Rokytov pri Humennom

Rokytov pri Humennom
Рокытів коло Гуменного
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Región	Horný Zemplín
Nadmorská výška	210 m n. m.
Súradnice	49°05′54″S 21°59′27″V / 49,0982°S 21,9907°V / 49.0982; 21.9907
Rozloha	25,68 km² (2 568 ha) [1]
Obyvateľstvo	294 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	11,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1379
Starosta	Jozef Drobňák[3] (SMER-SD)
PSČ	067 13
ŠÚJ	520250
EČV (do r. 2022)	HE
Tel. predvoľba	+421-57
E-mailová adresa	rokytovhe@mail.t-com.sk
Telefón	+421 57 779 71 66
Fax	+421 57 779 71 66
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rokytov pri Humennom
Webová stránka: rokytovprihumennom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rokytov pri Humennom (rusín. Рокытів коло Гуменного) je obec na Slovensku v okrese Humenné. Obec vznikla v roku 1970 zlúčením Humenského Rokytova a Zbudského Rokytova.

Obec leží v Laboreckej vrchovine v doline rieky Výravy, 25 km severovýchodne od okresného mesta Humenné.

• Humenský Rokytov
• Zbudský Rokytov

• Rieka Výrava
• Potok Olšava

Územie obce sa rozprestiera v nadmorskej výške 210 – 670 m n m. Má mierne zvlnený pahorkatinný povrch. V lesnom poraste prevláda breza, hrab, buk.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Obec vznikla zlúčením Humenského a Zbudského Rokytova v roku 1970.

Nález kamenného sekeromlatu na území obce svedčí o osídlení tejto oblasti už v čase neskorej doby kamennej (1900 rokov pred Kr.). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1379 a dokumentuje rozhodnutie palatína Mikuláša z Góry v spore o vlastníctvo obce v prospech šľachticov zo Zbudze.

V spomínanom roku sa ako súčasť majetku Dlhého Poľa uvádza aj Rokytov /Rokytow/ ktorý vznikol na zvykovom práve v 13. storočí, prípadne v 1. polovici 14. storočia. Neskoršie tu bolo zavedené nemecké a valašské právo.

Pri osídľovaní obce bola rozhodujúca druhá vlna osídľovania v rámci valašskej kolonizácie, v ktorej koncom 14. a začiatkom 15. storočia prevládalo rusínske obyvateľstvo z Haliče a Vladimírsko-volínska, so zlomkom poľského a pôvodného valašského obyvateľstva.

Zbudský Rokytov do 16.storočia patril Izbugyovcom. Od roku 1598 Soósovcom, v 18. storočí Szimayovcom. Roku 1715 tu bol mlyn, dve opustené a osem obývaných domácnosti. V roku 1787 tu už bolo 30 domov.

Humenský Rokytov patril panstvu Humenné (rodu Drugetovcov). Od 16. storočia vlastnili tunajšie majetky Almássyovci. V roku ú1715 tu bol mlyn, 29 opustených a 19 obývaných domácnosti. V roku 1787 mala obec 72 domov.

V priebehu historického vývoja bol spôsob života v obidvoch obciach v podstate rovnaký. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, povozníctvom a pálením dreveného uhlia. V rokoch 1890 – 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali za prácou do zámoria. Tradičný spôsob života sa nezmenil ani v období 1.Československej republiky.

V čase 2. svetovej vojny sa Rokytovčania aktívne zapojili do protifašistického odboja. Nemecká vendeta prišla 2. októbra keď bolo Nemcami v H.Rokytove vypálených 7 domov a mlyn, v Zbudskom Rokytove 18 domov.26.októbra nasledovala násilná evakuácia. Práceschopné obyvateľstvo bolo sústredené v humenskom kaštieli a pripravované na transport na nútené práce do Nemecka.Tento zámer zmarili samotní Rokytovčania útekom do okolitých lesov.

Obe obce boli oslobodené 24. XI. 1944. V boji proti fašizmu položili svoje životy aj Rokytovčania.

Po skončení vojny sa mnohí vysťahovali za prácou, najmä do západných Čiech a niekoľko rodín sa v roku 1947 odsťahovalo na Ukrajinu.

Povojnová výstavba zmenila obec na nepoznanie.Pribudli nové domy a budovala sa infraštruktúra obce na nepoznanie. V roku 1960 bolo založené JRD, svoju činnosť začal vyvíjať aj futbalový klub TJ. V súčasnosti je v obci pošta,kultúrny dom, v ktorom sídli obecný úrad,knižnica,spoločenská sála s kapacitou 400 osôb a kuchyňa slúžiaca pre obecné spoločenské podujatia. V obci je 181 rodinných domov, 50 z nich sa ako chalupy využíva na rekreačné účely.

• Gréckokatolícky Chrám narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1820. Podľa iného zdroja bol postavený už v roku 1777. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho dreveného chrámu. Ide o príklad chrámov projektovaných tereziánskou stavebnou kanceláriou, charakteristických takmer štvorcovou loďou, pravouhlým presbytériom a predstavanou vežou. Loď je zaklenutá valenou klenbou, presbytérium krížovou klenbou. Zariadenie chrámu je novodobé.^[4] Fasády s polkruhovo ukončenými oknami sú členené pilastrami. Veža s nárožným zaoblením je členená kordónovou rímsou a lizénami a ukončená korunnou rímsou a barokovou helmicou s laternou. Do areálu ohradeného chrámu sa vstupuje murovanou bránou. Do múru je integrovaná aj zvonica na pôdoryse štvorca so stanovou strechou.

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[6][7]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rokytov pri Humennom

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.