Tatra (podnik)
TATRA TRUCKS, a. s. | |
Právna forma | akciová spoločnosť |
---|---|
IČO | 01482840 |
Odvetvie | automobilový priemysel |
Založená | 1850 1897 ako výrobca osobných automobilov Präsident |
Zakladateľ | Ignác Šustala |
Sídlo | Kopřivnice, Česko |
Vedenie | Pavel Lazar |
Priemysel | Automobilový |
Produkcia | Automobily, Nákladné automobily, Vagóny, Vozne |
Prevádzkový príjem | 27 mld Kč (2017) |
Člen skupiny | Czechoslovak Group |
Zamestnancov | 1350 (2017) |
Dcérske spoločnosti | TATRA METALURGIE a.s. |
Vlastník | 65 % NIKA Development, a. s. (súčasť Czechoslovak Group), 35 % PROMET TOOLS a.s. (od marca 2013) |
Slogan spoločnosti | Tatra vás dostane dál |
Web | www.tatra.cz |
Tatra, a. s. (predtým Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft) je tretia najstaršia existujúca továreň, ktorá začala sériovo vyrábať osobné automobily v roku 1897 ako prvá v Rakúsko-Uhorsku. Najznámejšia časť podniku sú závody Tatra Kopřivnice zamerané na výrobu automobilov a motorov. Výroba osobných automobilov bola ukončená v roku 1999, ale spoločnosť stále vyrába predovšetkým terénne nákladné vozidlá s pohonmi 4x4, 6x6, 8x8, 10x10 a 12x12. Majiteľom tejto časti Tatry (TATRA TRUCKS a.s.) je od roku 2017 súkromný český holding Czechoslovak Group.
Na Slovensku bol od 50. rokov minulého storočia umiestnený závod Tatry v Bánovciach nad Bebravou, ktorý skončil s výrobou automobilov Tatra v 90. rokoch.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť vznikla v roku 1850 v Kopřivnici (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená sudetonemeckým podnikateľom Ignácom Schustalom (česky Ignácom Šustalom)[2]. Náplňou firmy bola najprv výroba kočiarov a bričiek. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku 1882.
V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou. V roku 1897 to bol prvý osobný automobil „Präsident“, v roku 1898 prvý nákladný automobil s nosnosťou 2,5 tony. Zo začiatku boli používané motory Benz, neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou.
Za zmenou pôvodného názvu automobilky Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft boli testy brzdovej sústavy vozidla NW U v roku 1919 v Tatrách. Po zdolaní náročnej trasy zo Štrby do Tatranskej Lomnice, bolo rozhodnuté o premenovaní firmy na Tatra a vozidla na Tatra 10.
Zvláštnou kapitolou v dejinách závodu bola aj letecká výroba, ktorá začala v roku 1934 založením leteckého oddelenia. Najprv to bola licenčná výroba (motory T-100 lic. Hirth) pre lietadlá T-131, neskôr aj vlastné konštrukcie. Medzi svetovými vojnami krátku dobu závod vyrábal aj chladiacu techniku pod značkou Tatra-Ate.
Najvýznamnejšou etapou v histórii závodu sa stala automobilová výroba. Továreň je známa ako výrobca nákladných vozidiel originálnej technickej koncepcie, ako aj svojimi vzduchom chladenými motormi.
Takzvaná "tatrovácka koncepcia" sa prvýkrát objavila vo výrobe v roku 1923, keď ju využil konštruktér rakúskej národnosti Hans Ledwinka pre automobil Tatra 11. Táto koncepcia je charakterizovaná nezávislým zavesením kolies pomocou výkyvných polonáprav s bezkĺbovým prenosom hnacieho momentu a nosným chrbticovým rámom kruhového prierezu, na ktorý je v prednej časti uchytený vzduchom chladený spaľovací motor. Táto konštrukčná schéma sa používa v modernizovanej podobe dodnes u ťažkých nákladných automobilov určených prevažne pre jazdu v náročnom teréne.
V roku 1933 Tatra vyrobila prvý automobil s aerodynamickou karosériou (prototyp ľudového vozidla V570) a ako prvej na svete je jej priznané aj spustenie sériovej výroby automobilov s aerodynamickou karosériou (Tatra 77). Otcom myšlienky výroby aerodynamických limuzín s karosériou tvarovanou podľa patentu švajčiarskeho konštruktéra maďarskej národnosti Paula Jaraya a so vzduchom chladeným V8 motorom v zadnej časti karosérie bol nadaný mladý konštruktér Erich Übelacker.
Osobné automobily so vzduchom chladeným motorom v zadnej časti karosérie vyrábala Tatra až do ukončenia výroby osobných automobilov (Tatra 700 v roku 1998). Medzníkom vo výrobe úžitkových automobilov sa stala T-111 (1942), ktorá sa stala predobrazom nákladných vozidiel Tatra až do dnešných dní. V súčasnosti sa spoločnosť zameriava na výrobu ťažkých nákladných automobilov s pohonom všetkých náprav, určených predovšetkým pre využitie v sťažených podmienkach (T-815-7 a Tatra Phoenix) s komponentami koncernu Paccar (kabíny, motory, prevodovky,...).
Tatra na Rallye Dakar
[upraviť | upraviť zdroj]Nákladné automobily Tatra sa vo svete preslávili aj vďaka úspechom na najťažšej rallye sveta - Rallye Dakar. Zaslúžil sa o to najmä legendárny pilot Karel Loprais, ktorý zo 17. štartov na tejto súťaži, 6x vyhral, 5x došiel na druhom mieste a 1x bol tretí. Ako najúspešnejší účastník pretekov v kategórii kamiónov si v roku 1994 vyslúžil prezývku Monsieur Dakar.
Po zranení Karla Lopraisa v ročníku 2006 ho v roku 2007 za volantom Tatry vystriedal jeho synovec Aleš Loprais, ktorý hneď pri svojom premiérovom štarte na tejto rallye získal 3. miesto v konečnom poradí v kategórii kamiónov.
Najúspešnejší piloti za volantom Tatry: Karel Loprais (6x zlato, 5x striebro, 1x bronz), Tomáš Tomeček (1x striebro - 2003, 1x bronz - 1999), Vlastimil Buchtyár (1x bronz - 1995), Ladislav Fajtl (1x bronz - 1996), Martin Kahánek (1x bronz - 1990), Milan Kořený (1x bronz - 1998), Aleš Loprais (1x bronz - 2007).
O Tatre
[upraviť | upraviť zdroj]Závody
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatra Kopřivnice (nákladné automobily, osobné automobily, spaľovacie motory)
- Tatra Příbor (pobočný závod - hlavne osobné automobily)
- Tatra Smíchov Praha (trolejbusy a železničné vagóny, neskôr električky) - neskôr závod ČKD TATRA - výroba električiek
- Tatra Studénka (pobočný závod - železničné vozidlá, letecká výroba)
- Tatra Bratislava (vývojové pracovisko, konštrukcia - osobné automobily - vývoj, úpravy; nákladné automobily - modernizácia, špeciálne úpravy)
- Tatra Bánovce nad Bebravou (pobočný závod, hlavne nákladné automobily - sklápače, valníky, ramenové nakladače, lesovozy, špeciálne verzie ako napríklad letiskové ťahače a vojenské podvozky a výroba náprav a nosných rúr)
- Tatra Čadca (pobočný závod, výroba komponentov - napríklad riadenie, prídavné prevody, ozubenie, montáž vybraných typov motorov)
- Tatra Nový Jičín (pobočný závod, výroba komponentov - rámov, výfukových a sacích potrubí, korieb, finalizácia niektorých veryií nákladných aut, predovšetkým civilných a vojenských valníkov)
Modely automobilov Tatra
[upraviť | upraviť zdroj]Osobné automobily
[upraviť | upraviť zdroj]- Präsident (1897)
- Tatra 11
- Tatra 57
- Tatra 75
- Tatra 17
- Tatra 70
- Tatra 80
- Tatra V570
- Tatra 77
- Tatra 87
- Tatra 97
- Tatra 600 Tatraplan
- Tatra 603
- Tatra 613
- Tatra Prezident
- Tatra 700
Športové automobily
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatra 601 - Tatraplan Monte Carlo
- Tatra 602 - Tatraplan Sport
- Tatra 607 - Monopost
- Tatra Delfín
- Tatra JK 2500 - Prototyp
- MTX Tatra V8 (1991)
Úžitkové automobily
[upraviť | upraviť zdroj]Nákladné automobily
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatra TL 4
- Tatra 81
- Tatra 111
- Tatra 128
- Tatra 138
- Tatra 141
- Tatra 148
- Tatra 158 Phoenix
- Tatra 163 Jamal
- Tatra 805
- Tatra 810
- Tatra 813
- Tatra 815
- Tatra 816 Force
- Tatra 817
- Tatra 86, Tatra 400, Tatra 401, Tatra 402, Tatra 403
Koľajové vozidlá Tatra
[upraviť | upraviť zdroj]Železničné vozidlá
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatra 131, Tatra 126, Tatra 001, Tatra 101, Tatra 201, Tatra 301
Chladiaca technika
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Výroba nákladných vozidiel Tatra sa vracia na Slovensko [online]. Petit Press, [cit. 2021-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Historie a milníky :: Tatra.cz [online]. www.tatra.cz, [cit. 2021-07-01]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra (podnik)