nadriadeným), má bydlisko v menšom paláci „Petit Luxembourg“, ktorý je prístavkom Luxemburského paláca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Contribution à la croissance du PIB et placements nets : Luxembourg|url=http://dx.doi.org/10.1787/eco_outlook-v2013-1-graph104-fr|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2013-06-24|dátum prístupu=2020-02-23}}</ref>

Najvyšší francúzsky súd sa nachádza v Paríži. Kasačný súd, najvyšší súd v súdnom poriadku, ktorý skúma trestné a občianskoprávne veci, sa nachádza v [[Justičný palác (Paríž)|Justičnom paláci]] na ''Île de la Cité'', zatiaľ čo Conseil d'État, ktorá poskytuje právne poradenstvo výkonnej moci a koná ako Najvyšší súd v správnom poriadku, ktorý rozhoduje súdne spory proti verejným orgánom, sa nachádza v [[Palais Royal|Palais-Royal]] v [[1. obvod (Paríž)|1. obvode]].<ref>{{Citácia knihy|titul=When Running Made History|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctt20p56vz.24|vydavateľ=Syracuse University Press|isbn=978-0-8156-5443-8|strany=238–247}}</ref> Ústavná rada, poradný orgán s najvyššou autoritou v oblasti ústavnosti zákonov a vládnych nariadení, sa stretáva aj v Montpensierovom krídle Palais-Royal.<ref>{{Citácia knihy|titul=Constitutional Council of France (Conseil Constitutionnel)|url=http://dx.doi.org/10.1093/law-mpeccol/e527.013.527|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2016-07|meno=Tusseau|priezvisko=Guillaume}}</ref> 

Paríž a jeho región sú sídlom niekoľkých medzinárodných organizácií vrátane [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Medzinárodná obchodná komora|Medzinárodnej obchodnej komory]], [[Parížsky klub|Parížskeho klubu]], [[Európska vesmírna agentúra|Európskej vesmírnej agentúry]], [[Medzinárodná energetická agentúra|Medzinárodnej energetickej agentúry]], [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|Medzinárodnej organizácie Frankofónie]], [[Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie|Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie]], [[Medzinárodný úrad pre váhy a miery|Medzinárodného úradu pre váhy a miery]], [[Medzinárodný výstavný úrad|Medzinárodného výstavný úrad]] a [[Medzinárodná federácia pre ľudské práva|Medzinárodnej federácie pre ľudské práva]].

Podľa hesla „Iba Paríž je hodný Ríma; iba Rím je hoden Paríža“<ref>{{Citácia periodika|titul=Congratulations New Senior Members, 24 Elected in October and December 2007|url=http://dx.doi.org/10.1109/n-ssc.2008.4785742|periodikum=IEEE Solid-State Circuits Newsletter|dátum=2008|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=13|číslo=2|strany=25–25|issn=1098-4232|doi=10.1109/n-ssc.2008.4785742}}</ref> je jediným [[Partnerské mesto|sesterským mestom]] Paríža [[Rím]], hoci Paríž má dohody o partnerstve s mnohými ďalšími mestami po celom svete.<ref>{{Citácia periodika|titul=Congratulations New Senior Members, 24 Elected in October and December 2007|url=http://dx.doi.org/10.1109/n-ssc.2008.4785742|periodikum=IEEE Solid-State Circuits Newsletter|dátum=2008|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=13|číslo=2|strany=25–25|issn=1098-4232|doi=10.1109/n-ssc.2008.4785742}}</ref>

=== Policajná sila ===
Za bezpečnosť v Paríži zodpovedá predovšetkým prefektúra Parížskej polície, odbor ministerstva vnútra. Dohliada na jednotky národnej polície, ktoré hliadkujú nad mestom, a tri susedné oddelenia. Zodpovedá tiež za poskytovanie pohotovostných služieb vrátane Parížskych hasičov. Jej ústredie je na [[Place Louis-Lépine]] v [[Île de la Cité]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Étude statistique nationale de la population. Vol. I. Présentation générale de l'enquête|url=http://dx.doi.org/10.2307/1529623|periodikum=Population (French Edition)|dátum=1972-01|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=27|číslo=1|strany=132|issn=0032-4663|doi=10.2307/1529623|meno=A.|priezvisko=W.}}</ref>

V prefektúre je 30 200 dôstojníkov a flotila viac ako 6 000 vozidiel vrátane policajných automobilov, motocyklov, hasičských vozidiel, člnov a helikoptér. Miestna polícia monitoruje okrem tradičných policajných povinností aj počet zliav z predaja vo veľkých obchodoch a overuje, či počas letných prázdnin je v každej štvrti otvorená aspoň jedna pekáreň. Národná polícia má vlastnú špeciálnu jednotku pre kontrolu nepokojov a kontrolu davu a bezpečnosť verejných budov s názvom [[Compagnies Républicaines de Sécurité]] (CRS), čo je jednotka založená v roku 1944 hneď po oslobodení Francúzska. Dodávky agentov PRS sú často vidieť v centre mesta, keď sa konajú demonštrácie a verejné udalosti.

Políciu podporuje národná polícia, pobočka francúzskych ozbrojených síl, hoci na ich policajné operácie teraz dohliada ministerstvo vnútra. Tradičné [[képi]] vojakov boli v roku 2002 nahradené čiapkami a sila sa modernizovala, hoci stále nosia képi na slávnostné príležitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Gendarmerie nationale : les soldats de la loi|url=http://dx.doi.org/10.3917/puf.lizu.2006.01|vydavateľ=Presses Universitaires de France|rok=2006|isbn=978-2-13-055092-1|meno=Richard|priezvisko=Lizurey}}</ref>

Kriminalita v Paríži je podobná ako vo väčšine veľkých miest. Násilný zločin je v centre mesta pomerne zriedkavý. Politické násilie je neobvyklé, aj keď v Paríži a iných francúzskych mestách sa môžu súčasne vyskytnúť veľmi veľké demonštrácie. Tieto demonštrácie, ktoré sa zvyčajne riadia silnou prítomnosťou polície môžu eskalovať na násilie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=department of state directive nuclear testing by france april 24 1961 secret nara|url=http://dx.doi.org/10.1163/9789004287648.useo_b05081|vydavateľ=U.S. Intelligence on Europe, 1945-1995|dátum prístupu=2020-02-23}}</ref>

== Panoráma mesta ==
{{Široký obrázok|Tour_Eiffel_360_Panorama.jpg|1600px|Paronáma Paríža z Eiffelovej veže v 360-stupňovom zobrazení (rieka tečúca zo severovýchodu na juhozápad, sprava doľava).}}

=== Urbanistika a architektúra ===
[[Súbor:Louvre 2007 02 24 c.jpg|náhľad|261x261bod|[[Louvre]]]]
Väčšina francúzskych vládcov od stredoveku sa rozhodla zanechať svoje stopy v tomto meste, ktoré na rozdiel od mnohých hlavných miest sveta nebolo nikdy zničené katastrofou alebo vojnou. Pri modernizácii svojej infraštruktúry v priebehu storočí si Paríž zachoval svoju históriu aj vo svojej uličnej mape.<ref>{{Citácia periodika|titul=Events April 2016 - October 2016|url=http://dx.doi.org/10.1002/latj.201690017|periodikum=Laser Technik Journal|dátum=2016-04|dátum prístupu=2020-02-23|ročník=13|číslo=2|strany=64–64|issn=1613-7728|doi=10.1002/latj.201690017}}</ref> Na jeho začiatku, pred stredovekom, bolo mesto zložené okolo niekoľkých ostrovov a pieskových brehov v zákrute [[Seina|Seiny]]; z toho dve zostávajú dodnes: [[Île Saint-Louis]] a [[Île de la Cité]]. Tretím z nich je umelo vytvorená [[Île aux Cygnes]] z roku 1827.

Moderný Paríž vďačí za veľkú časť svojho centrálneho plánu a architektonickej harmónie [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleonovi III.]] a jeho prefektovi Seiny, [[Georges Eugène Haussmann|Barónovi Haussmannovi]]. Medzi rokmi 1853 až 1870 prebudovali centrum mesta, vytvoril široké centrálne bulváre a námestia, predpísal štandardné fasády pozdĺž bulvárov a požadoval, aby fasády boli postavené z výrazného smotanovo šedého „parížskeho kameňa“. Taktiež postavili veľké parky okolo centra mesta.<ref>{{Citácia knihy|titul=Le Paris d'Haussmann|url=https://www.worldcat.org/oclc/664330229|vydavateľ=Les éditions du Mécène|rok=2009|miesto=Paris|isbn=978-2-907970-98-3|priezvisko=Moncan, Patrice de.}}</ref> Vysoký počet obyvateľov v centre mesta sa výrazne líši od väčšiny ostatných západných veľkých miest.<ref>{{Citácia periodika|titul=Land Use and Soil Resources|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-1-4020-6778-5|dátum=2008|dátum prístupu=2020-02-24|doi=10.1007/978-1-4020-6778-5}}</ref> 
[[Súbor:NotreDameDeParis.jpg|náhľad|[[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Katedrála Notre-Dame]], ktorá sa stavala 182 rokov (1163 – 1345).]]
Parížske zákony o urbanizme sú od začiatku 17. storočia prísne kontrolované,<ref>{{Citácia periodika|titul=Le Pas du perron fee: Edition des manuscrits Paris, BnF fr 5739 et Lille BU 104|url=http://dx.doi.org/10.1093/fs/knu008|periodikum=French Studies|dátum=2014-04-01|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=68|číslo=2|strany=239–239|issn=0016-1128|doi=10.1093/fs/knu008|meno=O.|priezvisko=Collet}}</ref> najmä pokiaľ ide o zarovnanie ulíc, výšku budovy a rozmiestnenie budov. V nedávnom vývoji sa obmedzenie výšky budovy v rokoch 1974 – 2010 v centrálnych oblastiach zvýšilo z 37 metrov na 50 metrov a v niektorých periférnych štvrtiach Paríža na 180 metrov, zatiaľ čo v niektorých centrálnejších štvrtiach mesta sú ešte stále platné staršie zákony týkajúce sa výšky budov. [[Tour Montparnasse]] s výškou 210 metrov bol najvyššou budovou v Paríži a Francúzsku až do roku 1973, avšak v súčasnosti tento rekord drží mrakodrap [[Tour First]] v štvrti [[La Défense]] v [[Courbevoie]], ktorý bol postavený v roku 2011.

Parížske vzory európskej architektúry sa datujú už viac ako tisícročie, vrátane [[Románska architektúra|románskeho]] kostola [[Opátstvo Saint-Germain-des-Prés|opátstva Saint-Germain-des-Prés]] (1014 – 1163), rannej [[Gotická architektúra|gotickej architektúry]] [[Bazilika Saint-Denis|baziliky Saint-Denis]] (1144), [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrály Notre-Dame]] (1163 - 1345), [[Plamienková gotika|plamienkovej gotiky]] [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Saint Chapelle]] (1239 – 1248), [[Baroková architektúra|barokových]] kostolov [[Saint-Paul-Saint-Louis]] (1627 – 1641) a [[Les Invalides]] (1670 – 1708). V 19. storočí vznikol klasicistický kostol [[La Madeleine]] (1808 – 1842), [[Palais Garnier]] slúžil ako operný dom (1875), neo-byzantská [[Basilique du Sacré-Cœur (Montmartre)|bazilika Sacré-Cœur]] (1875 – 1919) a [[Eiffelova veža]] (1889). Medzi významné príklady architektúry 20. storočia patria [[Centre national d’art et de culture Georges-Pompidou|Centre Georges Pompidou]] od [[Richard Rogers|Richarda Rogersa]] a [[Renzo Piano|Renza Piana]] (1977), [[Cité des Sciences et de l'Industrie]] od viacerých architektov (1986), [[Institut du Monde Arabe|Arabský svetový inštitút]] od [[Jean Nouvel|Jeana Nouvela]] (1987), [[Louvre|Pyramída Louvre]] od [[Ieoh Ming Pei|Ieoh Ming Peia]] (1989) a [[Opéra Bastille]] od [[Carlos Ott|Carlosa Otta]] (1989). Súčasná architektúra zahŕňa [[Musée du quai Branly – Jacques Chirac]] od [[Jean Nouvel|Jeana Nouvela]] (2006), múzeum súčasného umenia [[Nadácia Louisa Vuittona|Nadácie Louisa Vuittona]] od [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] (2014)<ref>{{Citácia periodika|titul=Gehry Partners' Fondation Louis Vuitton: Crowdsourcing Embedded Intelligence|url=http://dx.doi.org/10.1002/ad.1705|periodikum=Architectural Design|dátum=2014-01|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=84|číslo=1|strany=82–89|issn=0003-8504|doi=10.1002/ad.1705|meno=Tobias|priezvisko=Nolte|meno2=Andrew|priezvisko2=Witt}}</ref> a nový [[Tribunal de grande instance de Paris]] od [[Renzo Piano|Renza Piana]] (2018).

=== Bývanie ===
Najdrahšie obytné ulice Paríža v roku 2018 podľa priemernej ceny za meter štvorcový boli v [[Avenue Montaigne]] (8. obvod), 22 372 € za meter štvorcový; [[Place Dauphine]] (1. obvod; 20 373 €) a [[Rue de Furstemberg]] (6. obvod), 18 839 € za meter štvorcový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Challenges Track Chairs' Welcome|url=http://dx.doi.org/10.1145/3184558.3192294|vydavateľ=ACM Press|dátum vydania=2018|dátum prístupu=2020-02-24|doi=10.1145/3184558.3192294|meno=Mathieu|priezvisko=d'Aquin|meno2=Elena|priezvisko2=Cabrio}}</ref> Celkový počet bytov v Paríži v roku 2011 bol 1 356 074, čo predstavuje nárast od roku 2006, kedy tu bolo 1 334 815 bytov. Spomedzi nich bolo 1 165 541 (85,9%) hlavných rezidencií, 91 835 (6,8%) bolo sekundárnych rezidencií a zvyšných 7,3% bolo prázdnych (pokles z 9,2% v roku 2006).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Annexe : Tableau 7. Formation brute de capital fixe en volume : construction de logements|url=http://dx.doi.org/10.1787/eco_outlook-v2011-2-table158-fr|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2011-11-28|dátum prístupu=2020-02-24}}</ref>
[[Súbor:Avenue Montaigne, Paris 8e.jpg|náhľad|276x276bod|[[Avenue Montaigne]] ]]
62 percent budov Paríža pochádza z roku 1949 a skôr, 20 percent bolo postavených v rokoch 1949 až 1974 a iba zostávajúcich 18 percent budov bolo postavených po tomto dátume. Dve tretiny 1,3 milióna rezidencií v meste sú garsónkové/jednoizbové a dvojizbové byty. Paríž má v priemere 1,9 obyvateľa na jedno bydlisko, čo je číslo, ktoré zostalo konštantné od 80. rokov 20. storočia, ale je oveľa nižšie ako priemer 2,33 obyvateľa v Île-de-France. Iba 33 percent obyvateľov Paríža vlastní svoj byt (oproti 47 percentám za celé Île-de-France): prevažná časť obyvateľov mesta je v nájme. Sociálne alebo verejné bývanie v roku 2017 predstavovalo 19,9% z celkového počtu obyvateľov mesta. Distribúcia v jednotlivých okresoch mesta sa značne líši, od 2,6 percenta bývajúcich v bohatom 7. obvode po 24 percent v 20. obvode, 26 percent v 14. obvode a 39,9 percent v 19. obvode, čiže na chudobnejších juhozápadných a severných okrajoch mesta.<ref>''Le Logement Parisien en Chiffres'', Agence Départementale de l'information sur le logement de Paris, October 2017.</ref>

V noci z 8. na 9. februára 2019 v období chladného počasia uskutočnila parížska mimovládna organizácia očné sčítanie bezdomovcov v meste. V Paríži započítali 3 641 osôb bez domova, z ktorých dvanásť percent boli ženy. Viac ako polovica bezdomovcov nimi boli už viac ako rok. 2 885 ich bývalo v uliciach alebo parkoch, 298 vo vlakových staniciach a staniciach metra a 756 v iných formách dočasného útočiska. Od roku 2018 to bol nárast o 588 osôb.

=== Paríž a jeho predmestia ===
Okrem doplnenia Bois de Boulogne, Bois de Vincennes a parížskeho heliportu v 20. storočí sa administratívne hranice Paríža od roku 1860 nezmenili. Od svojho založenia v roku 1790 vládlo v Paríži a jeho predmestiach väčšie administratívne oddelenie [[Seina v Paríži|Seiny]], ale stúpajúca populácia v prímestskej oblasti sťažovala udržanie tohto jedinečného celku. Tento problém bol vyriešený, keď bol „District de la région parisienne“ („okres Parížskeho regiónu“) od roku 1968 reorganizovaný na niekoľko nových departmentov: Paríž sa stal samostatným departementom a správa jeho predmestí bola rozdelená medzi tri nové departementy, ktoré ho obklopujú. Okres Paríža bol v roku 1977 premenovaný na „[[Île-de-France (región)|Île-de-France]]“, avšak tento skrátený názov „parížsky región“ sa dnes bežne používa na opis Île-de-France a ako vágny odkaz na celú parížsku aglomeráciu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Une démarche pilote portée par la Région Île-de-France : Charte et contrat aménagement-transport autour du prolongement de la ligne 11 du métro|url=http://dx.doi.org/10.3917/flux.101.0124|periodikum=Flux|dátum=2015|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=N° 101-102|číslo=3|strany=124|issn=1154-2721|doi=10.3917/flux.101.0124|meno=Caroline|priezvisko=Gallez|meno2=Juliette|priezvisko2=Maulat}}</ref> Dlho zamýšľané opatrenia na zjednotenie Paríža s jeho predmestiami sa začali 1. januára 2016, keď vznikla [[Métropole du Grand Paris]]. 

Parížske spojenie s jeho predmestiami, najmä kvôli nedostatku predmestskej dopravy, sa s rastom parížskej aglomerácie stalo až príliš zjavným problémom. Keď sa [[Paul Delouvrier]] stal v roku 1961 hlavou parížskeho regiónu, sľúbil, že vyrieši nezhody na predmestiach Paríža:<ref>{{Citácia periodika|titul=World armies|url=http://dx.doi.org/10.2307/2617694|periodikum=International Affairs|dátum=1984|dátum prístupu=2020-02-25|ročník=60|číslo=3|strany=536–536|issn=1468-2346|doi=10.2307/2617694|priezvisko=N. G.}}</ref> dva z jeho najambicióznejších projektov v regióne boli výstavba piatich prímestských „villes nouvelles“ („nových miest“)<ref>{{Citácia knihy|titul=The Ethics of Animal Experimentation|url=http://dx.doi.org/10.1093/0195181794.001.0001|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2005-07-01|isbn=978-0-19-518179-1|meno=Donna|priezvisko=Yarri}}</ref> a sieť [[Réseau express régional (Île-de-France)|RER]] pre dochádzajúcich za prácou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Profiles for 1994|url=http://dx.doi.org/10.1016/s0269-915x(09)80691-5|periodikum=Mycologist|dátum=1994-02|dátum prístupu=2020-02-25|ročník=8|číslo=1|strany=46–47|issn=0269-915X|doi=10.1016/s0269-915x(09)80691-5|meno=Gordon|priezvisko=Dickson}}</ref> Medzi 60. a 70. rokmi 20. storočia bolo postavených mnoho ďalších prímestských obytných štvrtí (''grands ensembles''), ktoré poskytujú lacné riešenie pre rýchlo sa rozvíjajúcu populáciu:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Accelerated Mission Testing of the F110 Engine|url=http://dx.doi.org/10.2514/6.1983-1235|vydavateľ=American Institute of Aeronautics and Astronautics|dátum vydania=1983-06-27|dátum prístupu=2020-02-25|doi=10.2514/6.1983-1235|meno=O.|priezvisko=CASTELLS}}</ref> Tieto okresy boli spočiatku spoločensky zmiešané,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exemplar Abstract for Thermoanaerobacter pentosaceus Tomás et al. 2013.|url=http://dx.doi.org/10.1601/ex.24324|vydavateľ=The NamesforLife Abstracts|dátum vydania=2003-01-01|dátum prístupu=2020-02-25|meno=Charles Thomas|priezvisko=Parker|meno2=George M|priezvisko2=Garrity}}</ref> avšak len málo obyvateľov vlastnilo svoje domovy (rastúca ekonomika ich sprístupňovala stredným triedam až od 70. rokov 20. storočia).<ref>{{Citácia knihy|titul=Le peuplement comme politiques|url=http://dx.doi.org/10.4000/books.pur.59884|vydavateľ=Presses universitaires de Rennes|rok=2014|isbn=978-2-7535-3393-6|strany=133–153|meno=Fatiha|priezvisko=Belmessous}}</ref>

== Vzdelávanie ==
Paríž je domovom prestížnych univerzít v oblasti vedy a techniky ([[École Polytechnique]], Université Paris Cité, [[Université Paris-Saclay]], Sorbonne Université), politických vied ([[Institut d’études politiques de Paris|Sciences Po]])<ref>[https://www.planetegrandesecoles.com/classement-qs-2024-politics Classement QS 2024 : Sciences Po devient la 2ème meilleure université mondiale en “Politics”]</ref>, manažmentu ([[École des hautes études commerciales de Paris|HEC Paris]], [[ESSEC Business School]], [[ESCP Business School]], [[INSEAD]])<ref>[https://rankings.ft.com/rankings/2954/european-business-school-rankings-2023 European Business School Rankings 2023]</ref> a tiež rôzne odbory (Univerzita PSL).<ref>[https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2023 2023 Academic Ranking of World Universities]</ref>

== Demografia ==
[[Súbor:Paris Historical Population.png|náhľad|306x306bod|Graf znázorňujúci počet obyvateľov v samotnom meste (zelená farba), v mestskej oblasti (modrá farba) a v metropolitnej oblasti (červená farba) od roku 1800 do roku 2010.]]
Podľa oficiálnej francúzskej štatistickej agentúry [[Institut national de la statistique et des études économiques|INSEE]] bola k 1. januáru 2019 oficiálna odhadovaná populácia Paríža 2 206 488 obyvateľov. Je to pokles oproti roku 2015 o 59 648 osôb, čo je takmer celkový počet obyvateľov 5. obvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Le Monde Diplomatique: January 1998, Paris|url=http://dx.doi.org/10.2307/1149293|periodikum=Foreign Policy|dátum=1998|dátum prístupu=2020-02-25|číslo=110|strany=186|issn=0015-7228|doi=10.2307/1149293|meno=Una|priezvisko=Halloran}}</ref> Napriek tomuto poklesu zostáva Paríž najhustejšie osídleným mestom v Európe s 252 obyvateľmi na hektár. Tento pokles bol čiastočne spôsobený nižšou pôrodnosťou, odchodom obyvateľov strednej triedy a čiastočne z dôvodu možnej straty bývania v meste z dôvodu krátkodobého prenájmu pre cestovný ruch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Choisir Paris : les grandes donations aux musées de la Ville de Paris|url=http://dx.doi.org/10.4000/books.inha.6884|vydavateľ=Publications de l’Institut national d’histoire de l’art|rok=2015|isbn=978-2-917902-63-9|meno=Georges|priezvisko=Brunel}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Modifications de la liste des analyses au 1er janvier 2015|url=http://dx.doi.org/10.4414/bms.2014.03221|periodikum=Bulletin des Médecins Suisses|dátum=2014-12-16|dátum prístupu=2020-02-25|ročník=95|číslo=5152|issn=1661-5948|doi=10.4414/bms.2014.03221}}</ref>

Paríž je po [[Berlín|Berlíne]], [[Madrid|Madride]] a [[Rím|Ríme]] štvrtým najväčším mestom v Európskej únii. 

Počet obyvateľov Paríža je dnes nižší ako historický vrchol 2,9 milióna z roku 1921. Hlavnými dôvodmi boli výrazný pokles počtu ľudí v domácnostiach a dramatická migrácia obyvateľov na predmestia v rokoch 1962 až 1975. Medzi faktory migrácie patrili industrializácia, vysoké nájomné, [[džentrifikácia]] mnohých vnútorných priestorov, premena obytného priestoru na kancelárie a väčšie bohatstvo pracujúcich rodín. Úbytok obyvateľstva v Paríži sa dočasne zastavil na začiatku 21. storočia; odhad počtu obyvateľov z júla 2004 vykázal po prvýkrát nárast počtu obyvateľov od roku 1954 a do roku 2009 počet obyvateľov dosiahol 2 234 000 ľudí, pred miernym poklesom v roku 2017.<ref>{{Citácia periodika|titul=La population agricole française [Structure actuelle et évolution]|url=http://dx.doi.org/10.3406/estat.1956.8419|periodikum=Etudes et conjoncture - Institut national de la statistique et des études économiques|dátum=1956|dátum prístupu=2020-02-25|ročník=11|číslo=8|strany=707–739|issn=0423-5681|doi=10.3406/estat.1956.8419|meno=Maurice|priezvisko=Febvay}}</ref> V roku 2018 opäť klesol počet obyvateľov.
{| class="wikitable"
|+Sčítanie ľudu v Paríži v roku 2015
!Krajina/územie narodenia
!Populácia
|-
|{{FRA}} [[Metropolitné Francúzsko]]
|9 165 570
|-
|{{ALG}} [[Alžírsko]]
|310 019
|-
|{{POR}} [[Portugalsko]]
|243 490
|-
|{{MAR}} [[Maroko]]
|241 403
|-
|{{TUN}} [[Tunisko]]
|117 161
|-
|{{GLP}} [[Guadeloupe]]
|80 062
|-
|{{FRA}} [[Martinik]]
|77 300
|-
|{{TUR}} [[Turecko]]
|69 835
|-
|{{CHN}} [[Čína]]
|67 540
|-
|{{MLI}} [[Mali]]
|60 438
|}

== Pamätihodnosti ==
[[Súbor:Arc Triomphe-1.jpg|thumb|Víťazný oblúk]]
Paríž má množstvo pamiatok od keltskej doby až po súčasnosť. Z historického Paríža však po rekonštrukciách v 18. a 19. storočí zostalo iba málo. Medzi najznámejšie pamiatky patria:
* [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Katedrála Notre-Dame]]
* [[Louvre]]
* [[Eiffelova veža]]
* [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazný oblúk]]
* [[Invalidovňa]]
* [[Panteón (Paríž)|Panteón]]
* [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte-Chapelle]]
* [[Basilique du Sacré-Cœur (Montmartre)|Basilique du Sacré-Cœur]]
* [[Place de la Concorde]]
* [[Conciergerie]]
* [[Palais Garnier]]
* [[Pont Neuf]]
* [[Opéra National de Paris]]
* [[Palais de Chaillot]]

== Najvýznamnejšie štvrte ==
[[Súbor:France-Paris-MostAlexandraIII.JPG|thumb|Most Alexandra III.]]
* [[Île de la Cité]] a [[Île Saint-Louis]]: Najstaršie osídlenie mesta je spojené práve s ostrovom ''Île de la Cité'' (po slovensky ''ostrov Cité'', doslova „ostrov (starého) jadra mesta“), kde vyrástla prvá galská osada, neskôr premenená na rímske mesto. V neskoršom období tu bolo jedno z centier mesta, takže tu nájdeme významné pamiatky ako [[katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrálu Notre-Dame]], bývalú väznicu z čias [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] [[Concièrgerie]] s úžasnou gotickou kaplnkou [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte-Chapelle]] v areále dnešného Justičného paláca. Ostrov ''Île St-Louis'' (''Ostrov Sv. Ľudovíta'') bol tvorený dlho iba močaristými pastvinami a až v 17. storočí tu vyrástla obytná štvrť.
* [[Le Marais|Marais]]: Jedna z najzaujímavejších štvrtí mesta. Názov štvrte dokumentuje, že tu pôvodne boli močiare (''marais'' znamená močiar). Po vysušení mokrín sa však stala obľúbenou oblasťou, obzvlášť v 17. storočí, keď tu vyrástlo veľké množstvo palácov. Štvrť sa stala aj sídlom kráľovského dvora – kráľovské urbanistické úsilie možno vidieť na [[Place des Vosges]]. Z mnohých palácov stojí za zmienku predovšetkým ''Hôtel de Sully'', z ďalších ''Hôtel de Rohan'', ''Hôtel de Sens'' a i. Tu tiež stála slávna pevnosť a väznica [[Bastila]] (La Bastille). Na nábreží [[Seina|Seiny]] sa nachádza prekrásna radnica zo 17. storočia ([[Francúzština|franc.]] ''Hôtel de Ville'').
* [[Beaubourg]] a [[Quartier des Halles|Les Halles]]: Dominantou tejto časti sú modernistické námestia [[nákupné centrum|obchodné centrum]] [[Forum des Halles]] a avantgardná kultúrna stavba [[Pompidouovo centrum|Pompidouovho centra]].
* [[Tuileries]]: Štvrť medzi ''[[Place de la Concorde]]'' (''Námestie Svornosti'') a ''[[Louvre|Louvrom]]'', kde sídlili francúzski králi, dnes tiež sídlo radu špičkových hotelov, butikov a ďalších obchodov. Z ďalších pamiatok treba spomenúť palác [[Palais Royal (Paríž)|Palais Royal]] (Kráľovský palác).
* [[Opéra (mestská štvrť)|Opéra]]: Dominantou štvrte je divadlo ''[[Opéra National de Paris]]'' (Parížska národná opera). Významnou stavbou je aj kostol ''St. Madeleine'', vybudovaný [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] ako ohromná stavba vzhľadu antických chrámov.
[[Súbor:France-Paris-ChampsElysees 1.JPG|thumb|left|Bulvár Champs Elysees]]
* [[Quartier des Champs-Élysées|Champs-Elysées]] (po slovensky: [[Elyzejské polia]]): Štvrť pomenovaná podľa širokej ulice ''[[Avenue des Champs-Élysées]]'', známa predovšetkým [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazným oblúkom]]. Nachádzajú sa tu tiež ''[[Elyzejský palác]]'', sídlo francúzskeho prezidenta, či výstavné pavilóny ''Grand Palais'' a ''Petit Palais'', postavené pri príležitosti [[Svetová výstava|Svetovej výstavy]] v r. [[1900]]. Z nich „''Veľký palác''“ ohromuje svojimi rozmermi. Od neho vedie cez rieku [[Seina|Seinu]] nádherný ''[[Most Alexandra III.]]'' (vybudovaný pri rovnakej príležitosti) k ''[[Invalidovňa|Invalidovni]]''.
* [[Montmartre]]: Štvrť umelcov na vyvýšenine nad Parížom, známa tak svojim nočným životom (najmä v oblasti námestia ''[[Place Pigalle|Pigalle]]'' – nachádza sa tu tiež známy podnik [[Moulin Rouge]]), ako aj bielou bazilikou [[Sacré Coeur]], týčiacou sa vysoko nad strechami štvrte. Na cintoríne Montmartre sú pochovaní o. i. [[Heinrich Heine]], [[Edgar Degas]], [[Hector Berlioz]] či [[Jacques Offenbach]].
* [[Quartier des Invalides|Invalides]]: táto štvrť je známa predovšetkým [[Eiffelova veža|Eiffelovou vežou]] a monumentálnym komplexom [[Invalidovňa|Invalidovne]], podľa ktorej má svoj názov. Nachádza sa tu tiež ''[[Bourbonský palác]]'', dnes sídlo Národného zhromaždenia (francúzskeho parlamentu).
[[Súbor:Pantheon Paris 2008.JPG|thumb|[[Panteón (Paríž)|Panteón]]]]
* [[Quartier Saint-Germain-des-Prés|St-Germain-des-Prés]]: Kedysi jedna z najstarších štvrtí mesta, kde stojí najstarší kostol v Paríži – opátsky kostol [[Opátstvo Saint-Germain-des-Prés|St-Germain-des-Prés]], sa po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] stala centrom intelektuálneho diania, sústredeného okolo kaviarní a barov. Z významných stavieb treba spomenúť [[Musée d’Orsay]], múzeum výtvarného umenia, umiestnené v nádherne modernizovanej budove bývalej stanice.
* [[Latinská štvrť]] (Quartier Latin): Táto starobylá štvrť je známa predovšetkým svojou školskou históriou, nakoniec jej meno pochádza od prvých po latinsky hovoriacich študentov. Tu stojí slávna [[Sorbonna]], nachádzajú sa tu aj známe lýceá. Inak je štvrť spájaná s umelcami, intelektuálmi a bohémskym spôsobom života. Z významných pamiatok sa tu nachádza tiež [[Panteón (Paríž)|Panteón]].
* [[Luxembourg (mestská štvrť)|Luxembourg]]: Pokojnejšia štvrť okolo [[Luxemburské záhrady|Luxemburských záhrad]] s významnými objektmi [[Luxemburský palác|Luxemburským palácom]] a kostolom ''St. Sulpice''.
* [[Quartier du Montparnasse|Montparnasse]]: Do [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] umelecké a literárne centrum, neskôr vystavené značnému úpadku, ktorému mala zabrániť výstavba administratívneho centra s mrakodrapom [[Tour Montparnasse]]. Z ďalších zaujímavostí sa tu nachádza vstup do parížskych [[Katakomby (Paríž)|katakomb]]. Na montparnasskom cintoríne našli posledný odpočinok o. i. [[Guy de Maupassant]], [[André Citroën]], [[Frédéric Auguste Bartholdi]], [[Charles Baudelaire]], [[Samuel Beckett]] či [[Jean-Paul Sartre]].

== Doprava ==
Paríž má od 19. storočia široké [[bulvár]]e, ktoré však automobilovej doprave často nestačia. Mestská doprava má 4 druhy:
* [[Parížske metro|Metro]] (14 trás, posledná 2001, linka 14 – automatická)
* [[Réseau express régional (Île-de-France)|RER]] – regionálna expresná sieť – 5 trás značených písmenami A-E a číslicami napr. A1-A5 podľa vetiev danej linky
* [[autobus]]y – v Paríži jazdí asi 4000 autobusov
* [[električka|električky]] – nový spôsob dopravy, na juhu, západe a na severe pri hranici so štvrťou Saint Denis

'''Paríž''' má dve letiská – staršie [[Letisko Paríž-Orly|Orly]] a novšie [[letisko Charlesa de Gaulla]].

=== Železničná doprava ===
Paríž je prirodzeným centrom a hlavným železničným uzlom Francúzska. Nevýhodou však je roztrieštenosť do piatich najdôležitejších hlavových (koncových) staníc:
* Gare du Nord (susediaca s Gare de l'Est) – vlaky pre smer: sever krajiny, Spojené kráľovstvo, Belgicko, Holandsko, Porýnie + severné Nemecko, vrátane [[TGV]]
* Gare de l'Est – vlaky pre smer: východ a severovýchod krajiny, južné Nemecko, Luxembursko, Švajčiarsko, vrátane [[TGV]]
* Gare d'Austerlitz (susediaca s Gare de Lyon) – vlaky pre smer: juh a juhovýchod krajiny, Taliansko, Španielsko, bez [[TGV]]
* Gare de Lyon – vlaky pre smer: juh a juhovýchod krajiny, južné Nemecko, Luxembursko, Švajčiarsko, Taliansko, vrátane [[TGV]]
* Gare Montparnasse – vlaky pre smer: západ a juhozápad krajiny, Španielsko, vrátane [[TGV]]

Medzi „dvojstanicami“ Nord+Est a Lyon+Austerlitz je spojenie možné prímestskými vlakmi [[RER]], a dopraviť sa od nich na Montparnasse je možné metrom cez prestupnú stanicu Châtelet.
* [http://www.bueker.net/trainspotting/maps_paris-area.php Železničná mapa regiónu Paríž]
* [http://www.ratp.fr/ RATP] – doprava v Paríži

== Partnerské mestá ==
{| style="background: #FFFFFF;
| style="vertical-align:top" |
| width = "300" |
* {{minivlajka|Alžírsko}} [[Alžír]], [[Alžírsko]] [[2003]]
* {{minivlajka|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]] [[1987]]
* {{minivlajka|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]] [[2000]]
* {{minivlajka|Libanon}} [[Bejrút]], [[Libanon]] [[1992]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]] [[1987]]
* {{minivlajka|Argentína}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]] [[1999]]
* {{minivlajka|Maroko}} [[Casablanca]], [[Maroko]] [[2004]]
* {{minivlajka|Mexiko}} [[Ciudad de México]], [[Mexiko]] [[1999]]
* {{minivlajka|USA}} [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] [[1996]]
* {{minivlajka|Indonézia}} [[Jakarta]], [[Indonézia]] [[1995]]
* {{minivlajka|Arménsko}} [[Jerevan]], [[Arménsko]] [[1998]]
* {{minivlajka|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]] [[1985]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Japonsko]] [[1958]]
* {{minivlajka|Dánsko}} [[Kodaň]], [[Dánsko]] [[2005]]
* {{minivlajka|Portugalsko}} [[Lisabon]], [[Portugalsko]] [[1998]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] [[2001]]
* {{minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]] [[2000]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Montreal]], [[Kanada]] [[2006]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]] [[1992]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Peking]], [[Čína]] [[1997]]
|valign="top"|
| width = "300" |
* {{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] [[1997]]
* {{minivlajka|Brazília}} [[Porto Alegre]], [[Brazília]] [[2001]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] [[1997]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Kanada]] [[2003]]
* {{minivlajka|Maroko}} [[Rabat (mesto)|Rabat]], [[Maroko]] [[2004]]
* {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Rijád]], [[Saudská Arábia]] [[1997]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Rím]], [[Taliansko]] [[1956]]
* {{minivlajka|Jemen}} [[Saná]], [[Jemen]] [[1987]]
* {{minivlajka|USA}} [[San Francisco]], [[Spojené štáty|USA]] [[1996]]
* {{minivlajka|Čile}} [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]] [[1997]]
* {{minivlajka|Brazília}} [[São Paulo]], [[Brazília]] [[2004]]
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Sofia]], [[Bulharsko]] [[1998]]
* {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika]] [[1991]]
* {{minivlajka|Austrália}} [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] [[1998]]
* {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]] [[1997]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Tokio]], [[Japonsko]] [[1982]]
* {{minivlajka|Tunisko}} [[Tunis]], [[Tunisko]] [[2004]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]], [[Poľsko]] [[1999]]
* {{minivlajka|USA}} [[Washington D.C.]], [[Spojené štáty|USA]] [[2000]]
* {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Ženeva]], [[Švajčiarsko]] [[2002]]
|}

== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Aftnn Le Basilique du Sacre Coeur 3.jpg|[[Basilique du Sacré-Cœur (Montmartre)|Bazilika Sacré Coeur]]
Súbor:Paris 75018 Place Blanche Moulin Rouge 01c frontal.jpg|[[Moulin Rouge]]
Súbor:Église de la Madeleine.jpg|[[La Madeleine (budova)|Kostol sv. Magdalény]]
Súbor:France-Paris-TouristBus.JPG|Turistický vyhliadkový autobus v Paríži
Súbor:Panthéon de Paris - 02.jpg|[[Panteón (Paríž)]]
Súbor:Place Vendome 1.jpg|[[Place Vendôme]]
Súbor:Musée d'Orsay, North-West view, Paris 7e 140402.jpg|[[Musée d’Orsay]]
Súbor:Jardin du Luxembourg.JPG|[[Luxemburské záhrady]]
Súbor:Palais de Chaillot - 20150801 16h02 (10625).jpg|[[Palais de Chaillot]]
Súbor:Place de la concorde.JPG|[[Place de la Concorde]]
</gallery>

== Obyvateľstvo ==
Počet obyvateľov je {{OBP|FR|75056}}<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=75056 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>.

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov:
{{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 75056}}

{{Široký obrázok|LaDefense pl.jpg|2000px|''Panoramatický pohľad z Eiffelovej veže na mesto''}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Životné prostredie v Paríži]]

== Iné projekty ==
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
{{Projekt|q=Paríž|commonscat=Paris}}

{{Okolie Paríža}}
{{Administratívne členenie Paríža}}
{{Hlavné mestá Európy}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}

[[Kategória:Paríž| ]]
[[Kategória:Mestá v Île-de-France]]
[[Kategória:Hlavné mestá v Európe]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
Šablóny použité na tejto stránke:
Šablóna:ALG (upraviť)
Šablóna:Administratívne členenie Paríža (upraviť)
Šablóna:CHN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia periodika (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:DZA (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Európske hlavné mesto kultúry (upraviť)
Šablóna:FRA (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:GLP (upraviť)
Šablóna:Geobox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 color (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 coor (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 coor title (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 data (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 data plain (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 end (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 line plain (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 link (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 list (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 list flag (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 map (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 map/symbol (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 symbols (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox2 unit (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox 0 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox coor2dec (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox image (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geobox locator Francúzsko (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Graf počet obyvateľov obci Francúzska (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hlavné mestá Európy (upraviť)
Šablóna:ISBN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Francúzska obec (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox NKP (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Počasie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Počasie/colp (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Počasie/colt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Počasie/riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:MAR (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:MLI (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Názov článku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Vlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Nedostupný zdroj (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:OBP (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Obyvateľstvo-FR (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Obyvateľstvo-FR-75 (upraviť)
Šablóna:Okolie Paríža (upraviť)
Šablóna:POR (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:PRT (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Pozri (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Referencie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Súradnice (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:TUN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:TUR (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Unit area (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Unit area density (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Unit height (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3na12 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Vjz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Široký obrázok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Check isxn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Math (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Súradnice (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Späť na Paríž.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Paríž“