Jünnan-kuejčouská vysočina
| Jünnan-kuejčouská vysočina 云贵高原 | |
| náhorná plošina | |
 Vodopád Chuang-kuo-šu
| |
| Štát | Čína |
|---|---|
 poloha na mape
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jünnan-kuejčouská vysočina alebo Jün-kuejčouská náhorná plošina (čínsky: 云贵高原; pinyin, Yúnguì gāoyuán) je rozsiahla náhorná plošina, nachádzajúca sa v provinciách Jün-nan a Kuejčou na juhu Čínskej ľudovej republiky.[1] Táto náhorná plošina má rozlohu približne 400 000 km² a nachádza sa v nadmorskej výške 1 000 – 2 000 m n. m. Je to štvrtá najväčšia náhorná plošina v Číne.[2]
Geografia
Jünnan-kuejčouská vysočina je typická krasova oblasť, ktorá sa tiahne od zlomu Červenej rieky v provincii Jün-nan po pohorie Wuling v Hunane. Napaja sa na pohorie Hengduan a je prechodnou oblasťou medzi Tibetskou náhornou plošinou a pahorkatinami a nížinami centrálnej Číny. Celková topografia tejto náhornej plošiny predstavuje teda mohutný svah, klesajúci od severozápadu na juhovýchod.[3] Je jednou z oblastí, kde je krasové územie globálne najvyvinutejšie a najtypickejšie. Nachádza sa tu množstvo jaskýň, podzemných riek, kamenných výrastkov a stalagmitov.[2]
Podľa širšej definície územie náhornej plošiny zahŕňa nielen provincie Jün-nan a Kuejčou, ale aj provinciu Kuej-lin, najjužnejšie cípy provincií Sichuan, východnú časť Čunking, časti provincii Chu-pej, Chu-nan a Kuang-si.[4] Niektoré zdroje uvádzajú delenie náhornej plošiny na samostatné celky, časť Jünnan a Kuejčou, pričom prirodzenou hranicou týchto dvoch celkov ma tvoriť pohorie Wumeng.[5]
Vodstvo
Regionom pretekaju rieky Jüan-ťiang (Yuanjiang), Ťin-ša (Jinsha), Nanpan-ťiang, Beipan-ťiang, Wu-ťiang, Liou-ťiang (Liujiang) a ďalšie. V oblasti existuje mnoho jazier, ktoré vznikli pretrhnutím a prehĺbením povrchovej vrstvy. Medzi najznámejšie patrí jazero Tien-čch’ (Dianchi) na východe provincie Junnan s rozlohou 340 km² a jazero Erhai, ktoré ma rozlohu 250 km².[2]
Fauna a Flora
Oblasť je považovaná za jednu z biologicky najbohatších oblastí na svete, čo je spôsobené jej rôznymi klimatickými podmienkami a geografickou rôznorodosťou. Vyskytuje sa tu viac ako 18 000 druhov vyšších rastlín (51,6 %), 1 836 druhov stavovcov (54,8 % z celkového počtu v Číne) a množstvo druhov vzácnych, endemických a epibiotických voľne žijúcich živočíchov, čím sa radí na prvé miesto v hodnote druhového bohatstva a miere biodiverzity v Číne.[6]
Na náhornej plošine a v okolitých údoliach žije niekoľko chránených cicavcov, napríklad: makak assamský (Macaca assamensis), hulman uzdičkový (Presbytis francoisi), langur brelichov (Rhinopithecus brelichi), leopard obláčikový (Neofelis nebulosa), leopard škvrnitý (Panthera pardus), tiger juhočínsky (P. tigris amoyensis), jeleň sika (Cervus nippon) a goral červený (Naemorhaedus cranbrookeii).[7] V horskej prírodnej rezervácii Ailao (504 km²) sa vyskytujú vážne ohrozené populácie gibonov čiernych.[8] Horské oblasti v regióne Yunnan sú endemickou vtáčou oblasťou, pričom sa tu vyskytujú tri druhy vtákov s obmedzeným výskytom: Brhlík borovicový (Sitta yunnanensis), Sutora hnedokrídla, (Paradoxornis brunneus), Timáliovec bodkovaný (Garrulax bieti).[8]
Vzhľadom na environmentálne podmienky v tomto ekoregióne je potenciálnou prirodzenou vegetáciou subtropický les s druhmi stromov, ktoré si udržujú listy po celý rok. V pôvodnom lese, ktorý je dnes značne fragmentovaný, dominuje dub a príbuzné druhy duba cyclobalanopsis, gaštan jedlý, stromy z čeľade lauraceae, často aromatické a s listami v tvare čepele. Keďže bola náhorná plošina Guizhou chránená pred nepriaznivým počasím počas poslednej doby ľadovej, vyskytujú sa tu druhy rastlín, ktoré sú v Číne vzácne a chránené, vrátane subtropických ihličnanov, stromovej paprade, holubníka a čajovníka činského, ktorý pochádza z lesov náhornej plošiny.[9][10]
Referencie
- ↑ Patrick R. Booz (1998). Yunnan. (Odyssey Passport: McGraw-Hill Contemporary), ISBN 0-8442-9664-3.
- ↑ a b c Jiao Huafu (2015). Common Knowledge about Chinese Geography (Revised Edition). Shaanxi Normal University ISBN 978-7-5613-7981-3
- ↑ Ge, W., Han, J., Zhang, D., & Wang, F. (2021). Divergent impacts of droughts on vegetation phenology and productivity in the Yungui Plateau, southwest China. Ecological indicators, 127, 107743.
- ↑ Atlas of China. Beijing, China: SinoMaps Press. 2006. ISBN 9787503141782.
- ↑ Chen, S. Y., and J. X. Wang. "Progress in research on tectonic uplift in Yunnan‐Guizhou Plateau." Yunnan Geographic Environment Research 6 (2017): 23-40.
- ↑ Pu, Ying-shan, Zhi-yi Zhang, and Li-na Pu. "Strategic studies on the biodiversity sustainability in Yunnan Province, Southwest China." Forestry Studies in China 9 (2007): 225-237.
- ↑ Asia: in the Guizhou, Hunan and Hubei Provinces of China, World Wildlife Fund. Retrieved March 15, 2020. [1]
- ↑ a b Eastern Asia: Southeastern China, World Wildlife Fund [2]
- ↑ Guizhou Plateau Broadleaf and Mixed Forests [3]
- ↑ Patrick R. Booz (1998). Yunnan. (Odyssey Passport: McGraw-Hill Contemporary) ISBN 0-8442-9664-3.