Zobrazenie zdroja stránky Luxembursko

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:
Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.
Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.
Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025
Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.
Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.
Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:
{{Infobox štát
| Celý názov = Luxemburské veľkovojvodstvo
| 2. pád názvu = Luxemburska
| Vlajka = Flag of Luxembourg.svg
| Znak =Greater-Coat-of-Arms-of-Luxembourg.svg
| Poloha = EU-Luxembourg.svg
| Motto = Mir wëlle bleiwe wat mir sin<br />(Chceme zostať, čím sme)
| Hymna = Ons Hémécht<br />(Naša otčina)
| Dlhý miestny názov = Grand-Duché de Luxembourg ([[francúzština|fr.]]), Großherzogtum Luxemburg ([[nemčina|nem.]]), Groussherzogtum Lëtzebuerg ([[luxemburčina|lux.]])
| Krátky miestny názov = Luxembourg, Luxemburg, Lëtzebuerg
| Hlavné mesto = [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]]
| ŠírkaSt =49 
| ŠírkaMin =36 
| ŠírkaSJ =s 
| DĺžkaSt =6 
| DĺžkaMin =7 
| DĺžkaVZ =v 
| Najväčšie mesto = Luxemburg
| Úradné jazyky = [[francúzština]], [[nemčina]], [[luxemburčina]]
| Regionálne jazyky    = [[portugalčina]], [[taliančina]], [[angličtina]] a iné
| Demonym              = Luxemburčan, Luxemburčanka
| Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Henrich I. (Luxembursko)|Henrich I.]]<br />[[Luc Frieden]]
| Vznik = [[1835]] (vyhlásenie)<br />[[11. máj]] [[1867]] (uznanie)
| Susedia = [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Belgicko]]
| Rozloha = 2 586,4
| Poradie rozloha = 168
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 0,23
| Odhad počtu obyvateľov = 660 809
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2023
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 163
| Sčítanie počtu obyvateľov = 643 941
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 255
| Poradie hustota = 58
| HDP =89,095 mld. 
| Rok HDP = 2023
| Poradie HDP =71 
| HDP na hlavu = 135 605
| Poradie HDP na hlavu = 1
| HDI =0,927 
| Rok HDI =2022 
| Poradie (HDI) =20 
| Kategória HDI =veľmi vysoký 
| Mena = [[euro]] (€) (= 100 centov)
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = LUX / LU
| Kód motorových vozidiel = L
| Internetová doména = .lu
| Smerové telefónne číslo = 352
| Poznámky = Gramotnosť: 100%
}}

'''Luxembursko''', dlhý tvar '''Luxemburské veľkovojvodstvo''' ({{V jazyku|ltz|''Groussherzogtum Lëtzebuerg''}}, {{V jazyku|deu|''Großherzogtum Luxemburg''}}, {{V jazyku|fra|''Grand-Duché de Luxembourg''}}), je malý [[vnútrozemský štát]] v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Na západe a severe hraničí s [[Belgicko|Belgickom]], na východe s [[Nemecko|Nemeckom]] a na juhu s [[Francúzsko|Francúzskom]]. Jeho hlavné a najľudnatejšie mesto [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Luxembourg|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/luxembourg/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-04-09|jazyk=en}}</ref> je jedným zo [[Inštitucionálne sídla Európskej únie|štyroch inštitucionálnych sídiel Európskej únie]] (spolu s [[Brusel|Bruselom]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtom]] a [[Štrasburg|Štrasburgom]]) a sídlom viacerých inštitúcií EÚ, najmä [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora Európskej únie]], najvyššieho súdneho orgánu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decision of the Representatives of the Governments of the Member States on the location of the seats of the institutions (12 December 1992) - CVCE Website | url = https://www.cvce.eu/en/obj/decision_of_the_representatives_of_the_governments_of_the_member_states_on_the_location_of_the_seats_of_the_institutions_12_december_1992-en-c57a4cd5-71e9-4447-b126-912081822a50.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191013095409/https://www.cvce.eu/en/obj/decision_of_the_representatives_of_the_governments_of_the_member_states_on_the_location_of_the_seats_of_the_institutions_12_december_1992-en-c57a4cd5-71e9-4447-b126-912081822a50.html | dátum archivácie = 2019-10-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History, Culture & Economy {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg-capital | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-03-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Kultúra, obyvatelia a jazyky Luxemburska sú silne prepojené s jeho francúzskymi a nemeckými susedmi; zatiaľ čo [[luxemburčina]] je jediným národným jazykom Luxemburčanov a Luxemburského veľkovojvodstva,<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/loi/1984/02/24/n1/jo | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> [[francúzština]] je jediným jazykom pre legislatívu a všetky tri jazyky – luxemburčina, [[nemčina]] a francúzština – sa v krajine používajú na administratívne záležitosti.<ref name=":0" />

S rozlohou {{Km2|2 586}} je Luxembursko [[Zoznam štátov Európy podľa rozlohy|siedmou najmenšou krajinou Európy]]. V roku 2023 malo 660 809 obyvateľov, čo z neho robí [[Zoznam štátov Európy podľa počtu obyvateľov|jednu z najmenej zaľudnených krajín v Európe]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://statistiques.public.lu/catalogue-publications/en-chiffres/2021/010421-demographie-en-chiffres.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220321153835/https://statistiques.public.lu/catalogue-publications/en-chiffres/2021/010421-demographie-en-chiffres.pdf | dátum archivácie = 2022-03-21 }}</ref> hoci s [[Zoznam štátov Európy podľa miery rastu obyvateľstva|najvyšším prírastkom obyvateľstva]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook//rankorder/2002rank.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-05-27 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160527070418/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook//rankorder/2002rank.html | dátum archivácie = 2016-05-27 }}</ref> cudzinci tvoria takmer polovicu obyvateľstva. Luxembursko je [[Nepriama demokracia|zastupiteľskou demokraciou]], na čele ktorej stojí [[Konštitučná monarchia|konštitučný monarcha]], [[Henrich I. (Luxembursko)|veľkovojvoda Henrich I.]], čo z neho robí jediné zostávajúce suverénne [[veľkovojvodstvo]] na svete.

Luxembursko je [[vyspelá krajina]] s vyspelou ekonomikou a jedným z najvyšších [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]] na svete podľa odhadov [[Medzinárodný menový fond|MMF]] a [[Svetová banka|Svetovej banky]]. Úroveň [[Index ľudského rozvoja|ľudského rozvoja]] a rovnosti LGBT v krajine patrí k najvyšším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Country Ranking {{!}} Rainbow Europe | url = https://rainbow-europe.org/country-ranking | vydavateľ = rainbow-europe.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150514021106/https://rainbow-europe.org/country-ranking | dátum archivácie = 2015-05-14 }}</ref> Historické mesto vrátane jeho opevnenia bolo v roku 1994 vyhlásené za [[svetové dedičstvo UNESCO]] vďaka výnimočnej zachovalosti jeho rozsiahleho opevnenia a historických štvrtí.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = City of Luxembourg&#x3a; its Old Quarters and Fortifications | url = https://whc.unesco.org/en/list/699/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = UNESCO World Heritage | priezvisko = Centre}}</ref> Luxembursko je zakladajúcim členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Union (EU) {{!}} Definition, Flag, Purpose, History, & Members {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/European-Union | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Benelux]]u.<ref>{{Citácia periodika|titul=Luxembourg timeline|periodikum=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/country_profiles/1061873.stm|dátum=2011-11-08|dátum prístupu=2024-04-13|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History - Geography {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2013 a 2014 bolo prvýkrát členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxemburger Wort - Asselborn's final Security Council meeting | url = https://www.wort.lu/en/politics/un-asselborn-s-final-security-council-meeting-54943bcb0c88b46a8ce49a8d | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171010154549/https://www.wort.lu/en/politics/un-asselborn-s-final-security-council-meeting-54943bcb0c88b46a8ce49a8d | dátum archivácie = 2017-10-10 }}</ref>

== Dejiny ==
Za začiatok histórie Luxemburska sa považuje rok 963, keď gróf [[Siegfried I. Luxemburský|Siegfried]] získal od cisárskeho opátstva svätého Maximina v neďalekom [[Trier|Trieri]] skalnatý výbežok a jeho opevnenie z rímskej doby, známe ako ''Lucilinburhuc'', "malý hrad", a okolie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 4}}</ref> Siegfriedovi potomkovia zväčšovali svoje územie prostredníctvom sobášov, výbojov a [[Vazal|vazalstva]]. Do konca 13. storočia vládli luxemburskí grófi na rozsiahlom území.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 5}}</ref> V roku 1308 sa luxemburský gróf [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]] stal rímskym kráľom a neskôr cisárom Svätej ríše rímskej;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Henry VII {{!}} German King, Holy Roman Emperor {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Henry-VII-Holy-Roman-emperor | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-03-12 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> z rodu [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] vzišli počas vrcholného stredoveku štyria cisári Svätej ríše rímskej. V roku 1354 povýšil [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] grófstvo na [[Luxemburské vojvodstvo]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History - Geography {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Vojvodstvo sa nakoniec stalo súčasťou [[Burgundský kraj|Burgundského kraja]] a potom jednou zo [[Sedemnásť provincií|sedemnástich provincií]] [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 9-10}}</ref>

V priebehu storočí sa mesto a pevnosť Luxemburg – s veľkým strategickým významom vďaka svojej polohe medzi [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]] a územím [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] – postupne vybudovali ako jedno z najrenomovanejších [[Opevnenie|opevnení]] v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = City of Luxembourg&#x3a; its Old Quarters and Fortifications | url = https://whc.unesco.org/en/list/699/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = UNESCO World Heritage | priezvisko = Centre}}</ref> Po tom, čo Luxembursko patrilo Francúzsku za vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] aj Rakúsku za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]], sa stalo súčasťou [[Prvá francúzska republika|Prvej francúzskej republiky]] a [[Prvé francúzske cisárstvo|cisárstva]] za vlády [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 12-14}}</ref>

Dnešný štát Luxembursko vznikol prvýkrát na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] v roku 1815. Veľkovojvodstvo s mohutnou pevnosťou sa stalo nezávislým štátom v osobnom vlastníctve holandského kráľa [[Viliam I. (Holandsko)|Viliama I.]] s [[Pruské kráľovstvo|pruskou]] posádkou, ktorá mala mesto strážiť pred ďalším vpádom z Francúzska.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 14-17}}</ref><ref name=":1" /> V roku 1839, po nepokojoch [[Belgická revolúcia|belgickej revolúcie]], bola čisto francúzsky hovoriaca časť Luxemburska odstúpená [[Belgicko|Belgicku]] a luxembursky hovoriaca časť (okrem [[Arelerland|Arelerlandu]], oblasti okolo [[Arlon|Arlonu]]) sa stala dnešným štátom Luxembursko.<ref name=":2" />

=== Pred rokom 963 n.l. ===
Prvé stopy osídlenia na území dnešného Luxemburska pochádzajú z obdobia [[Paleolit|paleolitu]], teda spred približne 35 000 rokov. Od 2. storočia pred n. l. sa v oblasti medzi riekami [[Rýn]] a [[Mása (rieka)|Mása]] usadili [[Zoznam starovekých keltských národov a kmeňov|keltské kmene]].

O šesť storočí neskôr [[Staroveký Rím|Rimania]] pomenovali keltské kmene obývajúce presne tieto regióny súhrnným názvom ''[[Treveriovia]]''. V Luxembursku bolo objavených mnoho príkladov archeologických nálezov dokazujúcich ich existenciu, z ktorých najznámejší je Oppidum z [[Titelberg|Titelbergu]].

Približne v rokoch 58 až 51 pred Kr. vtrhli do krajiny Rimania, keď [[Gaius Iulius Caesar|Július Cézar]] [[Galská vojna|dobyl Galiu]] a časť [[Germánia|Germánie]] až po hranicu s Rýnom, a tak sa oblasť dnešného Luxemburska stala na nasledujúcich 450 rokov súčasťou [[Rímske cisárstvo|Rímskej ríše]], ktorá žila v relatívnom mieri v rámci [[Pax Romana]].

Podobne ako Kelti v Galii, aj Kelti v Luxembursku si osvojili rímsku kultúru, jazyk, morálku a spôsob života, vďaka čomu sa v skutočnosti stali niečím, čo historici neskôr označili za [[Galsko-rímska kultúra|galsko-rímsku civilizáciu]]. Medzi dôkazy z tohto obdobia patria Dalheim Ricciacum a [[Vichten|Vichtenská mozaika]], ktoré sú vystavené v Národnom múzeu histórie a umenia v Luxemburgu.

Od 4. storočia na toto územie prenikali [[Germáni|germánski]] [[Frankovia]] a v roku 406 n. l. sa stalo súčasťou [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Sálski Frankovia, ktorí sa usadili v tejto oblasti, sa často označujú za tých, ktorí priniesli germánsky jazyk do dnešného Luxemburska, pretože [[Frančina (germánsky jazyk)|starú frančinu]], ktorou hovorili, považujú jazykovedci za priameho predchodcu moselského franského dialektu, z ktorého sa neskôr vyvinul okrem iného aj dnešný [[Luxemburčina|luxemburský jazyk]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Natural language and virtual belief|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511597909.016|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1998-08-06|strany=248–269|meno=Keith|priezvisko=Frankish}}</ref>
[[Súbor:Codex aureus Epternacensis folio 24 2.jpg|náhľad|262x262bod|Strana textu zo [[Zlatý kódex z Echternachu|Zlatého kódexu z Echternachu]], významného zachovaného kódexu, ktorý vznikol v opátstve Echternach v 11. storočí.]]
[[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|Christianizácia]] Luxemburska sa zvyčajne datuje do konca 7. storočia. Najznámejšou postavou v tejto súvislosti je [[Willibrord]], [[Northumbria|northumbrijský]] misionársky svätec, ktorý spolu s ďalšími mníchmi založil v roku 698 n. l. opátstvo Echternach. O niekoľko storočí sa opátstvo stalo jedným z najvplyvnejších opátstiev severnej Európy. V 11. storočí tu vznikol [[Zlatý kódex z Echternachu]], významný zachovaný kódex písaný výlučne zlatým atramentom. V tomto období sa v Echternachu vyrábala aj tzv. [[cisárska biblia]] a [[Zlaté evanjeliá Henricha III.]]

=== Vznik a rozšírenie Luxemburského grófstva (963 – 1312) ===
Po viacnásobnom rozdelení [[Karolínska ríša|Karolínskej ríše]], ktoré sa začalo [[Verdunská zmluva|Verdunskou zmluvou]] v roku 843, sa dnešné luxemburské územie postupne stalo súčasťou [[Stredofranská ríša|Stredofranskej ríše]] (843 – 855), [[Lotharingia|Lotharingie]] (855 – 959) a nakoniec [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinského vojvodstva]] (959 – 1059), ktoré sa samo stalo súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]].

Písomne zaznamenané dejiny Luxemburska sa začínajú získaním ''Lucilinburhucu'' (dnes Luxemburský hrad), ktorý sa nachádza na skale Bock, ardenským grófom [[Siegfried I. Luxemburský|Siegfriedom]] v roku 963 prostredníctvom výmenného aktu s opátstvom svätého Maximina v Trevíri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté}}</ref> Okolo tejto [[Opevnenie|pevnosti]] postupne vzniklo mesto, ktoré sa stalo centrom štátu s veľkou strategickou hodnotou v rámci Lotrinského vojvodstva.<ref name=":3" /> V priebehu rokov pevnosť rozširovali Siegfriedovi potomkovia a v roku 1083 sa jeden z nich, [[Konrád I. (Luxembursko)|Konrád I.]], ako prvý nechal titulovať "luxemburským grófom" a spolu s tým fakticky vytvoril nezávislé [[Luxemburské grófstvo]] (ktoré bolo stále štátom v rámci Svätej ríše rímskej).

Do polovice 13. storočia sa luxemburským grófom podarilo získať značné bohatstvo a moc a rozšíriť svoje územie od rieky [[Mása (rieka)|Mása]] až po [[Mosela (rieka)|Moselu]]. V čase vlády [[Henrich V. (Luxembursko)|Henricha V.]] boli [[Bitburg]], [[La Roche-en-Ardenne]], [[Durbuy]], [[Arlon]], [[Thionville]], [[Marville (Meuse)|Marville]], [[Longwy]] a v roku 1264 aj konkurenčné [[Grófi z Viandenu|grófstvo Vianden]] (a s ním Sv. Vít a [[Schleiden]]) buď priamo pripojené, alebo sa stali [[Vazal|vazalskými štátmi]] luxemburského grófstva. Jediný väčší neúspech počas ich mocenského vzostupu nastal v roku 1288, keď [[Henrich VI. (Luxembursko)|Henrich VI.]] a jeho traja bratia zahynuli v [[Bitka pri Worringene|bitke pri Worringene]], keď sa neúspešne pokúšali pripojiť k svojmu kráľovstvu [[Limburské vojvodstvo]]. Napriek porážke však bitka pri Worringene pomohla luxemburským grófom dosiahnuť vojenskú slávu, ktorá im dovtedy chýbala, keďže svoje územie zväčšovali najmä prostredníctvom dedičstiev, manželstiev a lén.

Vzostup luxemburských grófov vyvrcholil, keď sa [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]] stal rímskym kráľom, kráľom Talianska a napokon v roku 1312 cisárom Svätej ríše rímskej.

=== Zlatý vek: rod Luxemburgovcov bojuje o nadvládu v strednej Európe (1312 – 1443) ===
Po nástupe Henricha VII. na cisársky trón začala dynastia [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] vládnuť nielen [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríši rímskej]], ale rýchlo začala získavať čoraz väčší vplyv aj v ostatných častiach strednej Európy.

Henrichov syn [[Ján (Čechy)|Ján Slepý]] sa okrem luxemburského grófa stal aj [[Zoznam panovníkov Česka|českým kráľom]]. Zostáva významnou postavou luxemburských dejín a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] a mnohí historici ho považujú za stelesnenie [[Rytierstvo|rytierstva]] v stredoveku. Je známy aj tým, že v roku 1340 založil [[Schueberfouer]] a v roku 1346 hrdinsky zahynul v [[Bitka pri Kreščaku|bitke pri Kreščaku]]. Ján Slepý je v Luxembursku považovaný za národného hrdinu.
[[Súbor:Charles IV-John Ocko votive picture-fragment.jpg|náhľad|230x230bod|[[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], cisár Svätej ríše rímskej a český kráľ v 14. storočí z rodu Luxemburgovcov.]]
V 14. a na začiatku 15. storočia vládli ako cisári Svätej ríše rímskej a českí králi ďalší traja členovia rodu Luxemburgovcov: Jánovi potomkovia [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] (ktorý bol aj uhorským a chorvátskym kráľom) a [[Václav IV.]] Karol IV. vytvoril dlho platnú [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatú bulu z roku 1356]], dekrét, ktorý stanovil dôležité aspekty ústavného usporiadania ríše. Luxembursko zostalo nezávislým lénom (grófstvom) Svätej ríše rímskej a v roku 1354 ho Karol IV. povýšil na vojvodstvo, pričom jeho nevlastný brat [[Václav I. (Luxembursko)|Václav I.]] sa stal prvým luxemburským vojvodom. Zatiaľ čo jeho príbuzní boli zaneprázdnení vládnutím a rozširovaním svojej moci v rámci Svätej ríše rímskej a na iných územiach, Václav v roku 1364 pripojil Chinské grófstvo a spolu s ním dosiahlo územie nového [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburského vojvodstva]] najväčší rozsah.

Počas týchto 130 rokov luxemburský rod súperil s [[Habsburgovci|habsburským rodom]] o nadvládu v rámci Svätej ríše rímskej a strednej Európy. Všetko sa skončilo v roku 1443, keď luxemburský rod postihla nástupnícka kríza, ktorú urýchlila absencia mužského dediča, ktorý by nastúpil na trón. Keďže Žigmund aj Alžbeta Görlitzská boli bez dedičov, všetky majetky luxemburskej dynastie sa prerozdelili medzi európsku šľachtu. Luxemburské vojvodstvo sa stalo majetkom [[Filip III. (Burgundsko)|Filipa Dobrého]], burgundského vojvodu.

Keďže rod Luxemburgovcov vymrel a Luxembursko sa teraz stalo súčasťou [[Burgundské Nizozemsko|Burgundského Nizozemska]], znamenalo to začiatok takmer 400 rokov cudzej nadvlády nad Luxemburskom.

=== Luxembursko pod vládou Habsburgovcov a opakované francúzske vpády (1444 – 1794) ===
V roku 1482 zdedil [[Filip I. (Kastília)|Filip Pekný]] celé vtedajšie [[habsburské Nizozemsko]] a s ním aj Luxemburské vojvodstvo. Takmer 320 rokov zostalo Luxembursko majetkom mocného rodu Habsburgovcov, najprv pod [[Rakúske Nizozemsko|rakúskou vládou]] (1506{{--}}1556), potom pod [[Španielske Nizozemsko|španielskou vládou]] (1556{{--}}1714) a potom sa opäť vrátilo pod rakúsku vládu (1714{{--}}1794). Luxemburské vojvodstvo sa stalo majetkom Habsburgovcov a podobne ako mnohé krajiny v Európe v tom čase sa výrazne zapojilo do mnohých konfliktov o nadvládu v Európe medzi krajinami v habsburskom vlastníctve a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]].

V roku 1542 francúzsky kráľ [[František I. (Francúzsko)|František I.]] dvakrát napadol Luxembursko, ale Habsburgovcom pod vedením [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] sa zakaždým podarilo vojvodstvo znovu získať.

V roku 1556 sa Luxembursko stalo súčasťou [[Španielske Nizozemsko|Španielskeho Nizozemska]], a keď sa Francúzsko a Španielsko dostali do [[Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659)|vojny v roku 1635]], vyústilo to do [[Pyrenejský mier|Pyrenejského mieru]], v ktorej sa rozhodlo o prvom rozdelení Luxemburska. Na základe tejto zmluvy Španielsko odstúpilo luxemburské pevnosti [[Stenay (obec)|Stenay]], [[Thionville]] a [[Montmédy (obec)|Montmédy]] a okolité územie Francúzsku, čím sa po prvýkrát po stáročiach fakticky zmenšila rozloha Luxemburska.

V súvislosti s [[Deväťročná vojna|deväťročnou vojnou]] v roku 1684 Francúzsko opäť napadlo Luxembursko, dobylo ho a okupovalo až do roku 1697, keď ho vrátilo Španielom, aby si získalo podporu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] počas predohry k [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Keď v roku 1701 vypukla vojna, Luxembursko a Španielske Nizozemsko spravovala profrancúzska frakcia pod vedením bavorského kurfirsta [[Maximilián II. Emanuel|Maximiliána II. Emanuela]] a postavila sa na stranu Bourbonovcov. Vojvodstvo bolo následne počas konfliktu obsadené prorakúskymi spojeneckými vojskami a po jeho skončení v roku 1714 pripadlo Rakúsku.

=== Luxembursko pod francúzskou nadvládou (1794 – 1815) ===
Počas [[Vojna prvej koalície|vojny prvej koalície]] [[Prvá francúzska republika|revolučné Francúzsko]] opäť napadlo rakúske Nizozemsko a s ním aj Luxembursko. V rokoch 1793 a 1794 bola väčšina vojvodstva pomerne rýchlo dobytá a [[francúzska revolučná armáda]] sa dopustila mnohých zverstiev a plienenia luxemburského civilného obyvateľstva a opátstiev, z ktorých najznámejšie boli masakry v [[Differdange]] a [[Dudelange]], ako aj zničenie opátstiev Clairefontaine, Echternach a Orval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dark Luxembourg: The French massacre of Differdange | url = https://today.rtl.lu/luxembourg-insider/history/a/1715144.html | vydavateľ = today.rtl.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUXEMBOURG - 17 mai 1794 - MASSACRE DE DUDELANGE - L'HORRIBLE FIN DE PIERRE GAASCH, GARDE-FORESTIER ... | url = http://shenandoahdavis.canalblog.com/archives/2016/03/24/33560312.html | vydavateľ = La Maraîchine Normande | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr | meno = Shenandoah | priezvisko = Davis}}</ref> Pevnosť Luxemburg však odolávala takmer 7 mesiacov, kým sa rakúske jednotky, ktoré ju bránili, vzdali. Dlhá obrana Luxemburgu viedla [[Lazare Nicolas Marguerite Carnot|Lazara Carnota]] k tomu, že nazval Luxemburg "po Gibraltári najlepšou pevnosťou na svete", z čoho vznikla prezývka mesta ''Gibraltár severu''.

Luxembursko bolo pripojené k Francúzsku ako departement, čo bolo formálne potvrdené [[Mier z Campoformia|zmluvou z Campoformia]] v roku 1797. Od začiatku okupácie noví francúzski úradníci v Luxembursku, ktorí hovorili len po francúzsky, zaviedli mnohé republikánske reformy, medzi nimi aj princíp laickosti, čo v silne katolíckom Luxembursku vyvolalo pobúrenie. Okrem toho bola francúzština zavedená ako jediný úradný jazyk a Luxemburčanom bol znemožnený prístup ku všetkým štátnym službám. Keď francúzska armáda zaviedla vojenskú službu pre miestne obyvateľstvo, vypukli nepokoje, ktoré vyvrcholili v roku 1798, keď luxemburskí roľníci začali povstanie. Hoci sa Francúzom podarilo túto vzburu nazvanú ''[[Sedliacka vojna (1798)|Klëppelkrich]]'' rýchlo potlačiť, mala hlboký vplyv na historickú pamäť krajiny a jej občanov.

Mnohé republikánske myšlienky tohto obdobia však majú na Luxembursko trvalý vplyv aj naďalej; jedným z mnohých príkladov je zavedenie Napoleonovho [[Code civil (Francúzsko)|občianskeho zákonníka]], ktorý bol zavedený v roku 1804 a platí dodnes.

=== Národné prebudenie a nezávislosť (1815 – 1890) ===
Po [[Parížska mierová zmluva (1815)|porážke]] [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] v roku 1815 bolo Luxemburské vojvodstvo obnovené. Keďže však toto územie bolo v minulosti súčasťou Svätej ríše rímskej, ako aj habsburského Nizozemska, [[Pruské kráľovstvo]] aj [[Spojené kráľovstvo nizozemské]] si teraz nárokovali na jeho vlastníctvo. Na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] veľmoci rozhodli, že Luxembursko sa stane členským štátom novovytvoreného [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]], ale zároveň sa v [[Personálna únia (štáty)|personálnej únii]] stane hlavou štátu holandský kráľ [[Viliam I. (Holandsko)|Viliam I.]] Aby sa vyhovelo Prusku, rozhodlo sa, že nielen luxemburská pevnosť bude obsadená pruskými vojskami, ale aj to, že veľké časti luxemburského územia (najmä oblasti okolo Bitburgu a Sankt Vithu) sa stanú pruským majetkom. Tým sa Luxemburské vojvodstvo po druhýkrát zmenšilo a vo všeobecnosti je známe ako druhé delenie Luxemburska. Ako kompenzácia za túto stratu sa rozhodlo povýšiť vojvodstvo na [[veľkovojvodstvo]], čím holandskí monarchovia získali dodatočný titul luxemburského veľkovojvodu.

Po tom, ako sa [[Belgicko]] po víťaznej [[Belgická revolúcia|belgickej revolúcii]] v rokoch 1830{{--}}1831 stalo nezávislou krajinou, nárokovalo si celé Luxemburské veľkovojvodstvo ako súčasť Belgicka, avšak holandský kráľ, ktorý bol zároveň luxemburským veľkovojvodom, ako aj Prusko nechceli stratiť kontrolu nad mocnou luxemburskou pevnosťou a s belgickými nárokmi nesúhlasili. Spor sa mal vyriešiť na [[Londýnska zmluva (1839)|Londýnskej zmluve v roku 1839]], kde sa rozhodlo o treťom delení Luxemburska. Tentoraz sa územie zmenšilo o viac ako polovicu, keďže prevažne frankofónna [[Luxembourg (provincia)|západná časť krajiny]] (ale aj vtedajšia luxemburskojazyčná časť Arelerlandu) prešla do nového belgického štátu, čím Luxembursko získalo svoje dnešné hranice. Zmluvou z roku 1839 sa tiež ustanovila úplná nezávislosť zostávajúceho nemecky hovoriaceho Luxemburského veľkovojvodstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUXEMBURG Geschiedenis {{!}} Landenweb.nl | url = https://www.landenweb.nl/luxemburg/geschiedenis/ | vydavateľ = www.landenweb.nl | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2088.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20130227190053/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2088.html | dátum archivácie = 2013-02-27 }}</ref>

V roku 1842 sa Luxembursko pripojilo k nemeckej colnej únii (''[[Zollverein]]''). To malo za následok otvorenie nemeckého trhu, rozvoj luxemburského oceliarskeho priemyslu a rozšírenie luxemburskej železničnej siete v rokoch 1855 až 1875.

Po luxemburskej kríze v roku 1866, ktorá takmer viedla k vojne medzi Pruskom a Francúzskom, keďže obe strany nechceli, aby druhá strana prevzala vplyv nad Luxemburskom a jeho mohutnou pevnosťou, bola nezávislosť a neutralita veľkovojvodstva potvrdená [[Londýnska zmluva (1867)|druhou londýnskou zmluvou]] a Prusko bolo nakoniec ochotné stiahnuť svoje vojská z luxemburskej pevnosti pod podmienkou, že opevnenia budú zbúrané. To sa stalo ešte v tom istom roku. V čase [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojny]] v roku 1870 bola neutralita Luxemburska rešpektovaná a Francúzsko ani Nemecko krajinu nenapadli.

V dôsledku opakujúcich sa sporov medzi hlavnými európskymi mocnosťami sa u obyvateľov Luxemburska postupne rozvíjalo vedomie nezávislosti a v 19. storočí došlo k národnému prebudeniu. Obyvatelia Luxemburska sa začali označovať za ''[[Luxemburčania|Luxemburčanov]]'', a nie za súčasť jedného z väčších okolitých národov. Toto vedomie ''Mir wëlle bleiwe wat mir sinn'' ("''Chceme zostať tým, čím sme''") vyvrcholilo v roku 1890, keď sa konečne urobil posledný krok k úplnej nezávislosti: v dôsledku nástupníckej krízy [[Monarchia v Holandsku|holandskej monarchie]] sa prestal používať titul luxemburského veľkovojvodu. Počnúc [[Adolf I. (Nasavsko a Luxembursko)|Adolfom Nassausko-Weilburským]] malo mať veľkovojvodstvo vlastnú monarchiu, čím sa potvrdila jeho úplná nezávislosť.

=== Dve nemecké okupácie a medzivojnová politická kríza (1890 – 1945) ===
V auguste 1914 počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] porušilo [[Neutralita|neutralitu]] Luxemburska tým, že ho napadlo, aby porazilo Francúzsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First World War | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/history/premire-guerre-mondiale.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Napriek nemeckej okupácii si však Luxembursko mohlo zachovať veľkú časť svojej nezávislosti a politických mechanizmov. Nevediac o tom, že Nemecko v prípade nemeckého víťazstva tajne plánovalo anektovať veľkovojvodstvo (septembrový program), luxemburská vláda naďalej presadzovala politiku prísnej neutrality. Luxemburské obyvateľstvo však neverilo, že Nemecko má dobré úmysly, a obávalo sa, že Luxembursko anektuje. Približne 1 000 Luxemburčanov slúžilo vo francúzskej armáde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 22}}</ref>

Po vojne veľkovojvodkyňu [[Mária-Adélaïde (Luxembursko)|Máriu-Adélaïde]] mnohí ľudia (vrátane francúzskej a belgickej vlády) považovali za kolaborantku s Nemcami a čoraz hlasnejšie sa ozývali výzvy na jej abdikáciu a zriadenie [[Republika|republiky]]. Po ústupe nemeckej armády sa komunisti v Luxemburgu a [[Esch-sur-Alzette]] pokúsili založiť sovietsku robotnícku republiku podobnú tým, ktoré vznikali v Nemecku, ale tieto pokusy trvali len 2 dni. V novembri 1918 bol návrh v poslaneckej snemovni požadujúci zrušenie monarchie zamietnutý tesne 21 hlasmi proti 19 (3 sa zdržali hlasovania).

Francúzsko spochybňovalo neutralitu luxemburskej vlády a najmä Marie-Adélaïdy počas vojny a v oboch krajinách silneli výzvy na pripojenie Luxemburska k Francúzsku alebo Belgicku. V januári 1919 sa jedna rota luxemburskej armády vzbúrila a vyhlásila sa za armádu novej republiky, ale francúzske jednotky zasiahli a vzburu potlačili. Napriek tomu nelojálnosť, ktorú prejavili jej vlastné ozbrojené sily, bola pre Máriu-Adélaïde príliš veľká a o päť dní neskôr abdikovala v prospech svojej sestry [[Šarlota I. (Luxembursko)|Šarloty]]. V tom istom roku sa v ľudovom referende 77,8 % obyvateľov Luxemburska vyslovilo za zachovanie monarchie a odmietlo zriadenie republiky. V tomto období Belgicko presadzovalo anexiu Luxemburska. Všetky takéto požiadavky však boli nakoniec na [[Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)|Parížskej mierovej konferencii]] zamietnuté, čím sa Luxembursku zabezpečila nezávislosť.

V roku 1940, po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], bola neutralita Luxemburska opäť porušená, keď do krajiny "úplne bezdôvodne" vstúpil ''[[Wehrmacht]]'' [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shofar FTP Archives: imt/tgmwc/judgment/j-invasion-belgium | url = http://www.nizkor.org/ftp.cgi?imt/tgmwc/judgment/j-invasion-belgium | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-02-07 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190207020203/http://www.nizkor.org/ftp.cgi?imt/tgmwc/judgment/j-invasion-belgium | dátum archivácie = 2019-02-07 }}</ref> Na rozdiel od prvej svetovej vojny sa počas nemeckej okupácie Luxemburska počas druhej svetovej vojny s krajinou zaobchádzalo ako s nemeckým územím a neformálne sa pripojila k susednej provincii nacistického Nemecka, Gau Moselland. Tentoraz Luxembursko nezostalo neutrálne, keďže luxemburská exilová vláda so sídlom v Londýne podporovala [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] a vyslala malú skupinu dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili na [[Operácia Overlord|invázii v Normandii]], a v okupovanej krajine sa vytvorili viaceré odbojové skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Operation overlord | url = http://dx.doi.org/10.31390/gradschool_theses.619 | dátum prístupu = 2024-04-13 | meno = James | priezvisko = Emmert}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Second World War | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/history/second-world-war.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

Vzhľadom na to, že 2,45 % predvojnového obyvateľstva bolo zabitých a tretina všetkých budov v Luxembursku bola zničená alebo ťažko poškodená (najmä v dôsledku [[Bitka o Ardeny|bitky o Ardeny]]), utrpelo Luxembursko najvyššie takéto straty v západnej Európe, ale jeho oddanosť spojeneckému vojnovému úsiliu nebola nikdy spochybnená. Približne 1 000{{--}}2 500 luxemburských Židov bolo zavraždených počas [[Holokaust|holokaustu]].

=== Integrácia do NATO a Európskej únie (1945 – súčasnosť) ===
Veľkovojvodstvo sa v roku 1945 stalo zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. Neutrálny štatút Luxemburska podľa [[Ústava Luxemburska|ústavy]] sa formálne skončil v roku 1948 a v apríli 1949 sa stalo aj zakladajúcim členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Počas [[Studená vojna|studenej vojny]] sa Luxembursko naďalej angažovalo na strane [[Západný blok|západného bloku]]. Začiatkom päťdesiatych rokov bojoval malý kontingent vojakov v [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HOME | url = https://korea.mnhm.net/index.php/en/ | vydavateľ = Koreaner | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-gb}}</ref> Luxemburské jednotky boli nasadené aj v Afganistane na podporu [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ISAF (International Security and Assistance Force) / La contribution OTAN / L'Armée de nos jours / Historique - Armée du Luxembourg | url = https://www.armee.lu/historique/l-armee-de-nos-jours/la-contribution-otan/isaf-international-security-and-assistance-force | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-04-27 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210427023157/https://www.armee.lu/historique/l-armee-de-nos-jours/la-contribution-otan/isaf-international-security-and-assistance-force | dátum archivácie = 2021-04-27 }}</ref>

V 50. rokoch 20. storočia sa Luxembursko stalo jednou zo šiestich zakladajúcich krajín [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstiev]] po založení [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ|Európskeho spoločenstva uhlia a ocele]] v roku 1952 a následnom vytvorení [[Európske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] a [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu|Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu]] v roku 1958. V roku 1993 boli prvé dve z nich začlenené do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s [[Robert Schuman|Robertom Schumanom]] (jedným z otcov zakladateľov EÚ), [[Pierre Werner|Pierrom Wernerom]] (považovaným za otca [[Euro|eura]]), [[Gaston Thorn|Gastonom Thornom]], [[Jacques Santer|Jacquesom Santerom]] a [[Jean-Claude Juncker|Jeanom-Claudom Junckerom]] (všetci bývalí predsedovia [[Európska komisia|Európskej komisie]]) luxemburskí politici významne prispeli k vzniku a etablovaniu EÚ. V roku 1999 Luxembursko vstúpilo do [[Eurozóna|eurozóny]]. Následne bola krajina zvolená za nestáleho člena [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]] (2013 - 2014).

Oceliarsky priemysel využívajúci bohaté ložiská železnej rudy na začiatku 20. storočia poháňal industrializáciu Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The steel industry and Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/history/steel-industry-luxembourg.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Po úpadku oceliarskeho priemyslu v 70. rokoch 20. storočia sa krajina zamerala na etablovanie sa ako svetové finančné centrum a vyvinula sa na bankové centrum, ktoré má dobrú povesť. Od začiatku 21. storočia sa jeho vlády zameriavajú na rozvoj krajiny na [[Vedomostná spoločnosť|znalostnú ekonomiku]], pričom bola založená Luxemburská univerzita a národný vesmírny program.

== Geografia ==
[[Súbor:Luxembourg2022OSM.png|náhľad|Najväčšie mestá sú [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Esch-sur-Alzette]], [[Dudelange]] a [[Differdange]].]]
Luxembursko je jednou z najmenších európskych krajín a spomedzi 194 nezávislých krajín sveta sa nachádza na [[Zoznam štátov podľa rozlohy|168. mieste]] podľa rozlohy; jeho rozloha je približne {{Km2|2 586}}, dĺžka 82 km a šírka 57 km. Leží medzi 49° a 51° severnej zemepisnej šírky a 5° a 7° východnej zemepisnej dĺžky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Maps & Facts | url = https://www.worldatlas.com/maps/luxembourg | vydavateľ = WorldAtlas | dátum vydania = 2021-02-24 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US}}</ref>

Na východe Luxembursko susedí s nemeckými [[Krajina (Nemecko)|spolkovými krajinami]] [[Porýnie-Falcko]] a [[Sársko]] a na juhu s francúzskym [[Región (Francúzsko)|regiónom]] [[Grand Est]] ([[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]]). Na západe hraničí veľkovojvodstvo s belgickým [[Valónsky región|Valónskom]], konkrétne s belgickými provinciami [[Luxembourg (provincia)|Luxembourg]] a [[Lutyšsko (provincia)|Liége]], ktorých časť tvorí [[nemecky hovoriace spoločenstvo Belgicka]] na západe a na severe.

Severná tretina krajiny sa nazýva [[Éislek]] alebo ''Oesling'' a je súčasťou [[Ardeny (pohorie)|Ardén]]. Prevládajú tu kopce a nízke pohoria vrátane [[Kneiff|Kneiffu]] pri [[Wilwerdange]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.statistiques.public.lu/fr/publications/horizontales/recueil_communes/recueil_pdf.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070610225858/http://www.statistiques.public.lu/fr/publications/horizontales/recueil_communes/recueil_pdf.pdf | dátum archivácie = 2007-06-10 }}</ref> ktorý je najvyšším bodom s výškou 560 metrov. Ďalšími pohoriami sú [[Buurgplaatz]] s výškou 559 metrov pri [[Huldange]] a [[Napoléonsgaard]] s výškou 554 metrov pri [[Rambrouch|Rambrouche]]. Región je riedko osídlený, len jedno mesto ([[Wiltz]]) má viac ako päťtisíc obyvateľov.

Južné dve tretiny krajiny sa nazývajú [[Guttland]] a sú hustejšie osídlené ako Éislek. Krajina je tu rozmanitejšia a možno ju rozdeliť na päť geografických subregiónov. [[Luxemburská plošina]] v južnej časti stredného Luxemburska je rozsiahly, plochý [[Pieskovec|pieskovcový]] útvar a nachádza sa tu mesto Luxemburg. [[Malé Švajčiarsko (Luxembursko)|Malé Švajčiarsko]] na východe Luxemburska má skalnatý terén a husté lesy. Údolie rieky [[Mosela (rieka)|Mosely]] je najnižšie položený región, ktorý sa tiahne pozdĺž juhovýchodnej hranice. [[Červené krajiny]] na krajnom juhu a juhozápade sú priemyselným srdcom Luxemburska a sídlom mnohých najväčších luxemburských miest.

Hranicu medzi Luxemburskom a Nemeckom tvoria tri rieky: [[Mosela (rieka)|Mosela]], [[Sauer]] a [[Our (rieka)|Our]]. Ďalšie významné rieky sú [[Alzette]], [[Attert (rieka)|Attert]], [[Clerve]] a [[Wiltz (rieka)|Wiltz]]. [[Údolie|Údolia]] stredného Saueru a Attertu tvoria hranicu medzi Guttlandom a Éislekom.

=== Životné prostredie ===
Podľa [[Environmental Performance Index|indexu environmentálnej výkonnosti]] za rok 2012 je Luxembursko jedným z najlepších štátov na svete v oblasti ochrany životného prostredia, keď sa umiestnilo na 4. mieste zo 132 hodnotených krajín. V roku 2020 sa umiestnilo na druhom mieste zo 180 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ranked: most sustainable countries in the world | url = https://www.atlasandboots.com/travel-blog/greenest-country-in-the-world/ | dátum vydania = 2023-05-10 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-GB | priezvisko = Peter}}</ref> Luxemburg sa umiestnil na 6. mieste v prvej desiatke najpríjemnejších miest na svete podľa agentúry Mercer's.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAE - Luxembourg City in the top 10 of the most “livable” cities / News / New York CG / Mini-Sites | url = http://newyork-cg.mae.lu/en/News/Luxembourg-City-in-the-top-10-of-the-most-livable-cities | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170629114053/http://newyork-cg.mae.lu/en/News/Luxembourg-City-in-the-top-10-of-the-most-livable-cities | dátum archivácie = 2017-06-29 }}</ref> Krajina chce do 10 rokov znížiť [[emisie skleníkových plynov]] o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť nulové emisie. Chce tiež päťnásobne zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lux must “redouble its efforts” to meet climate targets: OECD | url = https://delano.lu/article/delano_lux-must-redouble-its-efforts-meet-climate-targets-oecd | vydavateľ = delano.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Jeho priemerné bodové hodnotenie indexu integrity lesnej krajiny v roku 2019 bolo 1,12/10, čo ho radí na 164. miesto na svete zo 172 krajín.

=== Podnebie ===
Luxembursko má [[oceánske podnebie]] ([[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppen]]: ''Cfb''), ktoré sa vyznačuje vysokým množstvom zrážok, najmä koncom leta. Letá sú teplé a zimy chladné.

== Vláda a politika ==
[[Súbor:Luxembourg City Chambre des députés Nov 2009.jpg|vľavo|náhľad|Sála Poslaneckej snemovne, miesto zasadania luxemburského národného zákonodarného zboru, [[Poslanecká snemovňa (Luxembursko)|Poslaneckej snemovne]], v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]].]]
Luxembursko je označované za " [[Index demokracie|úplnú demokraciu]]"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Democracy Index 2016 - The Economist Intelligence Unit | url = https://www.eiu.com/public/topical_report.aspx?campaignid=DemocracyIndex2016 | vydavateľ = www.eiu.com | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> s [[Parlamentarizmus|parlamentnou demokraciou]] na čele s [[Konštitučná monarchia|konštitučným monarchom]]. Výkonnú moc vykonáva [[Monarchia Luxemburska|veľkovojvoda]] a kabinet, ktorý pozostáva z niekoľkých členov s titulmi minister, ministerský delegát alebo štátny tajomník, na čele ktorých stojí predseda vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Government | url = http://gouvernement.lu/en/systeme-politique/gouvernement.html | vydavateľ = gouvernement.lu | dátum vydania = 2013-05-28 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Súčasná [[Ústava Luxemburska|luxemburská ústava]], ktorá je najvyšším zákonom Luxemburska, bola pôvodne prijatá 17. októbra 1868.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/constitution/1868/10/17/n1/jo | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Ústava bola naposledy upravená 1. júla 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/constitution/1868/10/17/n1/consolide/20230701 | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref>

Veľkovojvoda má právomoc rozpustiť [[Poslanecká snemovňa (Luxembursko)|zákonodarný zbor]] a v takom prípade sa musia do troch mesiacov konať nové voľby. Od roku 1919 však suverenita patrí národu a vykonáva ju veľkovojvoda v súlade s ústavou a zákonom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.legilux.public.lu/leg/textescoordonnes/recueils/constitution_droits_de_lhomme/CONST1.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080216021501/http://www.legilux.public.lu/leg/textescoordonnes/recueils/constitution_droits_de_lhomme/CONST1.pdf | dátum archivácie = 2008-02-16 }}</ref>
[[Súbor:Palacio Gran Ducal de Luxemburgo.jpg|náhľad|Veľkovojvodský palác v Luxemburgu, oficiálne sídlo luxemburského veľkovojvodu.]]
Zákonodarnú moc má [[Poslanecká snemovňa (Luxembursko)|Poslanecká snemovňa]], [[Unikameralizmus|jednokomorový]] zákonodarný zbor zložený zo šesťdesiatich poslancov, ktorí sú volení v priamych voľbách na päť rokov zo štyroch [[Volebné obvody Luxemburska|volebných obvodov]]. Druhý orgán, [[Štátna rada Luxemburska|Štátna rada]] (''Conseil d'État''), zložená z 21 radových občanov menovaných veľkovojvodom, radí Poslaneckej snemovni pri tvorbe právnych predpisov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Structure | url = http://www.ce.etat.lu/structure.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-06-19 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060619171336/http://www.ce.etat.lu/structure.htm | dátum archivácie = 2006-06-19 }}</ref>

Luxembursko má tri nižšie súdy (''justices de paix''; v [[Esch-sur-Alzette]], v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]] a v [[Diekirch|Diekirchu]]), dva okresné súdy (Luxemburg a Diekirch) a Najvyšší súd (Luxemburg), ktorý zahŕňa odvolací súd a kasačný súd. V hlavnom meste sídli aj Administratívny tribunál a Správny súd, ako aj Ústavný súd.

=== Administratívne členenie ===
Luxembursko je rozdelené na 12 kantónov, ktoré sa ďalej delia na 100 obcí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg's territory | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/territoire-et-climat/territoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2020-09-23 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Dvanásť z nich má štatút mesta, pričom najväčším mestom je [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History - Geography {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>
{{Galéria|File:LuxembourgPartitionsMap_english.png|V rokoch 1659 až 1839 došlo k trom deleniam Luxemburska. Spolu zmenšili územie Luxemburska z 10 700 km2 na súčasnú rozlohu 2 586 km2. Zvyšok tvoria časti dnešného Belgicka, Francúzska a Nemecka.|File:Cantons_of_Luxembourg_numbered.png|Luxemburské kantóny:
[[Capellen (kantón)|Capellen]](1) – [[Clervaux (kantón)|Clervaux]](2) – [[Diekirch (kantón)|Diekirch]](3) – [[Echternach (kantón)|Echternach]](4) – [[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]](5) – [[Grevenmacher (kantón)|Grevenmacher]](6) – [[Luxemburg (kantón)|Luxemburg]](7) – [[Mersch (kantón)|Mersch]](8) – [[Redange (kantón)|Redange]](9) – [[Remich (kantón)|Remich]](10) – [[Vianden (kantón)|Vianden]](11) – [[Wiltz (kantón)|Wiltz]](12)|Názov=Delenie a kantóny Luxemburska|pozícia=center|veľkosť=|rámik=áno}}

=== Zahraničné vzťahy ===
Luxembursko je dlhodobo významným podporovateľom európskej politickej a hospodárskej integrácie. V roku 1921 Luxembursko a Belgicko vytvorili [[Belgicko-luxemburská hospodárska únia|Belgicko-luxemburskú hospodársku úniu]] (BLEU) s cieľom vytvoriť režim vzájomne zameniteľnej meny a spoločných ciel. Luxembursko je členom [[Benelux|Hospodárskej únie Beneluxu]] a bolo jedným zo zakladajúcich členov Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnes Európska únia). Je tiež členom [[Schengenský priestor|schengenskej skupiny]] (pomenovanej podľa luxemburskej obce [[Schengen]], kde boli podpísané dohody). Väčšina Luxemburčanov zároveň dlhodobo verí, že európska jednota má zmysel len v kontexte dynamických transatlantických vzťahov, a preto tradične presadzuje pro[[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|natovskú]] a proamerickú zahraničnú politiku.

Luxemburg sa považuje za hlavné mesto Európy a je sídlom [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora Európskej únie]], [[Európsky dvor audítorov|Európskeho dvora audítorov]], [[Európska investičná banka|Európskej investičnej banky]], Štatistického úradu Európskej únie ([[Štatistický úrad Európskych spoločenstiev|Eurostat]]) a ďalších dôležitých orgánov EÚ. [[Sekretariát Európskeho parlamentu]] sídli v Luxemburgu, ale Parlament zvyčajne zasadá v [[Brusel|Bruseli]] a niekedy v [[Štrasburg|Štrasburgu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg, home of European institutions | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/international-openness/eu-institutions.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> V Luxemburgu sídli aj Súdny dvor EZVO, ktorý je zodpovedný za troch členov [[Európske združenie voľného obchodu|EZVO]], ktorí sú súčasťou jednotného európskeho trhu na základe Dohody o [[Európsky hospodársky priestor|EHP]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EFTA Court | url = https://eftacourt.int/the-court/ | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

=== Vojenstvo ===
[[Súbor:Soldats luxembourgeois.jpg|náhľad|Luxemburskí vojaci na prehliadke počas Národného dňa, ''Dňa veľkovojvodu'', 23. júna.]]
Luxemburská armáda sídli prevažne vo svojej kasárni ''Centre militaire Caserne Grand-Duc Jean'' na rieke ''Härebierg'' v Diekirchu. Generálny štáb sídli v hlavnom meste, ''État-Major''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Armée luxembourgeoise - Luxembourg | url = http://armee.public.lu/fr.html | vydavateľ = armee.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Armáda je pod civilnou kontrolou, pričom vrchným veliteľom je veľkovojvoda. Na operácie armády dohliada ministerka obrany Yuriko Backesová. Profesionálnym šéfom armády je náčelník obrany, ktorý sa zodpovedá ministrovi a má hodnosť generála.

Keďže Luxembursko nemá prístup k moru, nemá námorníctvo. Sedemnásť lietadiel NATO AWACS je registrovaných ako lietadlá Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg | url = https://www.aeroflight.co.uk/waf/lux/luxaf1.htm | vydavateľ = www.aeroflight.co.uk | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> V súlade so spoločnou dohodou s Belgickom obe krajiny vyčlenili finančné prostriedky na jedno vojenské nákladné lietadlo A400M.

Luxembursko sa zúčastnilo na [[Eurocorps]], prispelo vojenskými jednotkami do misií [[UNPROFOR]] a [[Implementačná sila|IFOR]] v bývalej [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávii]] a zúčastnilo sa s malým kontingentom na misii [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] [[SFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. Luxemburské jednotky boli nasadené aj v [[Afganistan|Afganistane]] na podporu [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]]. Armáda sa zúčastnila aj na misiách humanitárnej pomoci, napríklad na zriaďovaní utečeneckých táborov pre [[Kurdi|Kurdov]] a poskytovaní núdzových zásob Albánsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Army History | url = http://www.mnhm.lu/pageshtml/luxembourgarmy.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-07-02 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100702110138/http://www.mnhm.lu/pageshtml/luxembourgarmy.php | dátum archivácie = 2010-07-02 }}</ref>

== Ekonomika ==
[[Súbor:BlueEurozone.svg|náhľad|Luxembursko je súčasťou [[Schengenský priestor|schengenského priestoru]], jednotného trhu EÚ a [[Eurozóna|eurozóny]] (tmavomodrá farba).]]
Stabilné [[Hospodársky systém|trhové hospodárstvo]] Luxemburska s vysokými príjmami sa vyznačuje miernym rastom, nízkou infláciou a vysokou úrovňou inovácií. Nezamestnanosť je tradične nízka, hoci v máji 2012 dosiahla 6,1 %, najmä v dôsledku [[Svetová finančná kríza 2007 – 2008|globálnej finančnej krízy v roku 2008.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistiques - Luxembourg | url = http://statistiques.public.lu/fr.html | vydavateľ = statistiques.public.lu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Podľa [[Medzinárodný menový fond|MMF]] bolo Luxembursko v roku 2011 druhou najbohatšou krajinou sveta s HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily (PPP) vo výške 80 119 USD. Jeho HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily predstavoval v roku 2019 261 % priemeru EÚ (100 %). Luxembursko je na 13. mieste v [[Index ekonomickej slobody|indexe ekonomickej slobody]] podľa [[The Heritage Foundation]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Index of Economic Freedom: Promoting Economic Opportunity and Prosperity by Country | url = http://www.heritage.org/index/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-06-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130629215405/http://www.heritage.org/index/ | dátum archivácie = 2013-06-29 }}</ref> na 26. mieste v [[Index ľudského rozvoja|indexe ľudského rozvoja]] podľa OSN a na 4. mieste v [[Index kvality života|indexe kvality života]] podľa Economist Intelligence Unit. V globálnom inovačnom indexe sa v roku 2023 umiestnilo na 21. mieste, pričom v roku 2020 bolo na 18. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Innovation Index 2023, 15th Edition | url = https://www.wipo.int/global_innovation_index/en/2023/index.html | vydavateľ = www.wipo.int | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | poznámka = DOI: 10.34667/tind.46596 | priezvisko = WIPO}}</ref>        

Priemyselný sektor, ktorému do 60. rokov 20. storočia dominovala oceľ, sa odvtedy diverzifikoval a zahŕňa aj chemické, gumárenské a iné výrobky. Služby, najmä bankovníctvo a finančníctvo, tvoria väčšinu hospodárskej produkcie. Luxembursko je druhým najväčším centrom investičných fondov na svete (po Spojených štátoch), najvýznamnejším centrom súkromného bankovníctva v [[Eurozóna|eurozóne]] a popredným európskym centrom pre zaisťovne. Okrem toho sa luxemburská vláda usiluje prilákať internetové startupy, pričom [[Skype]] a [[Amazon.com|Amazon]] sú dve z mnohých internetových spoločností, ktoré presunuli svoje regionálne centrály do Luxemburska. V Luxembursku sa etablovali aj ďalšie high-tech spoločnosti vrátane vývojára/výrobcu 3D skenerov [[Artec 3D]].

V apríli 2009 viedli obavy z luxemburských zákonov o bankovom tajomstve, ako aj z jeho povesti [[Daňový raj|daňového raja]] k tomu, že ho skupina [[G20]] zaradila na "šedý zoznam" krajín s pochybnými bankovými opatreniami. V reakcii na to krajina čoskoro prijala štandardy OECD týkajúce sa výmeny informácií a následne bola zaradená do kategórie "jurisdikcií, ktoré v podstatnej miere implementovali medzinárodne dohodnutý daňový štandard".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exchange of information - OECD | url = http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/luxembourgmakesprogressinoecdstandardsontaxinformationexchange.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150315010302/http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/luxembourgmakesprogressinoecdstandardsontaxinformationexchange.htm | dátum archivácie = 2015-03-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.fidomes.com/newsletter/Report-OECD.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110221195439/http://www.fidomes.com/newsletter/Report-OECD.pdf | dátum archivácie = 2011-02-21 }}</ref> V marci 2010 Sunday Telegraph informoval, že väčšina zo 4 miliárd dolárov na tajných účtoch Kim Čong-ila sa nachádza v luxemburských bankách. Z luxemburských daňových medzier profituje aj spoločnosť Amazon.co.uk, do ktorej smerujú značné príjmy z Veľkej Británie, ako v apríli 2012 informoval denník ''The Guardian''.<ref>{{Citácia periodika|titul=How one word change lets Amazon pays less tax on its UK activities|url=https://www.theguardian.com/technology/2012/apr/04/amazon-fulfilment-less-tax-uk-activities|periodikum=The Guardian|dátum=2012-04-04|dátum prístupu=2024-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ian|priezvisko=Griffiths}}</ref> Luxembursko sa umiestnilo na treťom mieste v Indexe finančného tajomstva hlavných svetových daňových rajov, ktorý zostavila sieť Tax Justice Network v roku 2011, pričom získalo len o niečo menej bodov ako [[Kajmanie ostrovy|Kajmanské ostrovy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.financialsecrecyindex.com/Archive2011/FSI-2011/FSI-Rankings.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150404031914/http://www.financialsecrecyindex.com/Archive2011/FSI-2011/FSI-Rankings.pdf | dátum archivácie = 2015-04-04 }}</ref> V roku 2013 sa Luxembursko umiestnilo na druhom mieste v rebríčku najbezpečnejších daňových rajov na svete, hneď za [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]].

Začiatkom novembra 2014, len niekoľko dní po tom, ako sa stal šéfom [[Európska komisia|Európskej komisie]], bývalého luxemburského premiéra [[Jean-Claude Juncker|Jeana-Clauda Junckera]] zasiahli medializované informácie – pochádzajúce z úniku dokumentov známeho ako Luxembourg Leaks -, že Luxembursko sa počas jeho premiérstva zmenilo na hlavné európske centrum vyhýbania sa plateniu daní z príjmov právnických osôb.<ref>{{Citácia periodika|titul=Luxembourg tax files: how tiny state rubber-stamped tax avoidance on an industrial scale|url=https://www.theguardian.com/business/2014/nov/05/-sp-luxembourg-tax-files-tax-avoidance-industrial-scale|periodikum=The Guardian|dátum=2014-11-05|dátum prístupu=2024-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Bowers}}</ref>

Poľnohospodárstvo zamestnávalo v roku 2010 približne 2,1 % aktívneho obyvateľstva Luxemburska, keď tu bolo 2200 poľnohospodárskych podnikov s priemernou rozlohou na jeden podnik 60 hektárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Archive:Agricultural census in Luxembourg | url = https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Agricultural_census_in_Luxembourg | vydavateľ = ec.europa.eu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

Luxembursko má mimoriadne úzke obchodné a finančné väzby s Belgickom a Holandskom (pozri [[Benelux]]) a ako člen EÚ využíva výhody otvoreného európskeho [[Trh|trhu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = » Globally connected economy | url = https://www.tradeandinvest.lu/discover-why-luxembourg/invest-luxembourg/globally-connected-economy/ | vydavateľ = www.tradeandinvest.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref>

So 171 miliardami dolárov v máji 2015 sa krajina umiestnila na 11. mieste na svete v držbe amerických štátnych cenných papierov. Do tohto čísla sú však zahrnuté aj cenné papiere vo vlastníctve nerezidentov Luxemburska, ktoré sú však držané na depozitných účtoch v Luxembursku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Front page | url = https://home.treasury.gov/front | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

V roku 2019 predstavoval verejný dlh Luxemburska 15 687 000 000 USD, čo je 25 554 USD na obyvateľa. Pomer dlhu k HDP bol 22,10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg National Debt 2023 {{!}} countryeconomy.com | url = https://countryeconomy.com/national-debt/luxembourg | vydavateľ = countryeconomy.com | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

Luxemburský trh práce predstavuje 445 000 pracovných miest, ktoré sú obsadené 120 000 Luxemburčanmi, 120 000 cudzincami s trvalým pobytom v Luxembursku a 205 000 osobami dochádzajúcimi za prácou cez hranice. Títo platia dane v Luxembursku, ale za ich vzdelanie a sociálne práva zodpovedá krajina ich pobytu. To isté platí aj pre dôchodcov. Luxemburská vláda sa nikdy nedelila o svoje daňové príjmy s miestnymi orgánmi na francúzskej hranici. Tento systém sa považuje za jeden z kľúčových faktorov hospodárskeho rastu Luxemburska, ale na úkor pohraničných krajín.<ref>{{Citácia periodika|titul=« Le miracle de la croissance luxembourgeoise a un nom, celui de frontalier »|url=https://www.lemonde.fr/idees/article/2021/02/17/le-miracle-de-la-croissance-luxembourgeoise-a-un-nom-celui-de-frontalier_6070223_3232.html|periodikum=Le Monde.fr|dátum=2021-02-17|dátum prístupu=2024-04-13|jazyk=fr}}</ref>

=== Doprava ===
[[Súbor:LUX Check-In Schalter.jpg|náhľad|Luxemburská medzinárodná letecká spoločnosť Luxair sídli na luxemburskom letisku, ktoré je jediným medzinárodným letiskom v krajine.]]
Luxembursko má cestnú, železničnú a leteckú dopravu a služby. Cestná sieť bola v posledných rokoch výrazne zmodernizovaná a hlavné mesto spája so susednými krajinami 165 km diaľnic.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Longueur du réseau routier | url = http://travaux.public.lu/fr/statistiques/longueur-reseau-routier.html | vydavateľ = travaux.public.lu | dátum vydania = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Príchod vysokorýchlostného spojenia [[TGV]] do Paríža viedol k rekonštrukcii mestskej železničnej stanice a v roku 2008 bol otvorený nový terminál pre cestujúcich na luxemburskom letisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Story - lux-Airport | url = https://www.lux-airport.lu/corporate/about-us/our-story/ | vydavateľ = www.lux-airport.lu | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US}}</ref> Mesto Luxemburg v decembri 2017 opäť zaviedlo električky a v najbližších rokoch sa plánuje otvorenie ľahkých železničných tratí v priľahlých oblastiach.

V Luxembursku pripadá na 1 000 osôb 681 automobilov – viac ako vo väčšine ostatných štátov a prevyšuje počet automobilov v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Kanada|Kanade]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], [[Island|Islande]] a v ďalších malých štátoch, ako sú [[Monako|Monacké kniežatstvo]], [[San Maríno]], [[Lichtenštajnsko]], [[Gibraltár|britské zámorské územie Gibraltár]] a [[Brunej]].

Luxembursko sa 29. februára 2020 stalo prvou krajinou, ktorá zaviedla bezplatnú verejnú dopravu, ktorá bude takmer úplne financovaná z verejných výdavkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg makes history as first country with free public transport | url = https://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/luxembourg-free-travel-train-bus-tram-public-transport-rail-fares-ticket-a9366226.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2020-02-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

== Demografia ==

=== Najväčšie mestá ===
{| class="wikitable floatright" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%"
|+Najväčšie mestá Luxemburska (2023)
! rowspan="30" |[[Súbor:Luxemburg.jpg|150x150bod]]
<small>[[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]]</small>

[[Súbor:Esch_vum_Bierg1.JPG|150x150bod]]

<small>[[Esch-sur-Alzette]]</small>
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |<small>#</small>
! style="text-align:left; background:#f5f5f5;" |Obec
!Kantón
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |Populácia
! rowspan="21" |[[Súbor:Differdange_Centre.jpg|150x150bod]]
<small>[[Differdange]]</small>

[[Súbor:Vue_op_Diddeleng.jpg|150x150bod]]

<small>[[Dudelange]]</small>
|-
| style="background:#f0f0f0" |1
| align="left" |[[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]]
|[[Luxemburg (kantón)|Luxemburg]]
|132 780
|-
| style="background:#f0f0f0" |2
| align="left" |[[Esch-sur-Alzette]]
|[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]]
|36 625
|-
| style="background:#f0f0f0" |3
| align="left" |[[Differdange]]
|[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]]
|29 536
|-
| style="background:#f0f0f0" |4
| align="left" |[[Dudelange]]
|[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]]
|21 952
|-
| style="background:#f0f0f0" |5
| align="left" |[[Pétange]]
|[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]]
|20 563
|-
| style="background:#f0f0f0" |6
| align="left" |[[Sanem]]
|[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]]
|18 333
|-
| style="background:#f0f0f0" |7
| align="left" |[[Hesperange]]
|[[Luxemburg (kantón)|Luxemburg]]
|16 433
|-
| style="background:#f0f0f0" |8
| align="left" |[[Bettembourg]]
|[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]]
|11 422
|-
| style="background:#f0f0f0" |9
| align="left" |[[Schifflange]]
|[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]]
|11 363
|-
| style="background:#f0f0f0" |10
| align="left" |[[Käerjeng]]
|[[Capellen (kantón)|Capellen]]
|11 015
|}
{{Clear}}
[[Súbor:Population density in Luxembourg.png|vľavo|náhľad|253x253bod|Hustota obyvateľstva v Luxembursku podľa obcí. Hlavná mestská oblasť, mesto [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], sa nachádza v južnej časti krajiny.]]

=== Etnicita ===
{| class="wikitable" style="float: right;margin:0 2em 0 0;"
|+Najväčšie skupiny prisťahovalcov (2023):<ref>{{cite web|url=https://lustat.statec.lu/vis?fs&#91;0&#93;=Th%C3%A8mes%2C1%7CPopulation%20et%20emploi%23B%23%7CEtat%20de%20la%20population%23B1%23&pg=0&fc=Th%C3%A8mes&df&#91;ds&#93;=ds-release&df&#91;id&#93;=DF_B1113&df&#91;ag&#93;=LU1&df&#91;vs&#93;=1.0&pd=2015%2C2023&dq=.A|title=Population par nationalités détaillées au 1er janvier|access-date=25 April 2023|archive-date=25 April 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230425133511/https://lustat.statec.lu/vis?fs%5B0%5D=Th%C3%A8mes,1%7CPopulation%20et%20emploi%23B%23%7CEtat%20de%20la%20population%23B1%23&pg=0&fc=Th%C3%A8mes&df%5Bds%5D=ds-release&df%5Bid%5D=DF_B1113&df%5Bag%5D=LU1&df%5Bvs%5D=1.0&pd=2015,2023&dq=.A|url-status=live}}</ref>
|
# {{Flagicon|Portugal}} Portugalsko (92 101)
# {{Flagicon|France}} Francúzsko (49 104)
# {{Flagicon|Italy}} Taliansko (24 676)
# {{Flagicon|Belgium}} Belgicko (19 205)
# {{Flagicon|Germany}} Nemecko (12 678)
# {{Flagicon|Spain}} Španielsko (9 068)
# {{Flagicon|Romania}} Rumunsko (6 625)
# {{Flagicon|Ukraine}} Ukrajina (5 238)
# {{Flagicon|Poland}} Poľsko (5 130)
# {{Flagicon|India}} India (4 657)
|}
Obyvatelia Luxemburska sa nazývajú [[Luxemburčania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Presidency - Being a Luxembourger | url = https://www.eu2005.lu/en/savoir_lux/societe_tradition/lux_type/index.php | vydavateľ = www.eu2005.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Počet prisťahovalcov sa v 20. storočí zvýšil v dôsledku príchodu prisťahovalcov z Belgicka, Francúzska, Talianska, Nemecka a [[Portugalsko|Portugalska]], ktorí tvorili najväčšiu skupinu. V roku 2013 malo približne 88 000 Luxemburčanov [[Portugalčania|portugalskú]] národnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistiques - Luxembourg | url = http://statistiques.public.lu/fr.html | vydavateľ = statistiques.public.lu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> V roku 2013 tu trvalo žilo 537 039 obyvateľov, z ktorých 44,5 % malo cudzí pôvod alebo boli cudzími štátnymi príslušníkmi; najpočetnejšou cudzou etnickou skupinou boli Portugalci, ktorí tvorili 16,4 % z celkového počtu obyvateľov, nasledovali Francúzi (6,6 %), Taliani (3,4 %), Belgičania (3,3 %) a Nemci (2,3 %). Ďalších 6,4 % pochádzalo z iných krajín EÚ a zvyšných 6,1 % z iných krajín mimo EÚ, ale prevažne z iných európskych krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistiques - Luxembourg | url = http://statistiques.public.lu/fr.html | vydavateľ = statistiques.public.lu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref>

Od začiatku [[Občianska vojna v Juhoslávii|juhoslovanských vojen]] sa do Luxemburska prisťahovalo veľa ľudí z [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], [[Čierna Hora|Čiernej Hory]] a [[Srbsko|Srbska]]. Ročne do Luxemburska prichádza viac ako 10 000 nových prisťahovalcov, väčšinou zo štátov EÚ, ako aj z východnej Európy. V roku 2000 žilo v Luxembursku 162 000 prisťahovalcov, čo predstavovalo 37 % celkovej populácie. Odhaduje sa, že v roku 1999 bolo v Luxembursku 5 000 nelegálnych prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.compas.ox.ac.uk/publications/papers/Country%20Case%20Luxembourg.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060902031630/http://www.compas.ox.ac.uk/publications/papers/Country+Case+Luxembourg.pdf | dátum archivácie = 2006-09-02 }}</ref>

=== Jazyky ===
V Luxembursku je [[luxemburčina]] (''Lëtzebuergesch'') uzákoneným národným jazykom od 24. februára [[1984]]. [[Francúzština]], [[nemčina]] a [[luxemburčina]] sú tri úradné jazyky. 

Francúzština je zároveň jazyk legislatívny a súdny. Daňová správa a [[Kataster nehnuteľností|katastrálne úrady]] sú prevažne germanofónne  z historických dôvodov. Luxembursko prijalo model daňovej správy od [[Nemecko|Nemecka]] počas [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]]. Úradné dokumenty sú všeobecne vyhotovované v nemčine a francúzštine (vyhlásenie o príjmoch, napr.) Určitá oficiálna písomná komunikácia je konaná v štyroch základných jazykoch: francúzština, nemčina, angličtina a [[portugalčina]] (napr. značky mier a váh v nukleárnej bezpečnosti, v projektoch európskej ústavy). Materské školy používajú luxemburčinu, výuka čítania a písania v nemčine na základných školách. Francúzština je vyučovaná od 7 rokov veku, je používaná v administratívnom štátnom systéme a justícii spolu s nemčinou. Francúzština zostala jediným jazykom pre tvorbu zákonov.  

Okolo 15 % populácie je portugalského pôvodu. Angličtina je používaná v každodennom živote a študuje sa na všetkých lýceách. 

Informácie o doprave sú rovnako vo francúzskom jazyku.

Najpoužívanejšie jazyky v krajine sú [[luxemburčina]], [[nemčina]], [[francúzština]].

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:Notre Dame Cathedral Luxembourg.JPG|náhľad|249x249bod|Katedrála Notre-Dame, Luxemburg]]
Luxembursko je [[sekulárny štát]], ale štát uznáva niektoré náboženstvá ako oficiálne predpísané náboženstvá. To dáva štátu možnosť podieľať sa na správe náboženstva a menovaní duchovných, za čo štát platí určité prevádzkové náklady a mzdy. Medzi náboženstvá, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, patria [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolicizmus]], [[judaizmus]], [[Gréckopravoslávna cirkev|grécke pravoslávne náboženstvo]], [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánske náboženstvo]], [[Ruská pravoslávna cirkev|ruské pravoslávne náboženstvo]], [[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[Mennonitovia|mennonitizmus]] a [[islam]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.wort.lu/articles/5957651.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20080522103349/http://www.wort.lu/articles/5957651.html | dátum archivácie = 2008-05-22 }}</ref>

Od roku 1980 je pre vládu nezákonné zhromažďovať štatistiky o náboženskej viere alebo praktikách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.legilux.public.lu/leg/a/archives/1979/0291104/0291104.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060822072540/http://www.legilux.public.lu/leg/a/archives/1979/0291104/0291104.pdf | dátum archivácie = 2006-08-22 }}</ref> Podľa odhadu CIA Factbook z roku 2000 je 87 % Luxemburčanov katolíkov vrátane veľkovojvodskej rodiny, zvyšných 13 % tvoria protestanti, pravoslávni kresťania, židia, moslimovia a osoby iného alebo žiadneho náboženstva.<ref>{{Citácia knihy|titul=Luxembourg|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/luxembourg/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-04-09|jazyk=en}}</ref> Podľa štúdie Pew Research Center z roku 2010 je 70,4 % kresťanov, 2,3 % moslimov, 26,8 % bez vyznania a 0,5 % iných náboženstiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Religious Landscape Table - Percent of Population - Pew Forum on Religion & Public Life | url = http://features.pewforum.org/grl/population-percentage.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-01-01 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130101080244/http://features.pewforum.org/grl/population-percentage.php | dátum archivácie = 2013-01-01 }}</ref>

Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2005 44 % luxemburských občanov odpovedalo, že "veria, že existuje Boh", zatiaľ čo 28 % odpovedalo, že "veria, že existuje nejaký duch alebo životná sila", a 22 %, že "neveria, že existuje nejaký duch, boh alebo nejaká živá sila".

=== Vzdelanie ===
[[Súbor:University luxemburg lmp main.jpg|náhľad|Luxemburská univerzita je jedinou univerzitou v krajine.]]
Luxemburský vzdelávací systém je trojjazyčný: v prvých ročníkoch základnej školy sa vyučuje v luxemburčine, potom sa prejde na nemčinu a na strednej škole sa vyučuje vo francúzštine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Trilingual Education system in Luxembourg | url = https://www.unavarra.es/tel2l/eng/luxembourg.htm | vydavateľ = www.unavarra.es | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Na ukončenie strednej školy sa vyžaduje znalosť všetkých troch jazykov, ale polovica študentov opúšťa školu bez potvrdenej kvalifikácie, pričom deti prisťahovalcov sú obzvlášť znevýhodnené. Okrem troch národných jazykov sa v rámci povinnej školskej dochádzky vyučuje aj angličtina a väčšina obyvateľov Luxemburska ovláda angličtinu. Posledné dve desaťročia poukázali na rastúci význam angličtiny vo viacerých odvetviach, najmä vo finančnom sektore. Portugalčinu, jazyk najväčšej prisťahovaleckej komunity, tiež ovláda veľká časť obyvateľstva, ale len pomerne málo ľudí mimo portugalsky hovoriacej komunity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parlement européen - Lëtzebuergesch léieren (FR) | url = https://www.europarl.europa.eu/language/apprendrelu_fr.htm | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref>

Luxemburská univerzita je jedinou univerzitou so sídlom v Luxemburgu. V roku 2014 vznikla zo súkromnej iniciatívy Luxembourg School of Business, postgraduálna obchodná škola, ktorá v roku 2017 získala akreditáciu od luxemburského ministerstva pre vysoké školstvo a výskum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/adm/amin/2017/08/29/b2648/jo | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Higher education institutions | url = http://luxembourg.public.lu/en/work-and-study/studying-in-luxembourg/universities.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Dve americké univerzity majú v krajine satelitné kampusy: Miami University (Dolibois European Center) a Sacred Heart University (Luxembourg Campus).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miami In Luxembourg | url = https://miamioh.edu/global-initiatives/miami-in-luxembourg/index.html | vydavateľ = Miami University | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

=== Zdravie ===
Podľa údajov [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] dosiahli výdavky na zdravotnú starostlivosť v mene luxemburskej vlády 4,1 miliardy dolárov, čo predstavuje približne 8 182 dolárov na každého občana krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WHO/Europe {{!}} Data and statistics | url = http://www.euro.who.int/en/countries/luxembourg/data-and-statistics | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-11-06 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171106153330/http://www.euro.who.int/en/countries/luxembourg/data-and-statistics | dátum archivácie = 2017-11-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Health expenditure and financing | url = https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=SHA | vydavateľ = stats.oecd.org | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Luxembursko spoločne vynaložilo na zdravotníctvo takmer 7 % svojho [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], čím sa v roku 2010 zaradilo medzi krajiny s najvyššími výdavkami na zdravotné služby a súvisiace programy spomedzi ostatných dobre situovaných európskych štátov s vysokým priemerným príjmom obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radiology Management, ICU Management, Healthcare IT, Cardiology Management, Executive Management | url = https://healthmanagement.org/c/hospital/issuearticle/overview-of-the-healthcare-system-in-luxembourg | vydavateľ = healthmanagement.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | priezvisko = HealthManagement.org}}</ref>

== Kultúra ==
[[Súbor:Edward Steichen.jpg|náhľad|[[Edward Steichen]], fotograf a maliar]]
Luxembursko bolo silne ovplyvnené kultúrou svojich susedov. Zachováva si množstvo ľudových tradícií, keďže väčšinu svojej histórie bolo výrazne vidieckou krajinou. Nachádza sa tu niekoľko významných múzeí, väčšinou v hlavnom meste. Patrí medzi ne Národné múzeum histórie a umenia (NMHA), Múzeum histórie mesta Luxemburg a nové Múzeum moderného umenia veľkovojvodu Jána (Mudam). Národné vojensko-historické múzeum (MNHM) v Diekirchu je známe najmä vďaka svojim vyobrazeniam [[Bitka o Ardeny|bitky o Ardeny]]. Historické mesto Luxemburg vrátane jeho opevnenia je súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]], a to z dôvodu historického významu jeho opevnenia.

Z krajiny vzišlo niekoľko medzinárodne známych umelcov vrátane maliarov [[Théo Kerg|Théa Kerga]], [[Joseph Kutter|Josepha Kuttera]] a [[Michel Majerus|Michela Majerusa]] a fotografa [[Edward Steichen|Edwarda Steichena]], ktorého výstava ''[[The Family of Man]]'' (Rodina človeka) bola zaradená do registra UNESCO [[Pamäť sveta]] a v súčasnosti je trvalo umiestnená v [[Clervaux]]. V Luxemburgu sa narodil redaktor a spisovateľ [[Hugo Gernsback]], ktorého publikácie vykryštalizovali pojem [[Vedecká fantastika|science fiction]]. Filmová hviezda [[Loretta Youngová]] pochádzala z Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vol. 5 Luxembourgers in the United States: Loretta Young | url = http://washington.mae.lu/en/actualites/2021/LorettaYoung.html | vydavateľ = washington.mae.lu | dátum vydania = 2021-12-03 | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en}}</ref>

Luxembursko bolo jedným zo zakladajúcich účastníkov pesničkovej súťaže [[Eurovízia]] a zúčastňovalo sa jej každý rok od roku 1956 až do roku 1993, kým nebolo po súťaži preradené, s výnimkou roku 1959. Hoci sa Luxembursko mohlo opäť zúčastniť v roku 1995, rozhodlo sa do súťaže vrátiť až v roku 2024. Súťaž vyhralo celkovo päťkrát, a to v rokoch 1961, 1965, 1972, 1973 a 1983, a hostilo ju v rokoch 1962, 1966, 1973 a 1984. Len deväť z jej 38 súťažných prác pred rokom 2024 a žiadnu z piatich víťazných prác nepredniesli luxemburskí umelci. Pri jej návrate v roku 2024 to však bolo s osobitným dôrazom na propagáciu hudby a umelcov z Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg to return to the Eurovision Song Contest in 2024 | url = https://eurovision.tv/story/luxembourg-return-eurovision-2024 | vydavateľ = eurovision.tv | dátum vydania = 2023-05-12 | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en}}</ref>

Luxembursko bolo prvým mestom, ktoré bolo dvakrát vyhlásené za [[Európske hlavné mesto kultúry]]. Prvýkrát to bolo v roku 1995. V roku 2007 malo byť Európskym hlavným mestom kultúry cezhraničné územie pozostávajúce z Luxemburského veľkovojvodstva, Porýnia-Falcka a Sárska v Nemecku, Valónska a nemecky hovoriacej časti Belgicka a Lotrinska vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.mcesr.public.lu/presse/annee_culturelle_2007/portail_luxembourg_2007/Rapport_final_anglais.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503184358/http://www.mcesr.public.lu/presse/annee_culturelle_2007/portail_luxembourg_2007/Rapport_final_anglais.pdf | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref> Podujatie bolo pokusom o podporu mobility a výmeny myšlienok, prekračovanie hraníc z fyzického, psychologického, umeleckého a emocionálneho hľadiska.

Luxembursko bolo na svetovej výstave Expo 2010 v čínskom Šanghaji od 1. mája do 31. októbra 2010 zastúpené vlastným pavilónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.luxembourgforbusiness.lu/sites/default/files/file/Programme%20Luxembourg%20Commercial%20Week%20at%20Expo%202010.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130925205712/http://www.luxembourgforbusiness.lu/sites/default/files/file/Programme%20Luxembourg%20Commercial%20Week%20at%20Expo%202010.pdf | dátum archivácie = 2013-09-25 }}</ref> Pavilón navrhnutý ako les a pevnosť vychádzal z transliterácie slova Luxembursko do čínštiny "Lúsēnbǎo", čo v priamom preklade znamená "les a pevnosť". Predstavoval Luxembursko ako "zelené srdce Európy".

=== Šport ===
Na rozdiel od väčšiny európskych krajín sa šport v Luxembursku nesústreďuje na konkrétny [[národný šport]], ale zahŕňa viacero tímových aj individuálnych športov. Napriek absencii centrálneho športového zamerania je v Luxembursku viac ako 100 000 ľudí z celkového počtu 660 000 obyvateľov licencovanými členmi jednej alebo druhej športovej federácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 4.Luxembourg | url = http://www.coe.int/T/E/cultural_co-operation/Sport/Monitoring_fulfillment/Anti-Doping_Convention/4.Luxembourg.asp | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2004-06-23 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20040623101906/http://www.coe.int/T/E/cultural_co-operation/Sport/Monitoring_fulfillment/Anti-Doping_Convention/4.Luxembourg.asp | dátum archivácie = 2004-06-23 }}</ref> Štadión Stade de Luxembourg, ktorý sa nachádza v [[Gasperich|Gasperichu]] v južnej časti [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]], je národným štadiónom krajiny a najväčším športoviskom v krajine s kapacitou 9 386 miest na športové podujatia vrátane [[Futbal|futbalu]] a rugby a 15 000 miest na koncerty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stade de Luxembourg (Stade National) – StadiumDB.com | url = http://stadiumdb.com/stadiums/lux/stade_de_luxembourg | vydavateľ = stadiumdb.com | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Najväčším krytým športoviskom v krajine je d'Coque v Kirchbergu v severovýchodnej časti Luxemburgu, ktoré má kapacitu 8 300 divákov. Aréna sa využíva na [[basketbal]], [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]], [[Gymnastika|gymnastiku]] a [[volejbal]] vrátane finále Majstrovstiev Európy vo volejbale žien v roku 2007.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:JuddMatGaardebounen Beer.JPG|náhľad|250x250bod|''Judd mat Gaardebounen'', podávaný s varenými zemiakmi a pivom [[Diekirch]].]]
Luxemburská kuchyňa odráža svoju polohu na hranici medzi latinským a germánskym svetom a je výrazne ovplyvnená kuchyňami susedného Francúzska a Nemecka. V poslednom období ju obohatilo množstvo talianskych a portugalských prisťahovalcov.

Väčšina pôvodných luxemburských jedál, ktoré sa konzumujú ako tradičná každodenná strava, má spoločné korene s ľudovými jedlami krajiny, rovnako ako v susednom Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Grand Duchy of Luxembourg: A Culinary Story | url = https://expatlifeinthailand.com/the-grand-duchy-of-luxembourg-a-culinary-story%EF%BF%BC/ | vydavateľ = Expat Life in Thailand | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-GB | meno = Kathleen | priezvisko = Pokrud | url archívu = https://web.archive.org/web/20240128180157/https://expatlifeinthailand.com/the-grand-duchy-of-luxembourg-a-culinary-story%EF%BF%BC/ | dátum archivácie = 2024-01-28 }}</ref>

Luxembursko predáva najviac alkoholu v Európe v prepočte na obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = finfacts.ie | url = http://www.finfacts.ie/Private/bestprice/alcoholdrinkconsumptionpriceseurope.htm | vydavateľ = www.finfacts.ie | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Veľký podiel alkoholu, ktorý nakupujú zákazníci zo susedných krajín, však prispieva k štatisticky vysokej úrovni predaja alkoholu na obyvateľa; táto úroveň predaja alkoholu teda nereprezentuje skutočnú spotrebu alkoholu obyvateľmi Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.sante.gouv.fr/IMG/pdf/esp2007-obj-01.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120112184246/https://www.sante.gouv.fr/IMG/pdf/esp2007-obj-01.pdf | dátum archivácie = 2012-01-12 }}</ref>

Luxembursko má druhý najvyšší počet reštaurácií ocenených [[Michelinský sprievodca|michelinskými hviezdičkami]] na obyvateľa, pričom na prvom mieste je Japonsko a na treťom mieste za Luxemburskom nasleduje Švajčiarsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries with the Highest Density of Michelin-starred Restaurants | url = https://www.chefspencil.com/density-of-michelin-starred-restaurants/ | dátum vydania = 2021-09-21 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US | meno = Chef's Pencil | priezvisko = Staff}}</ref>

=== Média ===
Hlavnými jazykmi médií v Luxembursku sú francúzština a nemčina. Noviny s najväčším nákladom vychádzajú v nemeckom jazyku, ''Luxemburger Wort''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxemburger Wort {{!}} Luxemburger Wort | url = https://www.wort.lu/ | vydavateľ = www.wort.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Vzhľadom na silnú viacjazyčnosť v Luxembursku sa v novinách často striedajú články vo francúzštine a články v nemčine bez prekladu. Okrem toho existujú anglické a portugalské rozhlasové a celoštátne tlačené publikácie, ale presné údaje o počúvanosti je ťažké zistiť, pretože celoštátny prieskum médií, ktorý vykonáva ILRES, sa vykonáva vo francúzštine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TNS ILRES - Home | url = https://www.tns-ilres.com/cms/Home | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-03-20 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150320053118/https://www.tns-ilres.com/cms/Home | dátum archivácie = 2015-03-20 }}</ref>

Luxembursko je v Európe známe svojimi rozhlasovými a televíznymi stanicami (Radio Luxembourg a RTL Group). Je tiež sídlom spoločnosti SES, ktorá prevádzkuje hlavné európske satelitné služby pre Nemecko a Veľkú Britániu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SES SA - Company Profile and News | url = https://www.bloomberg.com/profile/company/SESG:FP | vydavateľ = Bloomberg.com | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref>

Vďaka zákonu z roku 1988, ktorým sa zaviedol osobitný daňový režim pre audiovizuálne investície, sa filmová a koprodukčná produkcia v Luxembursku neustále rozvíja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Presidency - Luxembourg, a film country | url = http://www.eu2005.lu/en/savoir_lux/culture/pays_cine/index.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-04-21 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100421235925/http://www.eu2005.lu/en/savoir_lux/culture/pays_cine/index.php | dátum archivácie = 2010-04-21 }}</ref> V Luxembursku je zaregistrovaných približne 30 produkčných spoločností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Film Fund, Mission | url = http://en.filmfund.lu/the-film-fund/mission/index.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-01-19 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150119225619/http://en.filmfund.lu/the-film-fund/mission/index.php | dátum archivácie = 2015-01-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = etat.lu - L'annuaire des sites publics luxembourgeois | url = http://etat.public.lu/fr.html | vydavateľ = etat.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref>

Luxembursko získalo v roku 2014 [[Academy Awards|Oscara]] v kategórii krátkych animovaných filmov s filmom ''Pán Hublot''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oscars 2014 Winners: The Complete List | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/oscar-winners-2014-full-list-results-86th-academy-awards-kodak-theater-684748/ | dátum vydania = 2014-03-02 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US | meno = Kimberly | priezvisko = Nordyke}}</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Luxembursku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Luxembourg|wikt=Luxembursko}}

== Zdroj ==
{{Portál|Luxembursko|Luxemburský}}
{{Preklad|en|Luxembourg|17515}}

{{Administratívne členenie Luxemburska}}
{{Schengenský priestor}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Luxembursko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Členovia Frankofónie]]
Šablóny použité na tejto stránke:
Šablóna:!! (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:-- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Administratívne členenie Luxemburska (upraviť)
Šablóna:Autoritné údaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/BNF (upraviť)
Šablóna:Autoritné údaje/GND (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/ISNI (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/LCCN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/NKC (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/VIAF (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/WORLDCATID (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite web (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia/Jazyk (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia periodika (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Clear (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Eurozóna (upraviť)
Šablóna:Európa (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Flagicon (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Galéria (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox štát (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Km2 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Názov článku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Vlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:NATO (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:OBSE (upraviť)
Šablóna:OECD (upraviť)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Pozn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Preklad (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Preklad/článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Ref (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Referencie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Schengenský priestor (upraviť)
Šablóna:Súradnice (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3na12 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:WTO (upraviť)
Šablóna:Západoeurópska únia (upraviť)
Šablóna:· (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Štáty EÚ (upraviť)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Math (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:String (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Súradnice (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Späť na Luxembursko.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Luxembursko“