Preskočiť na obsah

Alexandr Ivanovič Lavejkin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Alexandr Lavejkin)
Alexandr Lavejkin
kozmonaut NPO Energija

Alexandr Lavejkin v roku 2005
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Narodenie21. apríl 1951 (73 rokov)
Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Súčasné zamestnanieriaditeľ múzea
Predchádzajúce zamestnanieinžinier
Čas vo vesmíre174 dní, 3 hodiny, 25 minút
Kozmonaut od1. decembra 1978
MisieEO-2 (Sojuz TM-2/Mir)
Znaky misií
Kozmonaut do28. marca 1994

Alexandr Ivanovič Lavejkin (rus. Александр Иванович Лавейкин, * 21. apríl 1951, Moskva) je bývalý sovietsky inžinier a kozmonaut. Roku 1987 sa zúčastnil 2. základnej expedície na vesmírnu stanicu Mir. Na obežnej dráhe strávil 174 dní, 3 hodiny a 26 minút.

Alexandr Lavejkin sa narodil v Moskve v rodine generála letectva, vojnového hrdinu, Ivana Pavloviča Lavejkina, je ruskej národnosti. Strednú školu dokončil roku 1968. Roku 1974 dokončil štúdiá v obore výroba kozmických strojov na fakulte strojárstva Moskovskej vysokej technickej školy N. E. Baumana.[1]

Po škole pracoval v NPO Energija, zaoberal sa tam výpočtami pevnosti konštrukčných prvkov kozmických lodí a hydraulickými systémami lodí. Prihlásil sa medzi kozmonautov, prešiel výberom, 1. decembra 1978 ho schválila medzirezortná komisia pre výber kozmonautov a 8. decembra bol príkazom ministra všeobecného strojárenstva menovaný kozmonautom oddielu NPO Energija.[2] Roku 1980 vstúpil do komunistickej strany.[1]

Prekonal základný kozmonautický výcvik, pričom bol začlenený do skupiny pripravujúcich sa na lety raketoplánom Buran. Preto príprava zahŕňala aj lietanie na L-29 Delfín. V novembri 1984 bol zaradený medzi kozmonautov pripravujúcich sa k letom na vesmírnu stanicu Mir.[2]

Vo februári 1986 bol menovaný palubným inžinierom záložnej posádky 2. základnej expedície na Mir. Veliteľom jeho posádky sa stal Jurij Romanenko. Šesť dní pred štartom bola kvôli ochoreniu jej člena Alexandra Serebrova hlavná posádka 2. expedície odvolaná a nahradená zálohou Romanenko, Lavejkin.[2]

Do vesmíru odštartoval s Romanenkom z kozmodrómu Bajkonur 6. februára 1987 v kozmickej lodi Sojuz TM-2. Po dvojdňovom samostatnom lete sa Sojuz úspešne spojil s Mirom. Kozmonauti na palube Miru pracovali pol roka, prijali modul Kvant-1, venovali sa fyzikálnym i biologickým experimentom, astronomickým pozorovaniam a údržbe stanice. Počas letu trikrát vystúpili do vesmíru, na povrchu stanice pracovali celkom 8 hodín a 48 minút.[1] Koncom júna sa u Lavejkina objavili odchýlky v práci srdca, preto padlo rozhodnutie o jeho predčasnom návrate na Zem pri nadchádzajúcej výmene kozmickej lode Sojuz. Dňa 24. júla sa k Miru pripojili kozmonauti 1. návštevnej expedície v Sojuze TM-3 Alexandr Viktorenko, Alexandr Alexandrov a Sýrčan Muhammed Ahmad Fariz. Lavejkin sa s Viktorenkom a Farizom vrátil v Sojuze TM-2 na Zem, na Mire ho nahradil Alexandrov.[3]

Sojuz TM-2 pristál 30. júna 1987 v kazašskej stepi 140 km severovýchodne od Arkalyku.[4] Za rok bol vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom, od Sýrie dostal rad „Hrdina Sýrskej arabskej republiky“ a „Rád družby a spolupráce“.[2]

Jeho srdcové problémy boli zhodnotené ako nevýznamné odchýlky od normy a mohol sa vrátiť k práci kozmonauta. Roku 1990 bol začlenený do skupiny pre let Sojuz-záchranca, pripravovanom pre prípad problémov pri lete raketoplánu Buran. Od mája 1991 bol v záložnej posádke "kazašského" letu (s Vasilijom Ciblijevom a Talgatom Musabajevom). Keď bol v júni 1991 zlúčený let Kazacha s programom AustroMir 91 (let rakúskeho kozmonauta), nezostalo pre Lavejkina miesto. V októbri 1991 ho vymenovali do tretej posádky 11. expedície na Mir, ale v apríli 1992 z prípravy vypadol, pretože sa kvôli veľkej svalovej hmote nevošiel do skafandra Orlan DMA. V dôsledku toho sa mohol zúčastniť iba krátkodobých letov, nepredpokladajúcich výstupy do vesmíru. Kozmonautom zostal ešte dva roky, do 28. marca 1994, o mesiac neskôr odišiel aj z Energije.[2]

Od roku 2007 je zástupcom riaditeľa pre vedeckú prácu moskovského pamätného múzea kozmonautiky (rus. Мемориальный музей космонавтики).[2]

Alexandr Lavejkin je ženatý, má jedného syna.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c UFARKIN, Nikolaj Vasiljevič. Герои Страны [online]. проект "Герои Страны", [cit. 2011-02-15]. Kapitola Александр Иванович Лавейкин. Dostupné online. (rusky)
  2. a b c d e f g IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote [online]. Moskva: rev. 2010-07-10, [cit. 2011-02-08]. Kapitola Александр Иванович Лавейкин. Dostupné online. (rusky)
  3. HOLUB, Aleš; LÁLA, Petr. MEK. Malá encyklopedie kosmonautiky [online]. REV. 2001-11-04, [cit. 2011-02-08]. Kapitola Sojuz TM-2. Dostupné online.
  4. VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Velká encyklopedie družic a kosmických sond [online]. Praha: [cit. 2011-02-08]. Kapitola 1987-013A - Sojuz-TM 2. Dostupné online. Archivované 2008-12-16 z originálu.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandr Lavejkin na českej Wikipédii.