Zobrazenie zdroja stránky Paestum

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.

Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.

Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025

Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.

Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{Geo|40_25_12_N_15_00_20_E|40° 25' 12” s. š., 15° 00' 20” v. d.}}
{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
   |WHC              =  
   |názov            =  Národné parky [[Cilento]] a [[Vallo di Diano]] s archeologickými náleziskami Paestum, [[Velia]] a kláštorom [[Kláštor Certosa di Padula|Certosa di Padula]] 
   |obrázok          =  Paestum BW 2013-05-17 12-26-42.jpg
   |štát             =  {{minivlajka|Taliansko|w}}
   |titulok          =  
   |typ              =  kultúrna pamiatka
   |kritériá         =  iii, iv
   |ID               =  842
   |región           =  [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]]
   |rok              =  1998
   |zasadnutie       =  22.
   |ohrozenie        =  
 }}
'''Paestum''' je archeologická lokalita na mieste niekdajšej [[Staroveké Grécko|gréckej]] kolónie, nachádzajúca sa v regióne [[Kampánia]] v južnom [[Taliansko|Taliansku]] na pobreží [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského mora]]. Toto staroveké mesto v [[Salernský záliv|Salernskom zálive]] si okrem ruín obydlí zachovalo veľkolepé chrámy z rokov 540 – 450 pred Kr. a nekropolu s množstvom hrobiek s nástennými maľbami.

Mesto bolo najprv kolóniou starovekých [[Gréci|Grékov]] zo [[Sybaris|Sybaridy]], potom centrom národa [[Lukánci|Lukáncov]] a napokon sa stalo rímskou kolóniou.

== História osídlenia ==
Územie Paesta poznali ľudia už od vrcholného [[paleolit]]u, okolo roku 15000 pred Kr. V období [[eneolit]]u (2800 – 2300 pred Kr.) sa na tomto mieste natrvalo usadili kmene označované pod spoločným názvom  [[gaudská kultúra]] a okolo 9. stor. pred Kr. sem prišli ľudia tzv. [[Villanovská kultúra|villanovskej kultúry]]. Na konci 7. stor. pred Kr. Gréci zo Sybaridy založili na úrodnej rovine rieky [[Sele (rieka)|Sele]] (dnes územie mesta [[Capaccio]] južne od [[Salerno|Salerna]]) kolóniu, ktorú na počesť boha mora [[Poseidón]]a nazvali ''Poseidónia''.

Okolo roku 400 pred Kr. územie obsadili [[Samniti|samnitskí]] [[Lukánci]], ktorí časom splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Mesto nazvali ''Paiston''. O osude gréckeho obyvateľstva sa dozvedáme od filozofa a [[Aristoteles|Aristotelovho]] žiaka [[Aristoxenos z Tarentu|Aristoxena]]:

{{citát|Z Poseidonských sa stali doslova barbari, zmenili svoju reč, celý životný štýl. Oslavujú už iba jeden z helénskych sviatkov, vtedy sa schádzajú, pripomínajú si svoje staré mená a zvyky, a keď sa vzájomne posťažujú a vyplačú opäť sa rozídu.|}}

V roku 273 pred Kr. nastala záverečná epocha mesta, kedy sa dostalo pod vplyv [[staroveký Rím|Rimanov]], ktorí tu založili svoju kolóniu menom ''Paestum''. Nastalo obdobie nebývalej prosperity a rozmachu. Z pôvodnej gréckej [[Agora (námestie)|agory]] sa stalo fórum, ulice boli vydláždené, vybudovala sa kanalizácia, opravili sa hradby.

[[Obrázok:Paestum 2010 01.jpg|left|thumb|230px|Jedna z ulíc v Paeste s pozostatkami obytných stavieb]]Obyvateľstvo zrejme nevidelo v Rimanoch nepriateľov a preto im ostalo naklonené i v časoch, keď do krajiny vtrhol so svojimi vojskami [[Kartágo|kartáginský]] vojvodca [[Hannibal Barkas|Hannibal]] a mnoho juhoitalských miest sa pridalo na jeho stranu. Po porážke pri [[Bitka pri Kannách|Kannách]] poslalo Paestum všetky svoje chrámové poklady do [[Rím]]a. Svoju lojalitu v tejto dobe osvedčili obyvatelia Paesta ešte raz, keď v r. 210 pred Kr. poskytli lode a o rok neskôr tiež. Dvanásť z tridsiatich rímskych kolónií odmietlo poslať proti Hannibalovi svojich vojakov, ostatných osemnásť prejavilo ochotu vyslať požadované množstvo, medzi nimi i Paestum.

Odmenou za spoľahlivé služby pre mesto bolo právo raziť vlastné bronzové peniaze. Bolo postavených viacero ďalších chrámov, amfiteáter, radnica i nové fórum. Obchodovalo s dobytkom, olejom, obilím, medom a zeleninou, predovšetkým sa však preslávilo pestovaním ruží.

Koniec tohto obdobia nastal okolo roku 130 pred Kr., kedy bola otvorená cesta ''[[Via Popilia]]'', ktorá spájala severne ležiacu [[Capua|Capuu]] s južnejším [[Reggio Calabria|Rhegiom]] (dnešné Reggio Calabria), ale vynechala Paestum. Mesto začalo pomaly upadať. V 6. stor. po Kr. už bolo takmer celkom opustené. V roku 79 vybuchol južne ležiaci vulkán [[Vezuv]], ktorého nános sopečného popola bránil rieke Sele odvádzať vody do Tyrrhenského mora. Rieka premenila okolité lúky na nezdravé močiare a semenisko moskytov následkom čoho v kraji vypukla malária a prinútila mnoho obyvateľov opustiť mesto. Tí okrem choroby utekali i pred vpádmi [[Saracéni|Saracénov]], ktorí prepadali celé tyrrhenské pobrežie.

== Vzhľad mesta ==

Paestum leží na rovine a dodnes je obohnané mohutnými hradbami z vápencových blokov, ktoré majú obvod takmer päť kilometrov. Postavili ich v 4. stor. pred Kr. a do mesta sa cez ne vchádzalo štyrmi monumentálnymi bránami.

[[Obrázok:Paestum BW 2013-05-17 15-08-53.jpg|right|thumb|230px|Hérin chrám]]
[[Obrázok:Paestum BW 2013-05-17 15-01-57.jpg|right|thumb|230px|Poseidónov chrám]]
[[Obrázok:Paestum BW 2013-05-17 13-58-28.jpg|right|thumb|230px|Athénin chrám]]
Urbanistická štruktúra mesta spočívala v sieti pravouhlých ulíc. V centrálnej časti najstaršieho osídlenia boli v rokoch 540 – 450 pred Kr. postavené tri [[Dórsky sloh|dórske]] chrámy, ktoré boli objaviteľmi spočiatku nazvané Bazilika, Chrám Neptúna a Chrám Ceres.

Zo 4. stor. pred Kr. postavili budovu zv. ''buleutérion'', slúžiacu na zhromaždenie mestskej rady alebo rady starších, a amfiteáter. Na základoch starších stavieb z gréckych čias bola postavená väčšina mestských obytných stavieb, ktorých pozostatky je tu možné vidieť dodnes.

Severne od Paesta medzi rokmi 570 – 500 pred Kr. vznikol posvätný okrsok zasvätený najvyššej bohyni [[Héra|Hére]] s dvoma chrámami a niekoľkými malými stavbami zv. ''tezaureion'', slúžiacimi zrejme na ukladanie votívnych darov.

=== Grécke chrámy ===

Najvýznamnejšími stavbami v Paeste boli bezpochyby tri [[Dórsky sloh|dórske]] chrámy, ktorých vznik bol datovaný do obdobia rokov 540 – 450 pred Kr. Ide o jediné dodnes stojace grécke chrámy na území Talianska.

Dva chrámy zasvätené Hére stoja v blízkosti hradieb vedľa seba. Dnes označovaný '''Hérin chrám I''' (v minulosti známy pod menom Bazilika), je zo všetkých najstarší; pochádza z rokov 540 – 530 pred Kr. Je postavený z blokov z miestneho vápenca a týči sa na podnoží s rozmermi 25 x 55 metrov. Na kratších stranách obsahuje deväť a na dlhších stranách osemnásť stĺpov. Stĺpy podopierajú po celom obvode [[architráv]], ktorý je ozdobený [[metópa]]mi.

'''Poseidónov chrám''' (pôvodne označovaný ako Hérin chrám II) je zo všetkých chrámov najväčší. Dodnes sa stavba, považovaná za jeden z najdokonalejších príkladov dórskeho štýlu v antickom svete, zachovala vo vynikajúcom stave. Pochádza z rokov 460 – 450 pred Kr. a predpokladá sa, že ako predloha pri výstavbe tohto chrámu slúžil [[Diov chrám v Olympii]]. Je však dlhší, pretože má šesť stĺpov na kratších stranách a štrnásť na dlhších. Základňa, na ktorej stojí má rozmery 24 x 60 metrov. Svätyňa je rozdelená na tri lode. Architráv je zdobený sériou metóp.

'''Aténin chrám''', ktorý sa predtým volal Chrám Ceres, sa nachádza severnejšie od oboch predchádzajúcich a dodnes je zo všetkých troch chrámov najzachovalejší. To, že chrám bol v skutočnosti zasvätený [[Pallas Aténa|Athéne]], bohyni múdrosti a umenia, dokladá nález viacerých votívnych sošiek tejto bohyne ako aj fakt, že stojí na najvyššom mieste v meste, kde i v iných gréckych mestách stávali chrámy vždy zasvätené patrónke [[Atény|Atén]]. Pochádza z rokov 510 – 500 pred Kr. a vidieť na ňom zmes stavebných šýlov – stĺpy [[Átrium|átria]] sú [[Iónsky sloh|iónske]], tridsaťštyri stĺpov [[peristyl]]u s rozmermi 13 x {{m|31.50|m}} je dórskych. Všetky stĺpy rovnako ako architráv sú zachovalé.

=== Chrámy mimo mesta ===

Severne od mestských hradieb v roapätí rokov 570 – 500 pred Kr. vznikol ''Héraion'', posvätný okrsok so svätyňou, ktorú podľa legendy založil bájny hrdina [[Argonauti|Argonautov]] [[Iáson]]. Do okrsku patrili tzv. Malý chrám (z rokov 570 – 560 pred Kr.) a Veľký chrám a s nimi susediace malé stavby, určené pravdepodobne na ukladanie votívnych predmetov. Stavby boli zdobené metópami zachytávajúcimi [[Herakles|Heraklove]] hrdinské činy, [[Trója|trójsky]] cyklus a iné. Veľký chrám, pochádzajúci z obdobia okolo roku 500 pred Kr. ozdobený metópami s výjavmi zobrazujúcicmi posvätné tance.

Komplex časom stratil svoj význam a keď ho poškodilo zemetrasenie v roku 62 po Kr., celkom spustol. K jeho objaveniu prišlo v roku 1933 dvojicou archeológov Paolom Zancanim Montuorom a  Umbertom Zanottim Biancom. Dnes sa nachádza v stave ruín, ktoré neumožňujú detailne identifikovať jeho funkciu.

== Národné archeologické múzeum v Paeste ==
{{hlavný článok|Národné archeologické múzeum v Paeste}}
Archeologické múzeum v Paeste ([[Taliančina|tal.]] ''Museo archeologico nazionale di Paestum'') prostredníctvom nálezov v mnohých prípadoch výnimočnej historickej hodnoty približuje kultúrny a umelecký vývoj v Paeste a jeho okolí.

== Paestum ako archeologická lokalita ==

Paestum postihol osud, podobný väčšine grécko-rímskych miest v Itálii: plienenie zborených stavieb a ich postupne vzkriesenie z ruín. Ako prvá padla prastará svätyňa bohyne Héry, ktorej materiál bol použitý na stavbu katedrály [[Katedrála San Mateo|San Matteo]] v [[Salerno|Salerne]] a [[Katedrála Sant'Andrea|dóm]] v [[Amalfi]]. Chrámové stĺpy v Paeste zarástli krovím.

[[Obrázok:Paestum 2010 02.jpg|left|thumb|250px|Zrekonštruované zvyšky niekdajšej obytnej stavby]]Mesto bolo objavené až v 18. storočí, kedy bourbonský kráľ [[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] dal postaviť cestu, ktorá pretínala miestny amfiteáter.

K významnému posunu v odkrývaní mesta prispeli výsledky výskumu Nemeckého archeologického ústavu od roku 1932 a potom od roku 1967. K významným objavom prišlo v roku 1954 (odkrytie tzv. Malého chrámu v okrsku ''Héraion'' zo 6. stor. pred Kr.) a v 60-tych rokoch kedy boli objavené maľované hrobky. V predpolí mestských hradieb objavili veľkú vodnú priekopu postavenú Lukáncami.

V súčasnosti je Paestum opäť odkryté. Stoja tu takmer päťkilomestrové hradby 5 až {{m|7|m}} hrubé s mestskými bránami a vežami, fórum, zvyšky mnohých budov, radnica, pokladnica, thermy a niekoľko chrámov. Nad tým všetkým sa hrdo týčia tri veľké dórske chrámy, vážne a vznešené.

V roku 1988 bola archeologická lokalita Paestum ako súčasť súboru Národné parky [[Cilento]] a [[Vallo di Diano]] s archeologickými náleziskami Paestum, [[Velia]] a kláštorom [[Kláštor Certosa di Padula|Certosa di Padula]] ([[Angličtina|angl.]] ''Cilento and Vallo di Diano National Park with the Archaeological sites of Paestum and Velia, and the Certosa di Padula'') zapísaná do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO]].

== Iné projekty ==

{{projekt|commons=Category:Paestum}}

== Zdroje ==
* E. Bernardini, ''Odhalené tajomstvá starých civilizácií'', Príroda, Bratislava 2007, ISBN 978-80-07-01591-3
* Paestum. In: {{Citácia knihy
  | priezvisko = Novotný
  | meno = Bohuslav
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Encyklopédia archeológie
  | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1986
  | počet strán = 1032
  | strany = 654
}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Taliansko}}
* [http://www.paestumsites.it/ Oficiálna stránka]

{{Svetové dedičstvo - Taliansko}}

[[Kategória:Kampánia]]
[[Kategória:Archeologické lokality starovekého Ríma]]
[[Kategória:Archeologické lokality starovekého Grécka]]
[[Kategória:Zaniknuté mestá v Taliansku]]
[[Kategória:Archeologické lokality v Taliansku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Taliansku]]
[[Kategória:Rímske mestá a sídla v Taliansku]]

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:!- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citát (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Geo (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hlavný článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Lokalita Svetového dedičstva (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:M (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Názov článku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Vlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Pozn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Ref (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Svetové dedičstvo - Taliansko (upraviť)
Šablóna:Svetové dedičstvo – Taliansko (upraviť)
Šablóna:Whc (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Späť na Paestum.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Paestum“