Zobrazenie zdroja stránky Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia

← Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:
Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.
Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.
Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025
Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.
Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.
Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
   |WHC              =  Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments
   |názov            =  Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
   |obrázok          =  Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.jpg
   |štát             =  {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
   |titulok          =  
   |typ              =  kultúrna pamiatka
   |kritériá         =  iv
   |ID               =  620
   |región           =  [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]]
   |rok              =  1993
   |zasadnutie       =  17.
   |dodatky          =  2009
 }}
{{Whc}}
'''Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky na zozname svetového dedičstva|url=http://www.unesco.sk/Pamiatky-na-zozname-svetoveho-dedicstva|vydavateľ=www.unesco.sk|dátum prístupu=2020-07-15|jazyk=sk|priezvisko=forbestclients.com}}</ref> ([[Angličtina|angl.]] ''Levoča, Spiš Castle and the associated cultural monuments'')<ref name=":3" /> je názov súboru kultúrnych pamiatok na Východnom Slovensku, ktorý bol zapísaný  do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu svetového dedičstva UNESCO]] ako kultúrne dedičstvo v roku [[1993]] v [[Cartagena (Kolumbia)|Cartagene]]. Toto územie bolo na 33. zasadaní Výboru svetového dedičstva v [[Sevilla|Seville]] v roku [[2009]] rozšírené o územie historického jadra mesta [[Levoča|Levoče]]. Na tomto zasadnutí bol súčasne zmenený pôvodný názov lokality na Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Ide o jedinečný komplex pamiatok mimoriadnej kultúrnej a historickej hodnoty, nachádzajúci sa na katastrálnych územiach niekoľkých miest a obcí okresov [[Levoča (okres)|Levoča]] a [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom]] a [[Košický kraj|Košickom kraji]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments|url=http://whc.unesco.org/en/list/620/|vydavateľ=UNESCO World Heritage Centre|dátum prístupu=2020-07-08|jazyk=en|meno=UNESCO World Heritage|priezvisko=Centre}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia|url=https://profil.kultury.sk/sk/levoca-spissky-hrad-a-pamiatky-okolia/|dátum prístupu=2020-07-08|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20210417103802/https://profil.kultury.sk/sk/levoca-spissky-hrad-a-pamiatky-okolia/|dátum archivácie=2021-04-17}}</ref>

== Zoznam súborov v lokalite Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia ==

=== Levoča ===
{{hlavný článok|Levoča}}
Levoča so svojím historickým jadrom predstavuje unikátny komplex architektonických pamiatok [[Gotika|gotiky]] a [[Renesancia|renesancie]] zoskupených na najväčšom stredovekom námestí v [[Stredná Európa|Strednej Európe]]. Centrum obohnané 2,5 km dlhými mestskými hradbami, so zachovalými meštianskymi domami i verejnými budovami si do súčasnosti zachovalo stredoveký ráz. Zachoval sa tu súbor stredovekých stavebných objektov s pôvodným umelecko{{--}}remeselným vybavením, ktorého vrchol predstavuje [[Dielo Majstra Pavla z Levoče|Dielo Majstra Pavla]]. Z jeho rúk pochádza pravdepodobne najvyšší zachovaný neskorogotický krídlový oltár na svete umiestnený v [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Bazilike svätého Jakuba]]. Práce [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla]] a jeho dielne patria k najvýznamnejším súčastiam mobiliáru nielen levočských kostolov, ale aj viacerých ďalších stredovekých spišských kostolov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kucharík|meno=Juraj|titul=Spiš|vydanie=1|vydavateľ=Dajama|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-8136-082-4|strany=103|poznámka=ďalej len Kucharík}}</ref>

Územie mesta Levoča bolo osídlené už od [[Mladšia doba kamenná|mladšej doby kamennej]]. V katastri mesta sú nálezy z [[Veľká Morava|veľkomoravského obdobia]]. Pôvodná osada sa predpokladá v o niečo nižšie položenej polohe zvanej Stará Levoča. Prvýkrát sa písomne spomína v roku [[1249]] ako ''Leucha'' a neskôr v listine [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefana V.]] v roku [[1271]], keď sa stala hlavným mestom [[Spoločenstvo spišských Sasov|Spoločenstva spišských Sasov]]. [[Spišskí Nemci|Spišským Sasom]] udelil aj výsady a určil, že súdnu právomoc vykonáva [[gróf]] spolu so spišským (kráľovským) županom je ako miesto jej vykonávania určené hlavné mesto provincie Levoča (''civitas provincie capitalis''). [[Fortifikácia|Hradobný systém]] vznikol v období po druhom tatárskom vpáde na [[Spiš (región)|Spiš]] v roku [[1285]]. Neskôr bol hradobný systém s [[Bašta (hradby)|baštami]] a [[Priekopa (obrana)|priekopou]] prebudovaný, čo súviselo s intenzívnym rastom zastavaného mestského areálu južným smerom. Vyspelý a zložitý hradbový systém Levoče je špičkovou ukážkou stredovekého fortifikačného staviteľstva na [[Slovensko|Slovensku]]. Dodnes sa zachovalo viac ako 80 % hradbového systému so 16 baštami a troma mestskými [[Brána (hlavný vstup)|bránami]] (Košickou, Menhardskou a Poľskou bránou). Zrejme v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]] sa v meste usadili mendikanti. Tamojší [[Minoriti|minoritský]] konvent je doložený k roku [[1309]] (zanikol počas [[Reformácia|reformácie]] v prvej polovici [[16. storočie|16. storočia]]). [[Starý minoritský kostol]] bol v [[14. storočie|14. storočí]] zahrnutý do veľkoryso koncipovaného a hradbami obohnaného mestského areálu, ktorý mal pravidelnú šachovnicovú štruktúru. V spoločných výsadách z roku [[1317]], ktoré udelil kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] spišským Sasom za ich pomoc v [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] je táto pozícia Levoče znovu potvrdená. V roku [[1323]] sa stala [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]] a získava právo skladu. Stredoveký pôdorysný rozvrh kolonistami založeného mesta vznikol v 13. a 14. storočí. Uprostred Námestia Majstra Pavla okrem Baziliky svätého Jakuba stojí radnica, postavená pôvodne v 14. storočí, prebudovaná v [[16. storočie|16. storočí]]. Za nimi stojí dnes mohutný evanjelický kostol, ktorý bol postavený v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]]. Na severnej strane kostola bola mestská škola, prebudovaná v roku [[1588]]. Pôvodne tam bola mestská váha a zbrojnica, ktoré boli prestavané do dnešnej budovy mestského úradu z 19. storočia. Plochu námestia v polovici 19. storočia dotvorili dva mestské parky, v južnej časti s fontánou a solitérom klietky hanby ([[pranier]]). Levoča mala veľký vplyv aj na rôzne oblasti [[Architektúra|architektúry]], najmä v období [[Renesancia|renesancie]] vytvorením tzv. spišskej renesancie. Jedinečný urbanistický výraz stredovekého námestia, obklopeného honosnými meštianskymi domami v pozoruhodnej symbióze s nízkou až vidieckou zástavbou ostatných ulíc sa zachoval až dodnes. Významné sú aj meštianske paláce ako je Krupekov dom, Dom Okolicsányi{{--}}Zsedényi, Spillenbergov dom, Maríássyho dom, Hainov dom a Thurzov dom, ktorý získal novorenesančnú [[Sgrafito|sgrafitovú]] fasádu v roku [[1904]]. Základom ekonomiky Levoče bol obchod, vrátane diaľkového, na severo{{--}}južnej komunikácii smerujúcej z [[Uhorsko|Uhorska]] do oblasti blízkeho [[Krakov|Krakova]], ďalej do [[Poľské kráľovstvo|Poľska]] a k [[Baltské more|Baltu]]. Výsadu mestu potvrdil v roku [[1406]] aj [[Žigmund Luxemburský]] a doplnil ho o právo slobodného pohybu po celom Uhorsku a tiež o tridsiatkovú imunitu  v roku [[1416]]. Levoča patrila medzi tavernikálne mestá a spolu s [[Bardejov|Bardejovom]], [[Prešov|Prešovom]], [[Košice|Košicami]], [[Sabinov|Sabinovom]] vytvorili v [[15. storočie|15. storočí]] tzv. [[Pentapolitana|Pentapolitanu]]. O uplatňovanie výsad však neskôr dlhodobo aj vojensky bojovala s [[Kežmarok|Kežmarkom]]. Mesto malo v neskorom stredoveku dostatok finančných zdrojov na výstavbu kamenného opevnenia, verejných budov a nákladné investície do mobiliáru farského kostola, ktorý obohatila unikátna séria neskorogotických krídlových oltárov. V tomto období vznikla nadstavbou kostolnej predsiene unikátna funkčná stavba, tzv. Henckelova knižnica. V meste sa zachoval bohatý súbor profánnej neskorogotickej architektúry. Požiar v roku [[1549]] nielenže výrazne zmenil tvár Levoče, ale zničil aj bohatý stredoveký mestský archív, z ktorého zostalo iba torzo. V 16.{{--}}[[17. storočie|17. storočí]] si ešte Levoča udržala pozíciu významného obchodného, duchovného a kultúrneho centra, kde pracovali aj tlačiarne. V období [[Reformácia|reformácie]] sa Levoča orientovala na [[protestantizmus]] a získala aj náboženskú slobodu. V nasledujúcom období protireformácie prichádzajú do mesta [[jezuiti]], ktorí opravili opustený kláštor minoritov pri Košickej bráne a v duchu nastupujúceho [[Barok|baroka]] aj Kostol Ducha svätého. Význam obchodu, hlavnej hospodárskej sily Levoče, však už postupne upadá. V polovici 19. storočia sa tu posilňuje slovenské národné povedomie vďaka príchodu slovenských študentov, nasledujúcich [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], na škole sa vyučuje po [[Slovenčina|slovensky]] a [[Čeština|česky]]. Do roku [[1922]] v [[Klasicistická architektúra|klasicistickom]] objekte Župného domu z rokov [[1806]]{{--}}[[1826]] na severnej strane námestia sídlila bývalá [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišská župa]]. Vybudovaním [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko{{--}}bohumínskej železnice]] v roku [[1873]], ktorá mesto obchádzala, význam Levoče poklesol, čo však prispelo k zachovaniu historického jadra.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Levoča|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=levoca|dátum vydania=|dátum prístupu=13.7.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref>

Stredoveké jadro mesta bolo v roku [[1950]] vyhlásené za [[Mestská pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]]. A v roku [[2009]]  bolo mesto Levoča zapísané na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname Svetového dedičstva UNESCO]] a lokalita Spišský hrad a pamiatky okolia bola rozšírená o historické centrum Levoči.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O meste|url=http://www.levoca.sk/o-meste.phtml?id5=12766&original_idm=60624|vydavateľ=www.levoca.sk|dátum prístupu=2020-07-15}}</ref><gallery caption="Levoča">
Súbor:SK-Levoca-Jakobskirche.jpg| Bazilika svätého Jakuba. 
Súbor:LevoMinor5FotoThalerTamas.JPG| Starý minoritský kostol. 
Súbor:Levoča, kościół św. Ducha (HB21).jpg| Kostol svätého Ducha a nový kláštor minoritov. 
Súbor:Basilica of the Visitation Levoca 9.jpg| Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore. 
Súbor:SK-Levoca-Evang.Kirche-2.jpg|Evanjelický kostol.
Súbor:Levoča (2).jpg|Renesančná radnica, v pozadí Bazilika svätého Jakuba.
Súbor:Levoča, ratusz (HB6).jpg|Klietka hanby (pranier) pred radnicou.
Súbor:Levoča, (HB29).jpg| Mestská vážnica dnes mestský úrad. 
Súbor:Square Levoča16Slovakia41.JPG| Domy na Námestí Majstra Pavla, v pozadí vidno Hainov dom. 
Súbor:Levoca11Slovakia51.JPG| Domy na Námestí Majstra Pavla. 
Súbor:Levoca 27.jpg| Thurzov dom. 
Súbor:Levoca 034.jpg| Župný dom. 
Súbor:Theatre Levoča16Slovakia.JPG|Reduta.
Súbor:Levoca 24.jpg| Spillenbergov dom. 
Súbor:Levoca 23.jpg| Krupekov dom. 
Súbor:Square Levoča16Slovakia50.JPG| Dom Okolcsányi_Zsedényi. 
Súbor:Square Levoča16Slovakia47.JPG| Mariássyho dom. 
Súbor:Levoča gymnázium 2015 1.jpg| Gymnázium Janka Francisiho-Rimavského. 
Súbor:Bašta - Pracháreň Levoča.JPG| Bašta Pracháreň, súčasť hradbové systému v Levoči. 
Súbor:Levoča (1).jpg| Mestské opevnenie, bašta hlavnej hradbovej línie, tzv Kupecká bašta. 
Súbor:Hradby Levoča16Slovakia.JPG| Mestské opevnenie pri Kostole svätého Ducha. 
Súbor:Levoča , brama koszycka (HB15).jpg| Košická brána. 
Súbor:Levoča Gate16Slovakia10.JPG| Menhardská brána 
Súbor:Levoča Gate16Slovakia12.JPG| Poľská brána. 
</gallery>

=== Dielo Majstra Pavla z Levoče ===
{{hlavný článok|Dielo Majstra Pavla z Levoče}}
Dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] tvorí jedinečný súbor sochárskych prác tohto [[Gotika|neskorogotického]] rezbára. Medzi [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národné kultúrne pamiatky]] patrí od roku [[1961]] V dome v ktorom žil sprístupnili v roku [[1987]] samostatnú múzejnú expozíciu. Jej súčasťou sú aj kopije najdôležitejších Pavlových diel. Jeho obdivuhodné diela sa zaraďujú medzi najhodnotnejšie stredoveké pamiatky na [[Slovensko|Slovensku]]. O Majstrovi Pavlovi z Levoče máme veľmi málo informácií (dodnes sa nevie kde a kedy sa narodil), pretože levočský archív v roku [[1550]] vyhorel. Niektoré udalosti sú však známe z kroník alebo z rôznych dokladov a korešpondencie. Práce jeho dielne sa nachádzajú najmä na gotických krídlových [[Oltár|oltároch]] ale aj často samotné sochy na [[Renesancia|renesančných]] či [[Barok|barokových]] oltároch. Z jeho rúk pochádza pravdepodobne najvyšší zachovaný neskorogotický krídlový oltár na svete umiestnený v Bazilike svätého Jakuba. Tento monumentálny hlavný oltár spolu s oltárom svätého Jána jedinečným spôsobom dokumentujú slohovú a názorovú premenu záveru stredoveku a nastupujúceho novoveku. Dielo Majstra Pavla a jeho dielne patria k najvýznamnejším súčastiam mobiliáru nielen Baziliky svätého Jakuba a Levoči, ale aj viacerých ďalších stredovekých spišských kostolov v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachoch]], [[Kežmarok|Kežmarku]], [[Spišská Sobota|Spišskej Sobote]], [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubici]], [[Strážky|Strážkach]], [[Mlynica (obec)|Mlynici]], [[Hrabušice|Hrabušiciach]], [[Slovenská Ves|Slovenskej Vsi]] a v [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomničke]]. Okrem [[Spiš (región)|Spiša]] ich nájdeme aj v [[Šariš (región)|Šariši]] ([[Prešov]], [[Sabinov]], [[Lipany]] a [[Bardejov]]), [[Liptov (región)|Liptove]] ([[Okoličné]]), [[Gemer (región)|Gemeri]] ([[Chyžné]]) a v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Všetky diela sú zhotovené z lipového dreva a majú charakteristické znaky, podľa ktorých sa autorstvo Pavlovej dielne rozoznať (prevrátený okraj vrchného plášťa - tzv. ucho, oči sú veľké, mierne šikmé, niekedy škuľavé, vysoký nadočnicový oblúk, predĺžené tváre s malou guľatou briadkou, kĺby prstov sú zvýraznené ostrými rezmi, z farieb používal prevažne zlatú a modrú a Madony majú výrazne vysunuté koleno). Dielo Majstra Pavla sa zachovalo vo veľkej miere na Spiši vďaka pomalému priebehu [[Reformácia|reformácií]] až po roku [[1520]]. Kostoly približne na 100 rokov prešli do rúk [[Protestantstvo|protestantov]]. Tí síce neuznávali zobrazovanie svätých, no napriek tomu oltáre nezničili v takom rozsahu, ako sa to stalo v iných častiach [[Európa|Európy]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia|url=https://profil.kultury.sk/sk/levoca-spissky-hrad-a-pamiatky-okolia/|dátum prístupu=2020-07-11|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20210417103802/https://profil.kultury.sk/sk/levoca-spissky-hrad-a-pamiatky-okolia/|dátum archivácie=2021-04-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diela Majstra Pavla na Spiši (1. časť) - Skryté Poklady Slovenska|url=https://www.pokladyslovenska.sk/ine-kategorie/155-diela-majstra-pavla-na-spii|vydavateľ=www.pokladyslovenska.sk|dátum prístupu=2020-07-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20210326172630/https://www.pokladyslovenska.sk/ine-kategorie/155-diela-majstra-pavla-na-spii|dátum archivácie=2021-03-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diela Majstra Pavla v ostatných regiónoch (2. časť) - Skryté Poklady Slovenska|url=https://www.pokladyslovenska.sk/%C4%8Dl%C3%A1nky/156-diela-majstra-pavla-v-ostatnych-regionoch-2-as|vydavateľ=www.pokladyslovenska.sk|dátum prístupu=2020-07-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Majster Pavol z Levoče|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=majster-pavol-z-levoce|dátum vydania=|dátum prístupu=11.7.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref><gallery caption="Dielo Majstra Pavla z Levoče">
Súbor:Levoca main square 07.jpg| Dom Majstra Pavla na levočskom Námestí Majstra Pavla, v ktorom je umiestnené jeho múzeum. 
Súbor:St. James, Levoča, Main altar, 2017 v3.jpg| [[Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba v Levoči|Hlavný oltár svätého Jakuba v Bazilike svätého Jakuba v Levoči]]. 
Súbor:St James statue by Master Paul of Levoča.jpg| Replika sochy [[Jakub starší|svätého Jakuba]] (z hlavného oltára Chrámu svätého Jakuba v Levoči) v expozícii na [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenskom hrade]]. 
Súbor:Levoca Last Supper.jpg|[[Posledná večera]],  gotické súsošie od majstra Pavla z Levoče,  kópia súsošia z Baziliky svätého Jakuba v Levoči
Súbor:Banská Bystrica - Oltár sv. Barbory -a.jpg| Oltár [[Svätá Barbora|svätej Barbory]] v Banskej Bystrici. 
Súbor:Chyzne13.jpg| Oltár Majstra Pavla z Levoče v kostole Zvestovania Panne Márii v [[Chyžné|Chyžnom]]. 
</gallery>

=== Spišský hrad ===
{{hlavný článok|Spišský hrad}}

Spišský hrad je [[zrúcanina]] [[Hrad|hradu]], ktorá zaberá vrchol [[Travertín|travertínovej]] kopy [[Spišský hradný vrch]]. Tvorí dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské regióny [[Spiš (región)|Spiš]] a [[Šariš (región)|Šariš]]. Je nielen dôkaz vývoja architektúry od [[12. storočie|12.]] do [[18. storočie|18. storočia]] na Slovensku ale svojou rozlohou, ktorá prevyšuje 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku. Napriek tomu, že sa vypína nad mestom [[Spišské Podhradie]], katastrálne patrí [[Katastrálne územie|územiu]] obce [[Žehra]] (jej miestnej časti [[Hodkovce (Žehra)|Hodkovce]]) v [[Spišská Nová Ves (okres)|okrese Spišská Nová Ves]] v [[Prešovský kraj|Košickom kraji]].<ref name=":1">Kucharík, str. 52-53</ref> Spišský hrad sa spomína, ako župný hrad už v 12. storočí, kedy bol postavený na mieste niekdajšieho [[paleolit]]ického sídliska. Spišský hrad, sa počas [[Tatársky vpád do Uhorska|Tatárskeho vpádu]] v roku [[1241]] ubránil. Výstavbu hradov podporoval uhorský kráľ [[Belo IV.]] a v roku [[1249]] daroval spišskému prepoštovi miesto na Spišskom hrade. V polovici [[13. storočie|13. storočia]] vzniká dnešná kruhová veža, románsky palác, časti horného hradu  a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V druhej polovici 13. storočia, sa odohral nejeden boj o vlastníctvo hradu. Hrad sa stal strediskom kráľovskej župy. Často na ňom sídlili významní hodnostári. V roku [[1275]] ho obsadil [[komes]] Roland, ktorý sa vzbúril proti panovníkovi. Neskôr patril kráľovnej [[Alžbeta Kumánska|Alžbete Kumánskej]], matke [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] O hrad sa bojovalo aj v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]]. V roku [[1312]] ho chcel dobyť [[Matúš Čák Trenčiansky]], ale hrad nedobil. V 14. storočí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a [[Barbakán|barbakánom]]. Významne sa zapísal do dejín [[Uhorsko|Uhorska]] v [[15. storočie|15. storočí]] sa stal sídlom Jiskrových [[Bratríci|bratríckych]] vojsk. K pobytu vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] v službách kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] ([[1445]]{{--}}[[1457]]) sa viaže výstavba rozsiahle dolné [[nádvorie]]. Významným dejinným medzníkom pre hrad bol rok [[1464]], keď panovník daroval stále kráľovský hrad šľachticom [[Imrich Zápoľský|Imrichovi]] a [[Štefan Zápoľský|Štefanovi Zápoľským]]. Vo významnej miere ho zmodemizovali a dobudovali. Postavili novú [[Kaplnka|kaplnku]], zvýšili a zosilnili vežu, v gotickom duchu upravili románsky palác, pričom zamestnávali tých istých kamenárov, ktorí im stavali pohrebnú kaplnku v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]. Na hrade sa narodil aj posledný uhorský kráľ [[Ján I. (Uhorsko)|Ján Zápoľský]]. Bol aj jeho posledným majiteľom z rodu [[Zápoľskovci|Zápoľských]], pretože keď prehral boj o uhorský trón, skonfiškovali v roku [[1528]] hrad [[Habsburgovci]]. Ale už v roku [[1531]] ho darovali [[Alexius Thurzo|Alexiovi Turzovi]]. Aj [[Turzovci]] si prispôsobili hrad svojim potrebám a dali mnohým jeho budovám renesančný charakter. Keď v roku [[1636]] v mužskej línii vymreli, získali hrad [[Čákiovci]], ktorí ho vlastnili až do roku [[1945]]. Hrad obývali len do konca [[17. storočie|17. storočia]], pretože už od začiatku [[18. storočie|18. storočia]] si [[Čákiovci]] vybudovali kaštiele v Hodkovciach, [[Spišský Hrhov|Spišskom Hrhove]], [[Bijacovce|Bijacovciach]], [[Kluknava|Kluknave]] a [[Iliašovce|Iliašovciach]]. Na stavbu týchto kaštieľov použili aj mnohé stavebné prvky z hradu. Na hrade ostala len vojenská posádka, ktorá ho však po požiari roku [[1780]] opustila. Od toho času bol hrad zrúcaninou.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bóna|meno=Martin|titul=Encyklopédia Slovenských hradov|vydanie=|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-287-0|strany=273-274|meno2=Miroslav|priezvisko2=Plaček}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Spišský hrad|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=spissky-hrad|dátum vydania=|dátum prístupu=13.7.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref> Až v posledných rokoch sa po dôkladných výskumoch opravuje, konzervuje a niektoré častí sa rekonštruujú. Dolné nádvorie bolo už v roku [[1983]] sprístupnené verejnosti. Hrad je [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]] a od roku [[1993]] je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname Svetového dedičstva UNESCO]]. Od roku [[1990]] je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roku [[1996]] ako národná prírodná pamiatka [[Spišský hradný vrch]]. Od roku [[2004]] je súčasťou chráneného územia európskeho významu v rámci európskej siete chránených území [[Natura 2000]] SKUEV0105 Spišskopodhradské travertíny.<ref name=":1" /><gallery caption="Spišský hrad">
Súbor:Spis Castle 03.JPG| Celkový pohľad na hrad od severu. 
Súbor:SK-Zipser Burg-07.jpg| Hlavný vstup do Spišského hradu. 
Súbor:Spiš Castle 24.jpg| Prístupový chodník k objektom horného hradu. 
Súbor:GUR 6397.jpg| Horný hrad, palác Zapoľskovcov a kruhová veža. 
Súbor:Spišský hrad04.jpg| Presbytérium hradnej kaplnky [[Svätá Alžbeta|svätej Alžbety]]. 
Súbor:Spiscastle11Slovakia23.JPG| Expozícia historických zbraní v tzv. arkádovej chodbe. 
</gallery>

=== Spišské Podhradie ===
{{hlavný článok|Spišské Podhradie}}

Mesto Spišské Podhradie sa nachádza v okrese [[Okres Levoča|Levoča]], ktorého prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1249]].  Od počiatku sa vyvíjalo ako poddanská obec [[Spišský hrad|Spišského hradu]]. V roku [[1321]] mesto získalo mestské výsady, čo podporilo hospodársky rozvoj, ktorý pokračoval až do [[15. storočie|15. storočia]]. V meste sa zachovali ulice obstavané pôvodne renesančnými meštianskymi domami. Neďaleko Spišského Podhradia sa samostatne vyvíjala [[Spišská Kapitula]], ktorá bola v roku [[1948]] pričlenená pod Podhradie. Spišské Podhradie bolo v roku [[1950]] vyhlásené za [[Mestská pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]]. Od roku [[1993]] je v rámci zápisu Levoče, Spišského hradu a pamiatok okolia v Zozname [[UNESCO]].<ref>Kucharík, str. 58</ref><gallery caption="Spišské Podhradie">
Súbor:CulHer14Slovakia246.JPG| Kostol Narodenia Panny Márie. 
Súbor:Rynek w Spiskim Podgrodziu (Spišské Podhradie).jpg| Evanjelický kostol 
Súbor:CulHer14Slovakia280.JPG| Mariánsky stĺp. 
Súbor:Spišské Podhradie 1.jpg| Meštianske domy v Spišskom Podhradí. 
Súbor:CulHer14Slovakia236.JPG| [[Kostol svätého Jána z Boha a kláštor Milosrdných bratov]]. 
Súbor:Spsynagogue.jpg| Synagóga. 
</gallery>

=== Spišská Kapitula ===
{{hlavný článok|Spišská Kapitula}}
Spišská Kapitula bolo cirkevné mestečko a ešte stále je sídlom spišského biskupa a centrom [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]], dnes je súčasťou mesta [[Spišské Podhradie]]. Spišská Kapitula bola niekdajšia samostatná obec na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] v [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotline]]. V [[11. storočie|11. storočí]] stál neďaleko Spišskej Kapituly kláštor, založený pravdepodobne [[Benediktíni|benediktínmi]]. Vznik Spišskej Kapituly súvisí so založením spišského prepošstva zrejme koncom [[12. storočia]]. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1235]]. Nachádza sa tu románska [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrála svätého Martina]] z rokov [[1245]] – [[1273]]. V [[13. storočie|13. storočí]] tu bola situovaná tzv. kapitulská škola, od polovice [[17. storočie|17. storočia]] gymnázium. Až do [[18. storočie|18. storočia]] vyvíjali mnohí panovníci a prepošti snahy o povýšenie prepoštstva na [[biskupstvo]]. Tento zámer sa podaril až v roku [[1776]] za panovania [[Mária Terézia|Márie Terézie]] kedy bolo prepošstvo povýšené na biskupstvo a odvtedy je sídlom cirkevnej správy celého [[Spiš (región)|Spiša]], [[Liptov (región)|Liptova]] a [[Orava (región)|Oravy]]. Bola jedným z centier cirkevného školstva na [[Slovensko|Slovensku]]. V rokoch [[1819]] – [[1950]] tu existoval prvý slovenský i uhorský ústav pre výchovu učiteľov základných škôl. V rokoch [[1815]] – [[1849]] tu bolo bohoslovecké učilište. V roku [[1948]] pričlenili Spišskú Kapitulu k mestu [[Spišské Podhradie]] a o dva roky neskôr ju vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Od roku [[1993]] je v rámci zápisu Levoče, Spišského hradu a pamiatok okolia v Zozname [[UNESCO]].<ref>Kucharík, str. 60</ref> <gallery caption="Spišská Kapitula">
Súbor:Spisska Kapitula-1.jpg| Pohľad na Spišskú Kapitulu 
Súbor:Spišská Kapitula 0100695.jpg| [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrála svätého Martina]]. 
Súbor:CulHer14Slovakia182.JPG| Biskupský palác. 
Súbor:CulHer14Slovakia203.JPG| Kňazský seminár biskupa [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. 
Súbor:Spišská Kapitula 0100716.jpg| Pohľad na Hodinovú vežu a stĺp so sochou [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomúckeho]]. 
Súbor:SpišskáKapitulaMainStreet.jpg| Pohľad z kanonickej uličky na Dolnú bránu 
</gallery>

=== Žehra ===
{{hlavný článok|Žehra|Kostol Ducha Svätého (Žehra)}}

Obec Žehra v [[Okres Spišská Nová Ves|spišskonovoveskom okrese]], ktorej najvzácnejšou historickou pamiatkou je [[Románske umenie|neskororománsky]] [[Kostol Ducha svätého (Žehra)|Kostol Ducha svätého]] s unikátnymi gotickými nástennými maľbami. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1245]] a viaže sa k výstavbe kostola. V katastri obce sú známe aj archeologické nálezy, ako kusy štiepanej keramiky, kamenná sekera a klin, dokumentujúce prítomnosť ľudu [[Kultúra s lineárnou keramikou|kultúry s lineárnou keramikou]], [[Želiezovská skupina|želiezovskej skupiny]] a [[Bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]] v [[Mladšia doba kamenná|mladšej dobe kamennej]]. Črepy [[Pilinská kultúra|pilinskej kultúry]] pochádzajú zo strednej a mladšej [[Doba bronzová|doby bronzovej]], vo fragmentoch sa objavuje keramika [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúrnej skupiny]] a z obdobia [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]]. Najmladšiu skupinu nálezov tvorí slovanská keramika z [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10.storočia]] nájdená na brehoch potoka Žehra. Obec Žehra bola sídlom šľachtického rodu [[Žehrianskovci|Žehrianských]]  a od roku [[1638]] [[Čákiovci|Čákiovcov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žehra|url=https://www.terraincognita.sk/sk/zehra-0|vydavateľ=www.terraincognita.sk|dátum vydania=2013-12-02|dátum prístupu=2020-07-11|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20200805010808/https://www.terraincognita.sk/sk/zehra-0|dátum archivácie=2020-08-05}}</ref> Kostol Ducha svätého je vyhlásený za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnú pamiatku]], ale aj zapísaný do Zoznamu UNESCO, ako súčasť lokality Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. V roku [[1245]] potvrdil spišský [[prepošt]] Matej výstavbu kostola s fortifikačným systémom v Žehre grófovi Jánovi Žigraiovi. Stavba iniciovali pravdepodobne [[Tatársky vpád do Uhorska|tatárske nájazdy]] a spustošená krajina, ktorá po nich zostala. Loď kostola je klenutá na centrálny pilier čím vzniklo typické spišské dvojlodie. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15 storočí]] boli steny kostola vyzdobené nástennými maľbami. V jeho interiéri nájdete [[Freska|fresky]], ktorými je pokryté celé [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytérium]], víťazný oblúk i severná stena. Maľby predstavujú ucelený ikonografický program. Najznámejším výjavom z fresiek je výjav z konca 14. storočia [[Strom života (rajská záhrada)|strom života]] (''arbor vitae''). Okrem toho sa v kostole nachádza kamenná [[krstiteľnica]] z 13. storočia. V [[17. storočie|17. storočí]] bol mobiliár kostola barokizovaný.<ref>Kucharík, str. 47</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žehra - ranogotický kostol Sv. Ducha|url=https://www.terraincognita.sk/sk/zehra-ranogoticky-kostol-sv-ducha|vydavateľ=www.terraincognita.sk|dátum vydania=2014-01-16|dátum prístupu=2020-07-11|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20150622092217/http://www.terraincognita.sk/sk/zehra-ranogoticky-kostol-sv-ducha|dátum archivácie=2015-06-22}}</ref><gallery caption="Žehra{{--}}Kostol Ducha svätého">
Súbor:Kostol Ducha Svätého Žehra 3.jpg| Pohľad na Kostol Ducha Sväteho v Žehre. 
Súbor:Kostol Ducha Svätého Žehra 2.jpg| Pohľad na Kostol Ducha Sväteho od juhu. 
Súbor:Church in Žehra.jpg| Kostol Ducha Svätého. 
Súbor:Holy Spirit Church in Žehra, Slovakia 06.jpg| Gotické okno. 
Súbor:Zehra, Slovakia 002.jpg| Pohľad na presbytérium z vonku. 
Súbor:Zehra, Slovakia 001.jpg
</gallery>

=== Dreveník ===
{{Hlavný článok|Dreveník}}
Dreveník je [[Travertín|travertínová]] kopa tvaru stolovej hory v [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotline]] a [[národná prírodná rezervácia]]. Nachádza sa na hraniciach okresov [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] a [[Levoča (okres)|Levoča]]. Toto územie s rozlohou 1 018 186 m² je chránené od roku [[1925]]. Spolu s neďalekým [[Spišský hrad|Spišským hradom]] je od roku [[1993]] zaraďovaný medzi lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva [[UNESCO]]. Rezerváciu spravuje [[NP Slovenský raj]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Goláň|zväzok edície=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=384|prílohy=40|edícia=|subedícia=|kapitola=2. Počiatky rodovej organizácie|rok=1961|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=16|zväzok=|typ zväzku=|url=|isbn=|doi=|id=|poznámka=|mesiac=|miesto=Bratislava|meno=K.|spoluautori=TIBENSKÝ J.|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kropilák|meno2=M.|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Ratkoš|meno3=P.|autor3=|odkaz na autora3=Peter Ratkoš|korporácia=|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|odkaz na korporáciu=|titul=Československé dejiny|odkaz na titul=|editori=|redaktori=M. Kropilák|prekladatelia=|ilustrátori=F. Šesták|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|jazyk=slovensky}}</ref> Hrúbka travertínov dosahuje miestami až 100 m. Nachádzajú sa tu rôzne [[Kras|krasové útvary]], ako napríklad [[Krasová jama|krasové jamy]], [[škrapy]], [[Puklina (geológia)|pukliny]] či menšie [[Jaskyňa|jaskyne]]. Na kopci Dreveník sa nachádzala osada roľníckeho človeka z mladšej kamennej doby. Dreveník slúžil ako travertínový kameňolom, v ktorom sa lámal kameň aj na výstavbu Spišského hradu. Jednotlivé útvary dostali pomenovania podľa ich tvaru, ako napríklad Čertova veža, Pirát alebo Bašta. Cez lokalitu Dreveník vedie množstvo turistických trás do okolia Spišského hradu, Žehry, Hodkoviec a Spišského Podhradia. Na Dreveníku sa natáčali aj scény filmu [[Dračie srdce]].<ref>Kucharík, str. 50-51</ref><gallery caption="Dreveník">
Súbor:Dreveník 05.jpg| Pohľad na Dreveník z Hodkoviec. 
Súbor:Dreveník 02.jpg| Skalné mesto na Dreveníku. 
Súbor:Dreveník, Slovakia (3).jpg| Červená veža. 
Súbor:Dreveník, Slovakia (4).jpg| Cvičná vežička. 
Súbor:Dreveník, Slovakia (2).jpg| Platňa. 
Súbor:Szlovákia, Zsigra, a Dreveník hegy sziklái, 1928 Fortepan 95936.jpg| Dreveník v roku 1928. 
</gallery>

== Referencie ==
<references />

== Literatúra ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Jankovič|meno=Vendelín|titul=Národné kultúrne pamiatky na Slovensku|vydanie=|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1980|isbn=|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pisoň|meno=Štefan|titul=Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku|vydanie=|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1977|isbn=|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chalupecký|meno=Ivan|titul=Chrám sv. Jakuba v Levoči|vydanie=|vydavateľ=Modrý Peter|miesto=Levoča|rok=1994|isbn=978-8021703599|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Homolka|meno=Jaromír|titul=Majster Pavol z Levoče|vydanie=|vydavateľ=Tatran|miesto=|rok=1973|isbn=|strany=}}

== Pozri aj ==

* [[Gotická cesta]]
* [[Spišský Jeruzalem]]

== Externé odkazy ==
* [http://whc.unesco.org/en/list/620 Lokalita na WHC UNESCO]
* [https://www.pamiatky.sk/sk/page/levoca-spissky-hrad-a-pamiatky-okolia Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]
* [https://profil.kultury.sk/sk/levoca-spissky-hrad-a-pamiatky-okolia/ Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210417103802/https://profil.kultury.sk/sk/levoca-spissky-hrad-a-pamiatky-okolia/ |date=2021-04-17 }}
* [http://www.levoca.sk/ Levoča]
* [https://www.skn.sk/novinky/kniha-majster-pavol-z-levoce Majster Pavol z Levoče]
* [http://www.spisskyhrad.sk/ Spišský hrad]
* [https://www.spisskepodhradie.sk/ Spišské Podhradie]
* [http://dieceza.kapitula.sk/ Spišská Kapitula]
* [https://www.terraincognita.sk/sk/zehra-0 Žehra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200805010808/https://www.terraincognita.sk/sk/zehra-0 |date=2020-08-05 }}
* [https://www.terraincognita.sk/sk/zehra-ranogoticky-kostol-sv-ducha Kostol Ducha Svätého] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150622092217/http://www.terraincognita.sk/sk/zehra-ranogoticky-kostol-sv-ducha |date=2015-06-22 }}
* [https://www.terraincognita.sk/sk/drevenik Dreveník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150621223508/http://www.terraincognita.sk/sk/drevenik |date=2015-06-21 }}

{{Svetové dedičstvo - Slovensko}}
{{Hornádska kotlina}}

[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]]
[[Kategória:Spiš]]
[[Kategória:Levoča]]
[[Kategória:Spišské Podhradie]]
[[Kategória:Žehra]]
Šablóny použité na tejto stránke:
Šablóna:!- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:-- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia/Jazyk (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hlavný článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hornádska kotlina (upraviť)
Šablóna:ISBN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Lokalita Svetového dedičstva (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Vlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Svetové dedičstvo - Slovensko (upraviť)
Šablóna:Svetové dedičstvo – Slovensko (upraviť)
Šablóna:Webarchive (upraviť)
Šablóna:Whc (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Check isxn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:No globals (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:String (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Webarchive (upraviť)
Modul:Webarchive/data (upraviť)
Späť na Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Levoča,_Spišský_hrad_a_pamiatky_okolia“