Zobrazenie zdroja stránky Aljaška

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.

Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.

Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025

Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.

Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{pozri|rovnomennom polostrove|Aljaška (polostrov)}}
{{Infobox Štát USA |
  Celý názov                  = Aljaška |
  Originálny krátky názov     = Alaska |
  Prezývka                    = "The Last Frontier" (Posledná hranica alebo posledná hranica medzi človekom a divočinou) - túto vetu obsahujú Aljašské EČV <ref>http://dromedar.zoznam.sk/cl/11173/141093/Aljaska</ref> <br />alebo<br /> "The Land of the Midnight Sun" (Krajina polnočného slnka) |
  Zástava                     = Flag of Alaska.svg| [[Vlajka štátu Aljaška]]
  Popis                       = |
  Pečať                       = Seal of the State of Alaska.svg| [[Pečať štátu Aljaška]]
  Popis                       = |
  Hlavné mesto                = [[Juneau]] |
  Najväčšie mesto             = [[Anchorage]] |
  Guvernér                    = [[Mike Dunleavy]] |
  Poradie (rozloha)           = 1 |
  Celková rozloha             = 1 717 856 |
  Rozloha súše                = 1 481 347 |
  Rozloha vody                = 236 507 |
  Percent vody                = 13,77 |
  Poradie (počet obyvateľov)  = 48 |
  Počet obyvateľov            = 739 795 |
  Rok sčítania                = 2017 (odhad) |
  Poradie (hustota)           = 50 |
  Hustota                     = 0,49 |
  Poradie (vstup do Únie)     = 49 |
  Dátum vstupu do Únie        = [[3. január]] [[1959]] |
  Časová zóna                 = Aljaška: [[UTC]]-9/[[Letný čas|-8]]<br />
Aleuty: [[UTC]]-10/[[Letný čas|-9]]<br />
Všetko okrem Aleutských ostrovov na západ od 169° 22' 30" z. d. je Aljašská časová zóna |
  Zemepisná dĺžka             = 130° z. d. až 172° v. d. |
  Zemepisná šírka             = 51°20' až 71°50' s. š. |
  Šírka                       = 3 639 |
  Dĺžka                       = 2 285 |
  Najvyššia výška             = 6 190,5 |
  Stredná výška               = 580 |
  Najnižšia výška             = 0 |
  ISO kód                     = US-AK
}}

'''Aljaška''' je jeden zo štátov [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Nachádza sa v najseverozápadnejšej časti [[Severná Amerika|severoamerického kontinentu]]. Čo sa týka rozlohy je jednoznačne najväčším štátom USA a je tiež jedným z najbohatších a rasovo najrozmanitejších štátov USA. Hlavné mesto Aljašky je [[Juneau]].

Spojené štáty kúpili Aljašku od cárskeho [[Ruská ríša|Ruska]] [[18. október|18. októbra]] [[1867]] za 7,2 miliónov vtedajších amerických dolárov, čo sa Američanom už dávno mnohonásobne vrátilo. Aljaška je známa nielen panenskou prírodou, ale aj ohromným bohatstvom nerastných surovín, najmä [[ropa|ropy]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]]. Oficiálne sa stala 49. štátom USA [[3. január]]a [[1959]]. Anglický názov „Alaska“ je odvodený od slova Alaskax, niekedy tiež písaného Alyeska, ktoré v pôvodnom eskimáckom jazyku [[Aleutčina|aleutčine]] znamená „Zem, ktorá nie je ostrovom“.

== Základné informácie a symboly Aljašky ==
* '''Hlavné mesto:''' [[Juneau]]
* '''Počet obyvateľov:''' 710 231 <ref>[http://2010.census.gov/2010census/data/apportionment-dens-text.php Resident Population Data - 2010 Census]</ref>
* '''Telefónna predvoľba:''' 907
* '''Štátny kvet:''' voľne rastúca aj pestovaná [[nezábudka]], prijatá teritoriálnou legislatívou v roku [[1917]]. Je to [[trvalka]], ktorú možno nájsť naprieč celou Aljaškou od [[Hyder]]u na arktickom pobreží až po [[Aleutské ostrovy|Aleuty]].
* '''Štátny vták:''' [[snehuľa kapcavá]] (Willow Ptarmigan), prijatá teritoriálnou legislatívou v roku [[1955]].
* '''Štátna pieseň:''' Alaska's Flag – Aljašská vlajka
* '''Štátny strom:''' [[smrek sitkanský]], prijatý aljašskou legislatívou v roku [[1962]].
* '''Štátna ryba:''' [[losos čavyča]], prijatý [[1962]].
* '''Štátny drahokam:''' [[nefrit]], prijatý [[1968]].
* '''Štátny nerast:''' [[zlato]], prijaté [[1968]].
* '''Štátny šport:''' [[psie záprahy]], prijaté [[1972]].
* '''Štátny morský cicavec:''' [[veľryba grónska]], prijatá [[1983]].
* '''Štátna fosília:''' [[mamut]], prijatý [[1986]].
* '''Štátny hmyz:''' [[vážka štvorškvrnná]], prijatá [[1995]].
* '''Štátny suchozemský cicavec:''' [[los]], prijatý [[1998]].
* '''Motto:''' „North to the Future“ – Na sever do budúcnosti.
* '''Štátna vlajka:''' [[Veľká medvedica|Veľký voz]] a [[Polárka]] na modrom pozadí. Bola navrhnutá v roku [[1926]] trinásťročným eskimáckym chlapcom Bennim Bensonom a v roku [[1959]] oficiálne prijatá ako štátna vlajka. Bennie vyhral v súťaži o najlepší dizajn vlajky štipendium v hodnote 1000 dolárov a hodinky.

== Geografia ==
Aljaška je jedným z dvoch štátov [[Spojené štáty|USA]], ktoré nesusedia so žiadnym ďalším štátom [[Spojené štáty|USA]] (tým druhým je [[Havaj (štát)|Havaj]]). Od štátu [[Washington (štát USA)|Washington]] ju delí {{km|800|m}} (500 míľ) [[Kanada|kanadského]] územia. Aljaška je teda [[exkláva|exklávou]] – je síce súčasťou kontinentálneho územia USA, ale nie kontinuálneho (ďalšie tri exklávy USA sú oblasti [[Northwest Angle]] v [[Minnesota|Minnesote]], [[Point Roberts]] vo [[Washington (štát USA)|Washingtone]] a mesto [[Alburgh]] vo [[Vermont]]e). Aljaška je taktiež jediným štátom, ktorého hlavné mesto je dostupné len loďou alebo lietadlom. [[Juneau]] nespája so zvyškom štátu žiadna cesta.

Na východe Aljaška susedí s kanadským teritóriom [[Yukon (teritórium)|Yukon]] a provinciou [[Britská Kolumbia]], z juhu ju obmýva [[Aljašský záliv]] a [[Tichý oceán]], na západe [[Beringov prieliv]], [[Beringovo more|Beringovo]] a [[Čukotské more]] a na severe [[Beaufortovo more]] a [[Severný ľadový oceán]].

[[Súbor:Alaska compared to Lower 48.svg|thumb|left|Aljaška znázornená na územnom zvyšku USA, pre lepšiu predstavu jej rozlohy.]]
S rozlohou {{km2|1477261}} je Aljaška najväčším štátom Spojených štátov amerických, pričom je viac ako dvakrát väčšia ako druhý najväčší štát [[Texas]]. Keby bola Aljaška samostatným štátom, bola by devätnástym najväčším štátom sveta. Keby sa mapa Aljašky položila na mapu 48 štátov kontinuálneho územia USA, prekrývala by [[Texas]], [[Oklahoma|Oklahomu]], [[Kansas]], [[Nové Mexiko]] a [[Colorado (štát USA)|Colorado]]<!-- <ref> [http://www.uaf.edu/asgp/k12/birds_eye_view/ch2/story2-3.htm]</ref> -->; ak by bol najzápadnejší bod Aljašky umiestnený na miesto [[San Francisco|San Francisca]] ([[Kalifornia]]), jej najvýchodnejší bod by bol až v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]]. Aljaška samotná má tiež viac kilometrov pobrežia než celé kontinuálne územie USA dohromady.

Geografia Aljašky sa jednoduchšie popisuje ak územie rozdelíme do regiónov:

* [[Južná centrálna Aljaška]] je oblasť južného pobrežia. V tejto oblasti žije väčšina obyvateľstva celého štátu a ležia tu viaceré rozrastajúce sa mestá ako napríklad [[Anchorage]], [[Palmer (Aljaška)|Palmer]] a [[Wasilla]]. Jadrom ekonomiky tejto oblasti sú ropné rafinérie, doprava a turizmus, pričom významnou mierou prispievajú aj dve vojenské základne.
[[Súbor:Looking back to Little Port Walter - NOAA.jpg|thumb|right|V blízkosti výskumnej stanice Little Port Walter na juhovýchode Aljašky]]
[[Súbor:150132main image feature 589 alaska.jpg|thumb|right|Aljašský polostrov a Aleuty]]
[[Súbor:Naknek River salmon boats.jpg|thumb|right|Rybárske lode na rieke Naknek]]
* Na juhovýchodnom výbežku, tiež známom pod názvom [[juhovýchodná Aljaška]], sa nachádzajú najväčšie mestá Aljašky, vrátane hlavného mesta [[Juneau]], pobrežné [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]] a rozsiahle lesy. Ekonomika tejto oblasti sa opiera o turizmus, rybárstvo a lesníctvo, sídli tu tiež vláda štátu.
* [[Juhozápadná Aljaška|Juhozápadnú Aljašku]] tvorí najmä pobrežie [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] a [[Beringovo more|Beringovho more]]. Táto oblasť je síce len riedko osídlená a nie je napojená na systém ciest, ale je veľmi dôležitá pre rybársky priemysel. Až polovica rýb ulovených na západnom pobreží USA pochádza z Beringovho mora a najväčšia továreň na spracovanie [[losos červený|lososa červeného]] (Oncorhynchus nerka) sa nachádza v [[Bristolský záliv|Bristolskom zálive]]. V oblasti juhozápadnej Aljašky sa nachádzajú národné parky [[Katmai]] a [[Lake Clark]] a viaceré rezervácie. Spadá sem Cookova zátoka, Bristolský záliv a jeho povodia, [[Aljašský polostrov]] a [[Aleutské ostrovy|Aleuty]]. Oblasť je tiež známa vlhkým podnebím a častými búrkami. Prevažuje tu tundra a vo veľkých množstvách sa tu vyskytujú lososy, medvede hnedé, [[Sob|soby karibu]] a rôzne druhy vtákov a morských cicavcov.
* V oblasti [[vnútrozemie Aljašky|vnútrozemia Aljašky]] sa nachádza mesto [[Fairbanks]]. Pre geografiu tejto oblasti sú typické veľké rozvetvené rieky ako [[Yukon (rieka)|Yukon]] a [[Kuskokwim]] a arktická [[tundra]].
* [[Aljašský buš]] je ťažko prístupná a najmenej obývaná oblasť Aljašky. Zahŕňa 380 osád a malých mestečiek ako [[Nome]], [[Bethel (Aljaška)|Bethel]], [[Kotzebue]] a [[Barrow (Aljaška)|Barrow]], ktoré je najsevernejším mestom Spojených štátov.

V severovýchodnej časti Aljašky sa nachádza chránená oblasť nazývaná [[Arctic National Wildlife Refuge]], ktorá sa rozprestiera na území {{km2|79318}}. Väčšinu severozápadu Aljašky zaberá oblasť [[národné ropné zásoby|národných ropných zásob]], ktorá má až {{km2|93100}}. Táto oblasť je od najbližšieho permanentne osídleného miesta vzdialená približne {{km|190|m}} – ide o oblasť najvzdialenejšiu od stáleho osídlenia v rámci USA.

Vďaka veľkému množstvu ostrovov má Aljaška takmer {{km|54700|m}} pobrežia. Pás ostrovov, ktorý sa tiahne západne od južného cípu [[Aljašský polostrov|Aljašského polostrova]] sa nazýva [[Aleutské ostrovy|Aleuty]]. V tomto súostroví sa nachádza mnoho aktívnych sopiek, napríklad [[Mount Shishaldin]], ktorá sa nachádza na ostrove [[Unimak]], je stredne aktívna a dosahuje výšku 3 042 metrov nad morom. Reťazec sopiek sa tiahne až po sopku [[Mount Spurr]], ktorá sa nachádza na pevnine, západne od [[Anchorage]]. 

V zálive [[Turnagain Arm]] južne od [[Anchorage]] dochádza k jednému z najväčších prílivov Severnej Ameriky. Rozdiel medzi prílivom a odlivom tu činí až 10,7 metra. (Mnohé zdroje označujú príliv v Turmagaine za druhý najväčší v Severnej Amerike, ale podľa novín [[Anchorage Daily News]] sú v [[Kanada|Kanade]] viaceré miesta s ešte väčším prílivovým rozdielom.<ref>{{cite journal | author = Porco, Peter|date = [[23. jún]], [[2003]] | title = Long said to be second to Fundy, city tides aren't even close | journal = Anchorage Daily News}}</ref>)

Na Aljaške sa nachádza 3,5 milióna jazier s plochou aspoň 8 hektárov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zaujímavé fakty o Aljaške (en) |url=http://www.knls.org/English/akfact.htm |dátum prístupu=2007-04-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080228134807/http://www.knls.org/English/akfact.htm |dátum archivácie=2008-02-28 }}</ref>. Močariská pokrývajú až {{km2|487747}} územia Aljašky a [[Permafrost|mokrinový permafrost]] (najmä severné, západné a juhozápadné roviny). Zamrznutá voda vo forme ľadovcov pokrýva {{km2|41440}} pevniny a {{km2|3108}} prílivovej zóny. Len [[Beringov ľadovec]], ktorý sa nachádza na juhovýchode Aljašky, v blízkosti hranice s kanadským teritóriom [[Yukon (teritórium)|Yukon]], zaberá {{km2|5827}}.

[[Aleutské ostrovy|Súostrovie Aleuty]] pretína 180. poludník, Aljaška môže byť teda považovaná zároveň za najvýchodnejší aj za najzápadnejší zo štátov USA. Aljaška a hlavne [[Aleutské ostrovy|Aleuty]] patria k [[zemepisné extrémy USA|zemepisným extrémom USA]]. [[Dátumová hranica]] sa mierne odchyľuje od 180. poludníka práve preto, aby mal celý štát a tým aj celé územie USA rovnaký deň.

== Podnebie ==
Podnebie Aljašky je v porovnaní s ostatnými 49 štátmi USA chladné, čo sa aj dá očakávať, keď vezmeme do úvahy jej polohu. Klíma sa ale aj v rámci štátu, kvôli jeho veľkosti, značne líši. Búrky nie sú na Aljaške obvyklé a tornáda sa vyskytujú len veľmi zriedka. Sneh sa samozrejme vyskytuje na celom území Aljašky, aj keď jeho množstvo sa v rôznych oblastiach značne líši. Klimatické zóny Aljašky sa dajú rozdeliť do nasledujúcich piatich oblastí, pričom mesto v zátvorke má klímu typickú pre danú oblasť: juhovýchodný výbežok ([[Juneau]]), južná centrálna časť ([[Anchorage]]), západná časť ([[Nome]]), vnútrozemie ([[Fairbanks]]), a severná časť ([[Barrow (Aljaška)|Barrow]]).

Podnebie v hlavnom meste [[Juneau]] na juhovýchodnom výbežku sa dá asi najlepšie popísať ako „chladnejšia verzia [[Seattle|Seattlu]]“. Podľa [[podnebie (klíma)|Köppenovho členenia]] spadá juh tejto oblasti do [[mierne pásmo|mierneho]] [[Oceánske podnebie|oceánskeho pásma]] (morského) (Cfb) a sever do [[Subpolárne pásmo|subarktického]] (boreálneho) oceánskeho (Cfc). Celoročne je to najvlhkejšia a zároveň najteplejšia časť Aljašky, v zime sa tu vyskytujú miernejšie teploty a počas celého roka mnoho zrážok. V Juneau ročne spadne viac ako {{mm|1250|m}} zrážok, zatiaľ čo v iných častiach tejto oblasti je to až {{mm|7000|m}}<ref name="AK-YK Precip">[http://www.ocs.orst.edu/pub/maps/Precipitation/Total/States/AK/ak_ppt.gif Priemerné ročné zrážky v oblasti Aljaška-Yukon (en)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070619203345/http://www.ocs.orst.edu/pub/maps/Precipitation/Total/States/AK/ak_ppt.gif |date=2007-06-19 }}. Klimatický servis Oregonskej štátnej univerzity.</ref>. Je to tiež jediný región Aljašky, kde sa priemerné najvyššie denné teploty v zimných mesiacoch pohybujú nad bodom mrazu.

Klíma v [[Južná centrálna Aljaška|južnej centrálnej časti]] je na aljašské pomery mierna. Z veľkej časti je to spôsobené blízkosťou pobrežia. Aj keď tu prší menej ako na juhovýchode Aljašky, napadne tu omnoho viac snehu a dni bývajú spravidla jasnejšie. Ročne v Anchorage naprší priemerne {{mm|325|m}} a napadne {{cm|190|m}} snehu. V tejto časti sú ale aj oblasti, kde napadne snehu omnoho viac. Kvôli krátkym chladným letám spadá táto oblasť už do [[Subpolárne pásmo|subarktického]] (boreálneho) [[Kontinentálne podnebie|kontinentálneho]] (pevninového) podnebného pásma (Köppen Dfc).

Podnebie západnej Aljašky určuje najmä [[Beringovo more]] a [[Aljašský záliv]]. V juhozápadnej časti tejto oblasti je subarktické oceánske podnebie, ďalej na sever subarktické kontinentálne. S prihliadnutím na to, ako ďaleko na severe sa nachádza, tu prevládajú ešte stále pomerne mierne teploty. V rámci tejto oblasti sa klíma značne líši, hlavne čo sa týka zrážok. Polostrov Seward je prakticky púšť, naprší tu menej ako {{mm|250|m}} ročne, kým niektorým oblastiam medzi mestami [[Dillingham]] a [[Bethel (Aljaška)|Bethel]] sa dostane ročne až {{mm|2500|m}}<ref name="AK-YK Precip 1">[http://www.ocs.orst.edu/pub/maps/Precipitation/Total/States/AK/ak_ppt.gif Priemerné ročné zrážky v oblasti Aljaška-Yukon (en)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070619203345/http://www.ocs.orst.edu/pub/maps/Precipitation/Total/States/AK/ak_ppt.gif |date=2007-06-19 }}. Klimatický servis Oregonskej štátnej univerzity</ref>.

[[Vnútrozemie Aljašky]] sa dá asi najlepšie označiť ako extrémne a je výborným príkladom [[Subpolárne pásmo|subarktického]] podnebného pásma. Jedny z najnižších ale aj najvyšších teplôt Aljašky boli namerané v oblasti neďaleko mesta [[Fairbanks]]. V lete tu môže teplota vystúpiť až k 30 °C (vyše 80 °F), zatiaľ čo v zime klesá až pod −52 °C (−60 °C). Zrážky sú vo vnútrozemí nízke, často aj menej ako {{mm|250|m}} ročne, zato však zimné snehové zrážky sa zvyčajne udržia počas celej zimy.

Najvyššia aj najnižšia zaznamenaná teplota na Aljaške boli namerané práve v oblasti vnútrozemia. Najvyššie sa ortuť teplomeru vyšplhala na 38 °C (100 °F) v meste [[Fort Yukon]] [[27. jún]]a [[1915]]<ref name="NOAA-All Hazards">{{cite web | title = Zaujímavé faky a rekordy týkajúce sa aljašského počasia (en)| publisher = NOAA - National Oceanic and Atmospheric Administration | format = PDF | url = http://www.arh.noaa.gov/docs/AKWXfacts.pdf}}</ref><ref name=DRI>{{cite web | title = Štátne rekordy (en)| publisher = Western Regional Climate Center, Desert Research Institute | url = http://www.wrcc.dri.edu/htmlfiles/state.extremes.html}}</ref>, pričom to je spolu s teplotou nameranou v Pahale na [[Havaj]]i najnižšia najvyššia teplota Spojených štátov<ref>{{cite web | title = Záznam počasia máj (en)| publisher = NOAA | url = http://www.crh.noaa.gov/fsd/?n=fsdtrivia05}}</ref><ref>{{cite web | title = Často kladené otázky o Aljaške: počasie (en)| publisher = Statewide Library Electronic Doorway, Aljašská univerzita vo Fairbanks | url = http://sled.alaska.edu/akfaq/aksuper.html#wea }}</ref>. Najnižšia zaznamenaná teplota na Aljaške je −64 °C (−80 °F), ktorá bola nameraná v meste [[Prospect Creek]] [[23. január|23. januára 1971]]<ref name="NOAA-All Hazards"/><ref name=DRI/>. Je to len o jeden stupeň vyššie ako najnižšia nameraná teplota [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] (nameraná v meste Snag, v kanadskom teritóriu [[Yukon (teritórium)|Yukon]]<ref>{{cite web | author = Ned Rozell | title = Najchladnejšie miesto Severnej Ameriky (en) | publisher = Geofyzikálny inštitút Aljašskej univerzity vo Fairbanks | url = http://www.gi.alaska.edu/ScienceForum/ASF16/1630.html | accessdate = 2007-04-07 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070202040955/http://www.gi.alaska.edu/ScienceForum/ASF16/1630.html | archivedate = 2007-02-02 }}</ref>).

Podnebie na severe Aljašky presne zodpovedá predstavám o klíme za polárnym kruhom. Ide o [[Polárna oblasť|arktické]] (studené) [[Tundra|tundrové pásmo]] (Köppen ET) s dlhými veľmi studenými zimami a krátkymi chladnými letami. V meste [[Barrow (Aljaška)|Barrow]] je aj v júli najnižšia priemerná teplota len tesne nad nulou: 2 °C (34 °F)<ref>[http://www.wunderground.com/history/airport/PABR/2006/7/23/MonthlyHistory.html Dejiny mesta Barrow, Aljaška. Zhrnutie za júl 2006 (en)] Weather Underground</ref>. Zrážková činnosť je v tejto časti Aljašky len mierna, mnoho miest nemá viac ako {{mm|250|m}} zrážok ročne, aj to najmä vo forme snehu, ktorý sa udrží takmer po celý rok.

== História ==
[[Súbor:Alaska Purchase (hi-res).jpg|thumb|right|Šek na 7,2 milióna dolárov za odpredaj Aljašky do vlastníctva USA]]
Na konci [[Neskorý paleolit|mladého paleolitu]] (okolo 12 000 rokov pred Kr.) sa po prechode cez Beringov most (súš, ktorá po poklese hladiny oceánov v dobe ľadovej spájala Aljašku so [[Sibír]]ou) dostali do oblasti západnej Aljašky prvé ázijské skupiny obyvateľov. V čase keď sa sem ako prví Európania dostali ruskí cestovatelia, bola už Aljaška osídlená skupinami pôvodných obyvateľov.

Prvým Európanom na území Aljašky bol ruský cestovateľ Vitus Bering, ktorý v roku [[1741]] viedol expedíciu ruského námorníctva na lodi Sv. Peter. Keď sa jeho posádka vrátila do Ruska s nákladom kožušín morských vydier, ktoré sa považovali za najjemnejšie na svete, začali sa na Aleutské ostrovy plaviť malé skupiny obchodníkov s kožušinami. Prvé európske permanentne obývané sídlo bolo založené v roku [[1784]] a Rusko-americká spoločnosť sa až do polovice devätnásteho storočia pokúšala rozbehnúť rozsiahly kolonizačný program.
Napriek týmto snahám nebola ruská kolónia nikdy veľmi výnosná a Rusom sa nepodarilo Aljašku skolonizovať úplne. V roku [[1867]] vyjednal [[William H. Seward]], vtedajší minister zahraničných vecí USA, kúpu Aljašky od [[Rusko|Ruska]] ([[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]]) za 7,2 milióna dolárov.

[[Zlatá horúčka|Zlaté horúčky]] v deväťdesiatych rokoch 19. storočia pritiahli na Aljašku a do neďalekého [[Yukon (teritórium)|Yukonu]] tisíce zlatokopov a iných usadlíkov. Status teritória bol Aljaške udelený v roku [[1912]].

Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa stali tri z Aleutských ostrovov – Attu, Agattu a Kiska – jediným územím Spojených štátov, ktoré bolo okupované nepriateľom. Boj sa potom stal skôr vecou národnej hrdosti: obrana národa proti prvému vojenskému ťaženiu na území USA od [[vojna roku 1812|vojny v roku 1812]]. Vybudovanie vojenských základní tiež prispelo k rastu populácie niektorých aljašských miest.

[[Súbor:Dalton Highway and pipeline.jpg|thumb|right|Transaljašský ropovod]]

Aljaška sa stala štátom USA [[3. január]]a [[1959]].

V roku [[1964]] zahynulo pri „Veľkonočnom zemetrasení“ (tiež nazývané „Veľké aljašské zemetrasenie“) až 131 ľudí a niekoľko dedín bolo zrovnaných so zemou.

Objavenie ropy v zálive [[Prudhoe Bay|Prudhoe]] v roku [[1968]] a dokončenie [[Aljašský ropovod|aljašského ropovodu]] v roku [[1977]] viedli k rozmachu ropného priemyslu. V roku [[1989]] narazil tanker Exxon Valdez v prielive Princa Williama v Aljašskom zálive na útes a do mora uniklo 42 000 až {{m3|130000}} surovej nafty, ktorá zasiahla {{km|1600|m}} pobrežia. V súčasnosti sa v problematickej debate ohľadom ťažby ropy v oblasti Arctic National Wildlife Refuge stretávajú dva názorové prúdy: rozvoj verzus zachovanie neporušenej prírody.

== Národné parky ==
* [[Národný park Denali|Denali]]
* [[Gates of the Arctic]]
* [[Glacier Bay]]
* [[Katmai]]
* [[Kenai Fjords]]
* [[Kobuk Valley]]
* [[Lake Clark]]
* [[Wrangell – St. Ellias]]

== Pozri aj ==
* [[Vlajka štátu Aljaška]]
* [[Pečať štátu Aljaška]]

== Referencie ==
<references />

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Alaska|wikt=Aljaška}}

{{Aljaška}}
{{Administratívne členenie USA}}

[[Kategória:Aljaška| ]]

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:Administratívne členenie USA (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Aljaška (upraviť)
Šablóna:Cite journal (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite news (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite web (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia periodika (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cm (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Štát USA (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Km (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Km2 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:M3 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Mm (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Mnm (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (podskupina) (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Pozri (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Str left (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Webarchive (upraviť)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:No globals (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Webarchive (upraviť)
Modul:Webarchive/data (upraviť)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Späť na Aljaška.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Aljaška“