Bratislava – mestská časť Vajnory

Bratislava – mestská časť Vajnory
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Vajnory
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava III
Región	Bratislava a okolie
Nadmorská výška	130 m n. m.
Súradnice	48°12′16″S 17°12′24″V / 48,204433°S 17,206642°V / 48.204433; 17.206642
Rozloha	13,53 km² (1 353 ha) [1]
Obyvateľstvo	6 038 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	446,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1237
Starosta	Michal Vlček[3] (nezávislý)
PSČ	831 07
ŠÚJ	529362
EČV (do r. 2022)	BA, BL
Tel. predvoľba	+421-2
Adresa miestneho úradu	Miestny úrad Mestská časť Bratislava-Vajnory Roľnícka 109 831 07 Bratislava
E-mailová adresa	vajnory@vajnory.sk
Telefón	02/ 4822 4448
Fax	02/ 4371 2494
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Vajnory
Webová stránka: vajnory.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál  Bratislavský portál

Bratislava – mestská časť Vajnory^[4] (iné názvy: Bratislava-Vajnory, Mestská časť Vajnory, Vajnory; nem. Weinern) je mestská časť Bratislavy.

Rozkladajú sa na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 130-133 metrov nad morom. S rozlohou 13,5 kilometrov štvorcových a s vyše 5 000 obyvateľmi patria medzi menšie mestské časti hlavného mesta Slovenska. Administratívne patrí pod okres Bratislava III. Vajnorčania sa však právom pýšia svojou bohatou históriou, osobitou krásou ľudového umenia a zvykmi, ktoré sa tu až do súčasnosti uchovávajú a rozvíjajú. Zemepisná šírka: N48°08 Zemepisná dĺžka: E17°06.

Väčšia časť územia patrí do Podunajskej nížiny s typickým fluviálnym reliéfom s relatívnymi výškami v rozmedzí 0,5 - 1,5 - 2,5 m. Severozápadná časť je súčasťou Malých Karpát. Pôdy patria medzi stredne ťažké s charakterom pôdy aluviálnych sedimentov.

Hlavná hydrologická sieť patrí do povodia Šúrskeho kanála, ktorý bol umelo vybudovaný počas 2. svetov vojny. Do tohoto toku sa vlievajú Račí potok, Račiansky potok, Vajnorský potok, Kratina a Struha. Vajnory sú typické veľmi vysokou hladinou podzemnej vody. Podzemné vody sú dotované vodami z Malých Karpát. Dominantný smer prúdenia je SZ - JV. Ich hladina je ovplyvnená aj spätným vzdutím vôd v rieke Dunaj.

Vajnory sa nachádzajú v teplom a mierne suchom klimatickom regióne. Priemerná ročná teplota je 9,8 stupňov. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj, júl a najmenej v septembri. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 36,5, najviac snehu je v januári. Vajnory sa považujú za územie nadpriemerne veterné. Prevládajú severozápadné a severovýchodné smery vetra. Počet dní so silným vetrom je 108,4 a s búrlivým vetrom 31,6.

Súčasná krajinná štruktúra je charakterizovaná zastúpením lesnej a nížinnej krajiny s vodnými plochami, poľnohospodárskou krajinou s ornou pôdou a typickými vinohradmi, veľká časť územia je urbanizovaná. Významnými vodnými plochami sú na juhovýchode Vajnorské jazerá a v severozápadnej časti sústava rybníkov na Sprinzlovom majeri.

Významné biocentrá a biokoridory: severozápadná časť územia Vajnôr je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. V tesnej blízkosti katastrálnej hranice Vajnôr sa nachádza Národná prírodná rezervácia Šúr, zaradená do siete európsky významných chránených území NATURA 2000. Regionálne biocentrá sú Vajnorská dolina, Vajnorské jazerá, Sprinzlov majer, Račiansky kanál a potok Struha.

• 
  Rezervácia Šúr
• 
  Súčasťou Šúru je aj Panónsky háj

Prvé správy o osídlení na území Vajnôr sú z mladšej doby železnej - laténskej, teda z obdobia pred približne 2300 rokmi. Pri výstavbe diaľnice archeológovia odkryli aj slovansko-avarské pohrebisko s desiatimi kostrovými hrobmi a šiestimi slovanskými popolnicami starobylého tvaru. Nálezisko sa nezachovalo. Pôvodná obec vznikla ako poddanská obec Bratislavského hradu. Jej obyvatelia slúžili mestu, dodávali na kráľovský dvor svoje kvalitné vína. Najstaršia písomná správa je však až z roku 1237, kedy už bola rozvinutou dedinou (villa). Vtedy niesla pôvodný, slovanský názov Prača resp. Pračany. Od roku 1307, keď obec vlastnil kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi, sa začína používať nemecký názov Weinern, v nadväznosti na prevažujúcu činnosť Vajnorčanov - vinohradníctvo a vinárstvo. Toto pomenovanie sa uchovalo až do súčasnosti v poslovenčenej podobe Vajnory. V 16. storočí dedinu odkúpilo mesto, aby sa tak po štyroch storočiach Vajnory vrátili do vlastníctva svojho zakladateľa. Zmena prišla so zrušením poddanstva, keď sa v roku 1851 stali samostatnou obcou. Mestskou časťou Bratislavy sa Vajnory stali znovu až po druhej svetovej vojne, v roku 1946. V roku 1949 vzniklo jednotné roľnícke družstvo, dnes Poľnohospodárske družstvo Vajnory.

• 
  Námestie pri miestnom úrade
• 
  Tabuľa s mapou Vajnôr a minulým vzhľadom miestneho úradu

1991:

• Slováci - 3 263 (96,42%)
• Maďari - 67 (1,98%)
• Česi - 36 (1,06%)
• Ostatné/nezistená - 18 (0,53%)
• Spolu - 3 384 (100%)

2001:

• Slováci - 3 659 (95,59%)
• Maďari - 52 (1,36%)
• Ostatné/nezistená - 117 (3,06%)
• Spolu - 3 828 (100%)

2011:

• Slováci - 4 576 (90,56%)
• Maďari - 58 (1,15%)
• Ostatné - 149 (2,95%)
• Nezistená - 270 (5,34%)
• Spolu - 5 053 (100%)

Centrum Vajnor bolo v roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Vonkajšiu tvár tvorí architektúra. Ako všade, aj vo Vajnoroch je najstaršou stavbou kostol.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Vajnory)

Kostol bol postavený v rokoch 1270 – 1279. Najprv bol zasvätený Panne Márii, potom uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Od roku 1968 opäť Panne Márii, a to Sedembolestnej. Kostol je jednoloďový, s polygonálne uzavretou svätyňou, ktorá je zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so stredovekými svorníkmi. V roku 1771 bol kostol zväčšený výstavbou novej lode, ktorá je zaklenutá siedmimi poľami tzv. pruskej klenby. Veža s ihlancovou strechou má v hladkých polách trupu strieľne. Sanktuárium kostola je vyzdobené kompozíciami nástenných malieb vajnorských žien.

Okrem kostola sú v obci aj kaplnky: sv. Jána Nepomuckého, sv. Urbana a sv. Vendelína.

Ďalšími kultúrnymi pamiatkami sú socha svätého Floriána a Vajnorský ľudový dom na Roľníckej ulici č.118.

• 
  Veža vajnorského kostola
• 
  Cintorín s kostolom
• 
  Kaplnka sv. Urbana
• 
  Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
• 
  Kaplnka sv. Vendelína
• 
  Socha sv. Floriána

Vajnorský ľudový dom zo začiatku 19. storočia je ukážkou tradičnej zástavby dvora typu radových dedín. Vertikálne delenie stavebných parciel podmieňovalo orientáciu domov od ulice k humnám a viniciam, čím vznikali dlhé dvory alebo dlhé domy.

Stavebným materiálom ľudového domu bola najmä nepálená tehla kombinovaná s kameňom a pálenou tehlou. Steny sú približne 60 – 70 cm hrubé, majú nápadný strop s hrubým nosným povalovým trámom a drevené podlahy.

Členenie a interiér obytného domu bol prispôsobený potrebám vtedajšej rodiny. Pozostával z troch priestorov - kuchyne s otvoreným ohniskom, ktorým sa vykurovala i predná izba a komora, často prestavaná na zadnú izbu. Hospodárske stavby, ako stajňa, maštaľ a stodola, boli od obytnej časti domu oddelené prešovňou, kde sa nielen lisovalo hrozno, ale i uskladňovalo dorobené víno.

Na Vajnorskom ľudovom dome môžeme pozorovať i charakteristický architektonický prvok typický pre túto oblasť - spevnený vchod do domu a pivníc, tzv. výpustok. Typická je aj vnútorná výzdoba - maľba na stenách. Umiestnená bola vždy nad otvoreným ohniskom a v inej farebnej podobe i v prednej izbe. Najčastejším motívom ornamentálnej maľby je motív vtáčika, ktorý vajnorské maliarky vedeli nakresliť v neuveriteľnom množstve podôb. Dodnes je táto pôvodná tvorba zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie.

Na území mestskej časti sa nachádzajú dve základné školy a aj materské. Obe základné školy sú umiestnené v strede Vajnôr na rovnakej ulici. Štátna škola Základná škola s materskou školou Kataríny Brúderovej je na Osloboditeľskej ul. 1 a cirkevná (rímsko-katolícka) Základná škola s materskou školou sv. Jána Pavla II. na Osloboditeľskej 27. Na Rybničnej ulici sídli Stredná odborná škola elektrotechnická.

• 
  Škola Kataríny Brúderovej
• 
  Škola Kataríny Brúderovej - hlavný vchod
• 
  Škola Jána Pavla II.
• 
  Škola Jána Pavla II. - hlavný vchod so sochou

• Stn. Vajnory (ŽST Vajnory)
  • 
  • 
    (stav k 2. septembru 2024)^[5][6][7][8]

• Titus Zeman (* 1915 – † 1969) – rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru (odsúdený na 25 rokov väzenia), vyhlásený za blahoslaveného 30. septembra 2017.
• Marián Zeman (* 1974) – bývalý slovenský futbalový reprezentant.

• 
  Rybničná ul.
• 
  Roľnícka ul.
• 
  Nová časť Vajnôr (Šachorová ul.)
• 
  Budova bývalej pošty
• 
  Okraj Vajnor a zároveň Bratislavy
• 
  Pohľad na Vajnory z cesty pre korčuliarov, cyklistov a bežcov
• 
  Letecký pohľad na bratislavské letisko v blízkosti Vajnor

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava – mestská časť Vajnory

• Mestská časť Vajnory