Kozárovce

Kozárovce
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Levice
Región	Tekov
Vodný tok	Hron
Nadmorská výška	185 m n. m.
Súradnice	48°18′58″S 18°31′22″V / 48,3162°S 18,5228°V / 48.3162; 18.5228
Rozloha	21,82 km² (2 182 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 089 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	95,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Starosta	Bystrík Ižold[3] (KDH, SNS)
PSČ	935 22
ŠÚJ	502421
EČV (do r. 2022)	LV
Tel. predvoľba	+421-36
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Kozárovce Kozárovce 685 935 22 Kozárovce
E-mailová adresa	starosta@kozarovce.sk
Telefón	036/634 06 01
Fax	036/634 03 40
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kozárovce
Webová stránka: kozarovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kozárovce sú obec na Slovensku v okrese Levice.

Obec Kozárovce sa nachádza v regióne Tekov, v tesnej blízkosti Slovenskej brány. Nachádza sa v najsevernejšej časti okresu Levice a od okresného mesta je vzdialená asi 14 km. Na jej území sa stretávajú hranice okresov Levice, Zlaté Moravce a Žarnovica a hranice Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Obec leží na pravom brehu rieky Hron. Z východnej strany je ohraničená okrajom Štiavnických vrchov a zo západnej Podunajskou pahorkatinou. Katastrálne územie obce je pahorkatinového rázu.

Brôdok, Heliská, Grunty, Nová Ulica, Močiar, Vlčí Jarok.

Hlavná, Brôdok, Močiar, Školská, Cintorínska, Mlynská

Cez obec pretekajú tri potoky: Čaradický potok, Svätý potok a Mládežnícky potok, z ktorých Čaradický napája vodnú nádrž pod Pustou horou. Táto slúži na zavlažovanie a športový rybolov.

Umelo vytvorená vodná nádrž na Čaradickom potoku, nazývaná Priehrada sa nachádza na severozápadnom okraji obce.

Na vytvorení symbolov obce majú zásluhu:

• Ideový návrh: Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD.
• Grafický návrh: Firma LIM PO,s.r.o. Prešov

V modrom poli neskorogotického štítu na čiernej pôde medzi strieborným lemešom a vinohradníckym nožom pri striebornej tyči zlatý ker viniča s dvoma striebornými strapcami hrozna.

Vlajku tvoria pozdĺžne rovnomerné farebné pásy: (zhora) zelený – modrý – žltý – biely – zelený – modrý – žltý – biely. Vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi, ktoré siahajú do 1/3.

Prvá písomná zmienka o obci Kozárovce pochádza z roku 1075, v zakladajúcej listine benediktínskeho opátstva vo Svätom Beňadiku.

V roku 1934 kronikár Imrich Závadský objavil významný rukopis knihy z roku 1731. Jej názov je LIBER PAGY KOVÁCSI / KNIHA OBCE KOZÁROVCE/ a má asi 1100 strán. Sú v nej zmluvy o kúpe a predaji a iné záznamy. Písaná je po slovensky švabachom. Na požiadanie Matice slovenskej bola uložená v Slovenskej národnej knižnici v Martine.

Obec bola na začiatku roka 1945 čiastočne vypálená počas oslobodzovacích bojov. Vážne poškodených bolo mnoho domov a budov.^[4]

Vývin názvu obce

• 1075 - Kouachi (Kováči)
• 1209 - Coach
• 1236 - Cuahe
• 1331 - Koaccy
• 1570 - Nagy Kovács
• 1664 - Kozarofče, Kozarovecz, Kozarovcze
• 17. a 19. storočie - Kovácsi
• Koniec 19. storočia - Garamkovácsi (Hronské Kozárovce)
• 1918 - Kozarovce
• 1926 - Kozárovce

• Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1718. Stojí na mieste staršej stavby zo 16. storočia. V roku 1790 prešiel stavebnými úpravami. V roku 1922 bola stavba rozšírená o priečnu loď. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, priečna loď pruskou klenbou. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra zo začiatku 18. storočia s novším obrazom sv. Filipa a Jakuba od J. Hübscha z roku 1922.^[5] Fasády kostola sú členené pilastrami a lizénami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Na križovatke v centre obce sa nachádza Trojičná socha. V hornej časti centra obce sa nachádza trojičné námestie, ktorého dominantou je veľké súsošie v životnej veľkosti "Najsvätejšej trojice a Sv. Archanjelov Urjela, Simiela, Orifiela a Zachariela" osadené v kaskádovitých vodopádoch. V dolnej časti centra obce sa nachádza "Namestie padlých", ktorého dominantou je trojmetrová bronzová "Slovenská brána"(jeden zo symbolov Kozároviec) na ktorej je plasticky zobrazená historia obce a mená padlých. V časti obce "Močiar" je malá oddychová zóna, ktorej dominantou je socha "Sv.Michala archanjela" v životnej veľkosti. V časti obce "Brôdok" je veľká oddychová zóna, ktorej dominantou je súsošie "Zvestovania Panne Márii" so sochami Panny Márie a Sv.archanjela Gabriela v životnej veľkosti. Dominantou miestneho cintorína je socha "Sv.archanjela Rafaela" v životnej veľkosti.

V obci pôsobí Ochotnícke divadlo. Divadlo má v obci dlhú históriu. Začiatky divadla v obci sú dokumentované v Kronike obce už koncom 19. storočia.

• od roku 1980 pôsobí pri miestnom odbore Matice slovenskej a ZŠ Kozárovce Detský folklórny súbor Vretienko
• v roku 1990 vznikol Folklórny súbor Konopa
• mužská spevácka skupina Matičiar existuje od roku 1990
• od roku 1965 funguje Folklórna skupina Praslica, ktorá získala množstvo ocenení a pravidelne sa zúčastňuje rozličných folklórnych festivalov a podujatí, medziiným boli už 18-krát na festivale vo Východnej
• spevácka skupina Lipka – folklórna hudba
• hudobná skupina Takt – populárna hudba
• hudobná skupina Digital N – populárna hudba
• dychová hudba Kozárenka

V obci sa nachádza materská škola a štátna základná škola.

Kozárovce ležia pri železničnej križovatke. Železničná trať Nové Zámky – Zvolen spájajúca Bratislavu a Košice južnou trasou sa tu spája so Železničnou traťou Leopoldov – Kozárovce. Obec Kozárovce má priame vlakové spojenie s dvoma najväčšími a najvýznamnejšími mestami Slovenska a ďalšími významnými mestami, ako Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom, Levice, Martin, Prešov a na české mestá ako Praha a Brno.

V obci sa nachádza futbalový štadión a pôsobí tu TJ Lokomotíva.

• Ján Benčat (* 1942), politik
• Vincent Kabát (* 1949), mykológ, ilustrátor, fotograf

• Oficiálna stránka obce