Štefultov
Štefultov | |
mestská časť Banskej Štiavnice | |
Kaplnka sv. Ondreja
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Štiavnica |
Vodný tok | Štiavnica |
Súradnice | 48°26′09″S 18°53′18″V / 48,435819°S 18,88833°V |
Prvá pís. zmienka | 1514 |
EČV (do r. 2022) | BS |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mestskej časti
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Štefultov je mestská časť Banskej Štiavnice.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V minulosti to bola samostatná obec. Prvá písomná zmienka je v listine z roku 1514.[1] Nachádza sa v nej vyústenie štôlne Bieber kde bol prvýkrát na svete použitý strelný prach na odstrel hornín a taktiež niekoľko kutacích štôlni. V jednej z nich (pod kultúrnym domom) je veľmi zaujímavý úkaz – ľadové stalaktity počas zimného obdobia.
V roku 1960 bol Štefultov spojený s obcou Sitnianska do jednej obce s názvom Podsitnianska. Obe bývalé obce sú mestskými časťami Banskej Štiavnice a od seba sa delia len potokom. Štefultov sa však od stredoveku vyvíjal ako súčasť mesta Banská Štiavnica a mal aj svojho štvrťmajstra. Systém štvrtí sa zachoval do roku 1980. Na rozdiel od Sitnianskej Štefultov nebol poddanská obec a miesto pôvodného poľnohospodárstva narástol význam baníctva a úpravníctva. Od roku 1784 existuje štefultovská farnosť.[1]
Podsitnianska bola k mestu pripojená 26. novembra 1971. Mestský národný výbor v Banskej Štiavnici dňa 29. marca 1972 rozhodol, že „domy budú očíslované popisnými číslami ako piaty mestský obvod, t.j. arabské číslo domu bolo lomené rímskym číslom V. Od 1. mája 1980 v rámci prečíslovania domov na súpisné a orientačné čísla bola miestna časť Sitnianska označená ako II. miestna časť a Štefultov ako III. miestna časť. Každá miestna časť má samostatné číslovanie objektov.“[1]
Baníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]V Štefultove sa nachádzajú štyri dedičné štôlne[1]:
- Horná Bieberova (najvýznamnejšia, dĺžka 5 670 m, nazvaná po zámožnej rodine)
- Kornberg (prvá zmienka 1584
- Matej (od 1587)
- Ondrej (od roku 1612)
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Joachima a Anny, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1797-1799.[2] Okná majú šambrány a segmentové ukončenie s klenákom. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.
- Kaplnka sv. Ondreja apoštola, renesančná stavba so segmentovým záverom a malou strešonu vežou z prvej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v rokoch 1682 a 1938.[3] Stavba má hladké fasády, veža je ukončená šindľovou cibuľou.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Miestne časti [online]. Mesto Banská Štiavnica, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Sakrálne objekty [online]. Farnosť sv. Anny. Dostupné online. Archivované 2018-06-15 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- JANÍK, Peter, a kol. Z dejín Štefultova a Sitnianskej. Banská Štiavnica : Mestský úrad, 1999. 37 s. ISBN 80-967488-3-1.
- MAKOVÍNY, Ivan. Štefultov a Sitnianska v minulosti. 1. vyd. [Banská Štiavnica] : Ivan Makovíny, 2005. 104 s. ISBN 80-968014-2-2.
- CENGEL, Peter; BALÁŽFY, Karol. Železiarsky hámor v Štefultove Banská Štiavnica. Košice : [Typopress], 2019. 86 s. ISBN 978-80-8129-103-6.
- PODSITNIANSKA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 492.