Zobrazenie zdroja stránky Meni

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.

Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.

Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025

Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.

Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{Infobox Faraón
| ŠírkaTabuľky = 300px
| Obrázok =
| PopisObrázku =
| Dynastia = [[1. dynastia Egypta|1. dynastia]]
| ObdobiePanovania = okolo 3032{{--}}3000 (±100) pred Kr.
| VlastnéMeno = <hiero>mn:n-i</hiero>
| VlastnéMenoPrefix = <hiero>M23-t:n</hiero>
| VlastnéMenoPopis = Meni ({{cudzojazyčne|egy|''mnj''|pc=n}}): „Ten, kto pretrváva“
| VlastnéMenoPrefixPopis = (Kráľ)&#x0020;
| VlastnéMeno2 = <hiero>mn:n-M18</hiero>
| VlastnéMeno2Prefix = &#x0020;
| VlastnéMeno2Popis =  Meni ({{cudzojazyčne|egy|''mnj''|pc=n}})
| VlastnéMeno2PrefixPopis = &#x0020;
| MenoObochPaní = <hiero>mn</hiero>
| MenoObochPaníPopis =  Men ({{cudzojazyčne|egy|''mn''|pc=n}})
| MenoTurínKartuša = <hiero>mn:n-i-Z4-G7</hiero>
| MenoTurínČíslo = II/11
| MenoTurínPopis = Meni ({{cudzojazyčne|egy|''mnj''|pc=n}})
| MenoAbydos = <hiero>mn:n-i</hiero>
| MenoAbydosČíslo = 1
| MenoAbydosPopis = Meni ({{cudzojazyčne|egy|''mnj''|pc=n}})
| GréckeFormy = {{cudzojazyčne|grc|Μιναῖος|pc=n}}&nbsp;(Manehto {{H:title|Flavius Iosephus|FI}}), {{cudzojazyčne|grc|Μήνης|pc=n}}&nbsp;(Manehto {{H:title|Sextus Iulius Africanus|SIA}}), {{cudzojazyčne|grc|Μιν|pc=n}}&nbsp;(Herodotos)
| LatinskéFormy = {{cudzojazyčne|lat|Menes|pc=n}} (Manehto {{H:title|Eusébios z Kaisareie|EK}})
}}'''Meni''' ({{v jazyku|egy|''mnj''}}, {{v jazyku|grc|Μήνης}},<ref name="p04">{{harvbz|Edwards|1971|St=11}}</ref> {{v jazyku|lat|Menes}}, {{v jazyku|ara|مينا}}) bol staroegyptský vládca – král [[Ranodynastické obdobie (Egypt)|ranodynastického obdobia]], ktorého staroveká historická tradícia označuje ako zjednotiteľa [[Staroveký Egypt|Horného a Dolného Egypta]] a zakladateľa [[1. dynastia Egypta|prvej dynastie]].<ref>{{harvbz|Beck|Black|Krieger|Naylor|Shabaka|1999}}</ref> Panoval okolo roku 3000 pred Kr.<ref group="pozn">{{Harvtxt|Beckerath|1997}}: pribl. 3032{{--}}3000 pred Kr., 32 rokov; {{Harvtxt|Schneider|2002}}: pribl. 3000{{--}}2980 pred Kr., 20 rokov.</ref> Jeho totožnosť je predmetom práve prebiehajúcej vedeckej diskusie, aj keď ho aj napriek odlišnej titulatúre tradičná egyptológia<ref name="p01">{{harvbz|Edwards|1971|St=13}}</ref><ref name="p02">{{harvbz|Lloyd|1994|St=7}}</ref><ref>{{harvbz|Cervelló-Autuori|2003|St=174}}</ref> spája s faraónom [[Narmer]]om, ktorému sa tiež pripisuje zjednotenie Egypta. Je možné, že ide o pololegendárnu postavu, príp. sa jeho menom v neskoršej tradícii označovalo niekoľko prvých egyptských panovníkov – zakladateľov štátu.<ref>{{harvbz|Wilkinson|1999|St=321}}</ref>

== Historický kontext ==
Staroveká tradícia pripisuje Menimu zjednotenie Horného a Dolného Egypta do jedného štátneho útvaru<ref name="p06" /><ref>{{harvbz|Maspero|1903|St=331}}</ref> a označuje ho za zakladateľa, a teda prvého panovníka 1. dynastie.<ref name="p12">{{harvbz|Verbrugghe|Wickersham|2001|St=131}}</ref> Napriek tomu sa neobjavuje na častiach [[Palermská doska|Kráľovských análov]] (Káhirská a Palermská tabuľa), z ktorých sú dnes známe len niektoré fragmenty. Objavuje sa až v neskorších textoch ako prvý ľudský vládca Egypta, priamo nastupujúci na trón po bohovi [[Hórus|Horovi]].<ref>{{harvbz|Shaw|Nicholson|1995|St=218}}</ref> Objavuje sa v ešte neskorších kráľovských zoznamoch tiež ako prvý ľudský panovník. Vystupuje aj v [[démotické písmo|démotickej]] próze [[grécko-rímske obdobie (Egypt)|grécko-rímskeho obdobia]]. Je to doklad, aký význam mala jeho postava v egyptských dejinách,<ref>{{harvbz|Ryholt|2009}}</ref> podobne ako [[Romulus]] a [[Rémus]] pre [[staroveký Rím]].<ref>{{harvbz|Manley|1997|St=22}}</ref> Staroveký dejepisec [[Manehto]] spomína ako ''„viedol vojsko cez hranicu a vybojoval si veľkú slávu.“''<ref name="p12" />

=== Hlavné mesto ===
Manehto spája antické mesto [[Čenej (Thinis)|Cenej]] (Tinis) s 1. a [[2. dynastia Egypta|2. dynastiou]] a Meniho spomína s prídomkom ako „Menes Tinidčan“ ({{v jazyku|grc|Μήνης Θινίτης}})<ref name="manetho-waddell-1964_28">{{harvbz|Manetho|Waddell|1964|St=28}}</ref>.<ref name="p12" /> [[Herodotos]] Manehtovi protirečí tvrdením, že založil nové hlavné mesto [[Mennofer|Memfis]] (Inebuhedž → Mennofer),<ref>{{harvbz|Herodotos||Pr=2.99.4.}}</ref> na mieste, kde odklonil hrádzou tok rieky [[Níl]].<ref>{{harvbz|Herodotos||Pr=2.109}}</ref> Manehto pripisuje založenie mesta jeho synovi, kráľovi Atotovo ({{v jazyku|grc|Ἄθωθις}})<ref name="manetho-waddell-1964_28" /> a panovníkov nazýva faraónmi až od „memfidskej“ [[3. dynastia Egypta|3. dynastie]].<ref>{{harvbz|Verbrugghe|Wickersham|2001|St=133}}</ref>

=== Kultúrny vplyv ===
[[Diodoros Sicílsky]] tvrdil, že Meni zaviedol kult niektorých bohov a elegantnejší a luxusnejší životný štýl. Proti tomu vystúpil podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] faraón [[24. dynastia Egypta|24. dynastie]] [[Tefnacht]], ktorý nechal vytesať na jeden stĺp v [[Téby (Egypt)|Tébach]] Meniho prekliatie za vynález luxusu.<ref>{{harvbz|Elder|1844|St=1040}}</ref>

=== Epizóda s krokodílom ===
Diodoros zaznamenal udalosť z Meniho života.<ref>{{harvbz|Diodoros||Pr=45}}</ref> Podľa kňazov krokodílieho boha [[Sobek]]a Meniho na poľovačke<ref name="p22">{{harvbz|Maspero|1910|St=235}}</ref> napadli vlastní psi. Zachránil sa pred nimi tak, že preplával jazero [[Moeris]] (dnešné ''Birket Karún'' vo [[Fajjúmskej oáze]]) na chrbte [[krokodíl_nílsky|krokodíl]]a a z vďaky k Sobekovi založil mesto [[Krokodilón polis|Šedet]] (Krokodilón polis).<ref name="p21">{{harvbz|Joseph|2004|St=99}}</ref><ref name="p22" /><ref name="p23">{{harvbz|Edwards|1971|St=22}}</ref>

Existuje viac výkladov tejto legendy, napr. {{Harvtxt|Edwards|1971}} tvrdí, že ''„legenda, ktorá zreteľne obsahuje anachronizmy, jasne stratila historický základ.“''<ref name="p23" /> {{Harvtxt|Maspero|1910}} síce uznával možnosť, že tradičné príbehy späté z ďalšími faraónmi mohli byť premiešané aj s touto legendou, ale odmietol hypotézy iných komentátorov,<ref group="pozn">Napr. {{harvtxt|Elder|1844|St=1040}}.</ref> ktorí príbeh posúvali do [[12. dynastia Egypta|12. dynastie]], hlavnou postavou ma byť podľa nich faraón [[Amenemhet III.]] a Diodoros mal legendu zle zaznamenať.<ref name="p22" /> {{Harvtxt|Joseph|2004}} interpretuje príbeh ako alegóriu, rozprávajúcu o víťazstve Meniho a jeho spojencov v boji za zjednotenie krajiny, a jeho nepriateľov symbolizujú útočiace psy.<ref name="p21" /> {{Harvtxt|Faber|1816}} vidí v legende príbeh o potope, Meniho stotožňuje s [[Noe]]mom a krokodíla s archou.<ref>{{harvbz|Faber|1816|St=195}}</ref>

=== Smrť ===
Manehto spomína, že vládol 62 rokov a zomrel pri love [[hroch obojživelný|hrochov]], keď ho jeden z nich odniesol.<ref name="p12" /><ref>{{harvbz|Sayce|Gibbon|1906|St=15}}</ref><ref>{{harvbz|Manetho|Waddell|1964|St=29}}</ref>

=== Ďalšia súvislosť ===
Niektorí odborníci súdia, že meno kráľa [[Minós|Minóa]], ktorý vládol [[Kréta#Dejiny|starovekej Kréte]] ([[minojská kultúra]]), je odvodené z mena „Menes“, rovnako ako je titul [[cisár]] a [[cár]] odvodené z mena „[[Gaius Iulius Caesar|Caesar/Cézar]]“.<ref>{{harvbz|Wunderlich|1983|St=171}}</ref>

== Meno a totožnosť ==
Egyptská forma „Meni“ alebo „Menej“ pochádza z [[Turínsky zoznam kráľov|Turínskeho]] a [[Abydoský zoznam kráľov|Abydoského kráľovského zoznamu]], z [[19. dynastia Egypta|19. dynastie]].<ref name="p06">{{harvbz|Etheredge|2008}}</ref> Latinská forma mena „{{cudzojazyčne|lat|Menes|pc=n}}“ pochádza z gréckej formy „{{cudzojazyčne|grc|Μήνης|pc=n}}“, ktorú použil Manehto v [[Aigyptiaka|Aigyptiake]]. Okrem tejto formy jestvuje ešte Herodotova grécka alternatíva „{{cudzojazyčne|grc|Μιν|pc=n}}“,<ref>{{harvbz|Herodotos||Pr=2.4.1, 2.99.1ff.}}</ref> ktorá však ja pravdepodobne kontaminovaná s menom egyptského boha [[Min (boh)|Mina]].<ref>{{harvbz|Lloyd|1994|St=6}}</ref> Egyptské meno znamená „ten, kto pretrváva“. {{Harvtxt|Edwards|1971}} a {{Harvtxt|Wilkinson|1999}} predpokladajú, že môže znamenať skôr ''„číry opisný prívlastok patriaci polo-legendárnemu hrdinovi ''[…]'', ktorého meno sa ''[časom]'' stratilo“''. Okrem toho prívlastok nemusí patriť jednej osobe, ale môže označovať viacerých [[Preddynastické obdobie (Egypt)|preddynastických]] panovníkov, napr. [[Ka (faraón)|Ka]], [[Škorpión II.|Škorpióna (II.)]] a [[Narmer]]a.<ref name="p04" />

=== Meni, Narmer a Aha ===
[[Image:Ivory label with Aha and Men names.png|thumb|Slonovinový štítok z Ahovej hrobky v Abdžu, s menami „(Hor) Aha“ a „(Nebti) Men“ v pravom hornom rohu (1. dynastia)]]
Skoro úplná absencia akejkoľvek stopy po Menim v archeologických nálezoch,<ref name="p04" /> s porovnateľne bohatším dôkazovým materiálom možno posledného preddynastického faraóna Nermera, ktorému tradícia pripisovala prosperitu krajiny a archeologické nálezy jasný nárok na pozíciu zjednotiteľa štátu, dala príležitosť vzniku teórie identifikujúcej Meniho s Narmerom.

Turínsky a Abydoský kráľovský zoznam, ktoré sú vo všeobecnosti prijímané ako vierohodné zdroje,<ref name="p01" /> zobrazujú mená oboch paní faraónov, nie ich Horove mená,<ref name="p02" /> a sú dôležitými prameňmi pri hľadaní súvislostí s ďalšími záznamami, tzn. mená oboch paní z kráľovských zoznamoch, Horove mená z archeologických nálezov a niekoľko mien uvádzaných Manehtom alebo ďalšími historickými zdrojmi.<ref name="p02" /> [[William Matthew Flinders Petrie|Flinders Petrie]] sa pokúsil ako prvý priradiť k sebe mená z týchto zdrojov a zaradiť ich:<ref name="p02" /> Itetiho k [[Džer|(Horovi) Džerovi]] ako tretieho faraóna 1. dynastie, Tetiho k [[Hor-Aha|(Horovi) Ahovi]] ako druhého, a Meniho k [[Narmer|(Horovi) Narmerovi]] ako prvého.<ref name="p01" /><ref name="p02" /> {{Harvtxt|Lloyd|1994}} vidí tento rad ako „extrémne pravdepodobný“,<ref name="p02" /> {{Harvtxt|Clayton|2006}} zase pokladá za prvého faraóna (Hora) Ahu a stotožňuje ho s Menim.<ref>{{harvbz|Clayton|2006|Sst=19–20}}</ref>

==== Totožnosť s Narmerom ====
Na známej [[Narmerova paleta|palete]] z [[Nechen]]u (Hierakón polis) je faraón Narmer zobrazený s bielou korunou Južného Egypta a červenou Severného Egypta, a tak sa zdá, že už v jeho období bol Egypt zjednotený. – Je však tiež pravdepodobné, že Narmer len úspešne skončil vojenskú opráciu proti Dolnému Egyptu a samozrejme sa ukázal v kráľovských insigniách svojho porazeného protivníka. To však neznamená, že bol v tom čase uznávaným vládcom celého Egypta. {{harvtxt|Wilkinson|1999}} spomína menej pravdepodobnú možnosť, že paleta zobrazuje koniec vojenského konfliktu s obyvateľmi [[Palestína (územie)|Palestíny]], nie Dolného Egypta.<ref name="wilkinson-1999_58">{{harvbz|Wilkinson|1999|St=58}}</ref>

Na kamennej hlavici [[palcát]]u z Nechenu je Narmer vyobrazený ako účinkuje v rituály [[slávnosť Sed|slávnosti Sed]]. Pred ním sa nachádza svätyňa (reput/džebaut)<ref name="wilkinson-1999_58" /> so zahalenou postavou. Niektorí egyptológovia ako Percy E. Newberry vidia v kultovom objekte reprezentáciu božstva. Je však tiež možné, že vo svätyni sa nachádza Narmerova budúca manželka princezná [[Neithotep]], v tom prípade by sa však musela scéna interpretovať ako svadobná slávnosť.<ref name="emery-1964_31">{{harvbz|Emery|1964|St=31}}</ref> – Werner Kaiser a Günter Dreyer sa v tejto súvislosti prikláňajú k druhej alternatíve a podľa nich nejde o božstvo ale o svadobný rituálu,<ref>{{harvbz|Decker|Förster|2002|St=72–73}}</ref> a Neithotep stotožňujú s faraónom Tetim, druhým panovníkom 1. dynastie podľa Turínskeho kráľovského zoznamu, s ktorým je tradične spájaný Aha.

==== Totožnosť s Ahom ====
{{hiero|{{cudzojazyčne|egy|''mn''|„pretrvávajúci“|pc=n}}<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=447}}</ref>|<hiero>mn</hiero>|align=right|width=180px}}Túto hypotézu naznačuje káhirský fragment [[Palermská doska|Kráľovských análov]] (Palermskej dosky), na ktorej sa nachádza medzi Ahom a Džerom ešte jeden panovník s krátkym obdobím vlády. A pretože [[Džer]] je stotožnený na káhirskom fragmente s menom „Iteti“, ostáva v tomto prípade pre Ahu meno „Meni“ a meno „Teti“ pre ďalšieho samostatného vládcu. – Proti tomu stojí fakt, že časť kráľovskej titulatúry, trónne a vlastné meno, t.&nbsp;j. mená v [[kartuša (egyptológia)|kartušiach]], sa v období panovania Ahu ešte nepoužívali, a narábanie s menami „Meni“, „Teti“ alebo „Iteti“, ktoré sú tohoto druhu, je podľa súčasných poznatkov anachronizmom.<ref name="pozn-tituly"  group="pozn" />

V súčasnosti najdôležitejšou zmienkou o Menim je malý [[slonovina|slonovinový]] štítok z [[Nagáda (archeologická lokalita)|Nagády]], na ktorom je v [[serech]]u zobrazené [[Horovo meno]] „Aha“ ({{v jazyku|egy|''[ḥr(w)] ˁḥ3''}}) a vedľa neho objekt s [[meno oboch paní|menom oboch paní]] {{cudzojazyčne|egy|''mn''||„men“|pc=n}},<ref>{{harvbz|Gardiner|1961|St=405}}</ref> ktoré sa interpretuje ako „Meni“.<ref name="p04" /><ref name="emery-1964_31"/><ref name="pozn-tituly" group="pozn">Pôvodná kráľovská titulatúra pozostávala z prvého Horovho mena a druhého mena oboch paní (Nebti meno). Používalo sa len jedno z nich, ale výber kolísal medzi oboma, podľa okolností a obdobia. V 1. dynastii sa Horovo meno používalo v súvislosti so žijúcim panovníkom, meno oboch paní zase s mŕtvym. {{harv|Lloyd|1994|St=7}}</ref> Je to najstaršie zobrazenie tohto hieroglyfu, ktoré poznáme. Z nejednoznačných interpretácii kresby, hlavne objektu v ktorom sa meno oboch paní nachádza, vzniklo niekoľko teórií, pokúšajúcich sa vyriešiť otázku významu slova „men“ v tomto prípade, druhu objektu kde sa meno nachádza (chrám alebo pohrebný čln) a vzájomného vzťahu oboch mien (patria jednej osobe alebo dvom panovníkom – faraónovi a jeho následníkovi).<ref name="p01" />

{{hiero|{{cudzojazyčne|egy|''rnpt''|„rok“|pc=n}}<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=434}}</ref>|<hiero>M4</hiero>|align=right|width=180px}}Na tej istej doštičke sa nachádza aj najstaršie zobrazenie hieroglyfu {{cudzojazyčne|egy|''rnpt''|„rok“|„renpet“|pc=n}} v tvare holej palmovej vetvy. Spolu s ním sú na doštičke zachované aj prvé kalendárne záznamy v egyptskej histórii. Začiatok zaznamenávania udalostí v čase by mohol byť podnet, aby Egypťania v neskoršom období videli v Ahovi „zakladateľa análov“ a osnovateľa egyptskej histórie. – Na otlačku pečate z hrobu kráľovnej [[Merneit]], manželky faraóna [[Vadži]]ho, sú však zobrazené mená panovníkov v poradí Narmer, Aha, Džer a Vadži. To môže znamenať, že v čase života Merneit Ahu nepokladali za prvého panovníka. Treba tiež pripomenúť, že už spomínaný znak {{cudzojazyčne|egy|''rnpt''|pc=n}} začal predstavovať „rok“ až neskôr, keď štát potreboval spravovať záznamy o daniach a kulte predkov.

V [[Sakkára|Sakkáre]] sa nachádza [[mastaba S 3357]], v ktorej boli nájdené črepy a slonovinové štítky s menom Ahu. Mastaba je jedna z najstarších svojho typu a na mieste dnešnej Sakkáry sa nachádzalo pohrebisko patriace hlavnému mestu Mennoferu (v tom čase Inebuhedž). Nálezy z tejto lokality ukazujú, že tu z panovníkov nebol nikto skôr ako Aha, a Meniho, ako zakladateľa Mennoferu, by sme s určitou pravdepodobnosťou potom mohli stotožniť s Ahom. – Zakladateľ hlavného mesta však nemusel byť pochovaný v blízkej nekropole. Napr. faraón [[Chasechemuej]] vládol z Nechenu a Mennoferu, a bol pochovaný v [[Abdžu]] (Abydos).

== Odkazy v kultúre ==
[[Alexander Dow]], [[Škótsko|škótsky]] orientalista a dramatik, napísal tragédiu ''Sethona'', odohrávajúcu sa v starovekom Egypte, v ktorej hlavná postava Menes v zozname (''dramatis personae'') má popis „ďalší dedič koruny“, ktorá v priebehu deja patrí Seraphisovi. Počas produkcie Davida Garricka v [[Kráľovskom divadle pri Drury Lane]] v Londýne v roku 1774 ju hral [[Samuel Reddish]].<ref>{{harvbz|Dow|1774}}</ref>

== Poznámky ==
{{Referencie|1|skupina="pozn"}}

== Referencie ==
{{Referencie|4}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Menes|429631004|de|Menes|89177860}}

== Literatúra ==
* {{Citácia Harvard|Allen|James P.|2000|Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs||Cambridge University Press|9780521774833}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Beck|Meno1=Roger B.|Priezvisko2=Black|Meno2=Linda|Priezvisko3=Krieger|Meno3=Larry S.|Priezvisko4=Naylor|Meno4=Phillip C.|Priezvisko5=Shabaka|Meno5=Dahia Ibo|Rok=1999|Titul=World history: Patterns of interaction|Miesto=Evanston|Vydavateľ=McDougal Littell|ISBN=039587274X}}
* {{Citácia Harvard|Meno=Jurgen|Priezvisko=Beckerath|Titul=Chronologie des pharaonischen Agypten|Rok=1997|Vydavateľ=Verlag Philipp von Zabern|ISBN=9783805323109|Miesto=Mainz}}
* {{Citácia Harvard|Cervelló-Autuori|Josep|2003|Egyptology at the dawn of the twenty-first century: proceedings of the Eighth International Congress of Egyptologists, Cairo, 2000|Cairo|The American University in Cairo Press|9789774247149|URL=http://books.google.com/books?id=pJ48YP14qZQC&printsec=frontcover&hl=en#v=onepage&q&f=false|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}|Kapitola=Narmer, Menes and the seals from Abydos|Diel=2}}
* {{Citácia Harvard|Clayton|Peter A.|2006|Chronicle of the Pharaohs: The Reign-by-Reign Record of the Rulers and Dynasties of Ancient Egypt|London|Thames & Hudson|9780500286289}}
* {{Citácia Harvard|Meno1=Wolfgang|Priezvisko1=Decker|Meno2=Frank|Priezvisko2=Förster|Titul=Annotierte Bibliographie zum Sport im Alten Ägypten (1978–2000 nebst Nachträgen aus früheren Jahren und unter Einbeziehung des Sports der Nachbarkulturen)|Vydavateľ=Weidmann|Miesto=Hildesheim|Rok=2002|ISBN=9783615100136|Diel=2}}
* {{Citácia Harvard|Autor=Diodoros|OdkazNaAutora=Diodoros Sicílsky|Titul=Bibliotheca historica|Diel=1|URL=http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Diodorus_Siculus/home.html|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Dow|Alexander|1774|Sethona: a tragedy, as it is performed at the Theatre Royal in Drury Lane|London|T. Becket|URL=http://books.google.com/books?id=jTRKAAAAMAAJ&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Edwards|Iorwerth E. S.|1971|The Cambridge Ancient History|Cambridge|Cambridge University Press|Kapitola=The early dynastic period in Egypt|Diel=1}}
* {{Citácia Harvard|Elder|Edward|1844|Dictionary of Greek and Roman biography and mythology|Boston|Charles C. Little and James Brown|Diel=2|Kapitola=Menes|URL=http://books.google.com/books?id=HP4rAAAAYAAJ&printsec=frontcover&q=&hl=en#v=onepage&q&f=false|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}|PriezviskoEditora=Smith|MenoEditora=William}}
* {{Citácia Harvard|Emery|Walter B.|1964|Ägypten, Geschichte und Kultur der Frühzeit 3200–2800 v. Chr|Wiesbaden|Fourier|3921695392}}
* {{Citácia Harvard|Etheredge|Laura|2008|Encyclopædia Britannica||Encyclopædia Britannica Online|Kapitola=Menes|URL=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/374923/Menes|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Faber|George S.|1816|The origin of pagan idolatry: ascertained from historical testimony and circumstantial evidence|London|F. and C. Rivingtons|URL=http://books.google.com/books?id=YcNBAAAAcAAJ&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false|Diel=2}}
* {{Citácia Harvard|Gardiner|Alan|1961|Egypt of the Pharaohs|Oxford|Oxford University Press}}
* {{Citácia Harvard|Autor=Herodotos|OdkazNaAutora=Herodotos|Titul=The Histories|URL=http://www.livius.org/he-hg/herodotus/logoi.html|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Joseph|Frank|2004|The destruction of Atlantis: compelling evidence of the sudden fall of the legendary civilization|Rochester, Vermont|Bear & Company|1591430194|URL=http://books.google.com/books?id=FvHm49oiVIEC&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Lloyd|Alan B.|1994|Herodotus: Book II|Leiden|E. J. Brill|9004041796|URL=http://books.google.com/books?id=GQ7e1nuD9tcC&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko2=Waddell|Meno2=William G.|Rok=1964|Titul=Manetho with an English Translation|Miesto=Cambeidge, Mass.&thinsp;/&thinsp;London|Vydavateľ=Harvard University Press&thinsp;/&thinsp;William Heinemann, Ltd.|Autor=Manetho}}
* {{Citácia Harvard|Maspero|Gaston C. C.|1903|Kapitola=History of Egypt|PriezviskoEditora=Sayce|MenoEditora=Archibald Henry|Titul=History of Egypt, Chaldea, Syria, Babylonia, and Assyria|Diel=9|Vydavateľ=Kessinger Publishing|URL=http://books.google.co.uk/books?id=taT4NjJ8VWsC&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Maspero|Meno=Gaston C. C.|PriezviskoEditora=Sayce|MenoEditora=Archibald Henry|Rok=1910|Titul=The dawn of civilization: Egypt and Chaldæa|Miesto=London|Vydavateľ=Society for Promoting Christian Knowledge|ISBN=9780766177741|URL=http://books.google.com/books?id=D3G46cJAW00C&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}}}
* {{Citácia Harvard|Manley|Bill|1997|The Penguin Historical Atlas of Ancient Egypt|London|Penguin|0140513310}}
* {{Citácia Harvard|Rachewiltz|Boris de|1969|New approaches to Ezra Pound|Berkeley, California|University of California Press|Kapitola=Pagan and magic elements in Ezra Pound’s works|URL=http://books.google.com/books?id=yXYlK8Uh3dUC&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false|DátumPrístupu={{Dátum|20110604}}|PriezviskoEditora=Hesse|MenoEditora=Eva}}
* {{Citácia Harvard|Ryholt|Kim|2009|Das Ereignis, Geschichtsschreibung zwischen Vorfall und Befund|London|Golden House Publications|9781906137137|Kapitola=Egyptian historical literature from the Greco-Roman period|PriezviskoEditora=Fitzenreiter|MenoEditora=Martin}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Sayce|Meno1=Archibald H.|Priezvisko2=Gibbon|Meno2=Edward|Rok=1906|Titul=Ancient Empires of the East|Miesto=Philadelphia|Vydavateľ=J. D. Morris|ISBN=0810990962|Diel=1}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Shaw|Meno1=Ian|Priezvisko2=Nicholson|Meno2=Paul|Rok=1995|Titul=The Dictionary of Ancient Egypt|Vydavateľ=Harry N. Abrams, Inc.|ISBN=0810990962}}
* {{Citácia Harvard|Meno=Thomas|Priezvisko=Schneider|Titul=Lexikon der Pharaonen|Vydavateľ=Patmos|Rok=2002|ISBN=9783491960534}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verbrugghe|Meno1=Gerald P.|Priezvisko2=Wickersham|Meno2=John M.|Rok=2001|Titul=Berossos and Manetho, Introduced and Translated: Native Traditions in Ancient Mesopotamia and Egypt|Miesto=Ann Arbor|Vydavateľ=The University of Michigan Press|ISBN=0472086871}}
* {{Citácia Harvard|Waddell|Laurence A.|1930|Egyptian civilization: Its Sumerian origin|London|ISBN=9780766142732}}
* {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby|1999|Early Dynastic Egypt|London&thinsp;/&thinsp;New York|Routlege|0203024389}}
* {{Citácia Harvard|Wunderlich|Hans-Georg|1983|The secret of Creta|Athens|Efstathiadis group|9602262613}}

{{Vládca| Predchodca=''neistý'' | Dynastia=[[1. dynastia Egypta|1. dynastia]] | Nástupca=''neistý''|Titul=[[Faraón|Egyptský faraón]]|Od=3032 pred Kr.|Do=3000 pred Kr.}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Faraóni]]
[[Kategória:1. dynastia Egypta]]

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:-- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/ISNI (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/LCCN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/VIAF (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/WORLDCATID (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia Harvard (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia Harvard/core (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Dátum (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:FarbaEgHO (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:H:title (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Harv (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Harvbz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Harvtxt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hiero (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hiero/cartouche (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hiero/meno (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:ISBN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Faraón (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Medzery (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Nbsp (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:PAGENAMEBASE (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Preklad (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Preklad/článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Referencie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-end (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-hou (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-potom (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-pred (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-reg (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-start (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-teraz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Tabuľka poradí (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3na12 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Vládca (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Check isxn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:String (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Späť na Meni.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Meni“