Preskočiť na obsah

Jozef Ľudovít Holuby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:32, 31. júl 2024, ktorú vytvoril PeterRet (diskusia | príspevky) (wikilink fix)
Jozef Ľudovít Holuby
slovenský botanik, mykológ a etnograf
Jozef Ľudovít Holuby
Narodenie25. marec 1836
Lubina, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie15. jún 1923 (87 rokov)
Pezinok, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Ľudovít Holuby

Jozef Ľudovít Holuby (* 25. marec 1836, Lubina, okr. Trenčín – † 15. jún 1923, Pezinok) bol slovenský botanik, mykológ a etnograf. Patril k popredným predstaviteľom slovenského národného hnutia.

V roku 1850 skončil trojročné štúdium na gymnáziu v Modre, v štúdiach pokračoval od 1850 do 1856 na evanjelickom lýceu v Bratislave, ďalej študoval na teologickej fakulte vo Viedni a Prahe. Od r. 1856 pôsobil ako vychovávateľ v Bratislave, v rokoch 1860 – 1861 bol evanjelickým kaplánom v Skalici, neskôr farárom, pôsobil aj v Zemianskom Podhradí. Od roku 1909 žil na odpočinku v Pezinku.

V politickom živote sa priamo neangažoval, ale patril k popredným predstaviteľom slov. nár. hnutia. V Zemianskom Podhradí vytvoril ohnisko upevňovania nár. povedomia a hrádzu proti maďarizačnému tlaku. Bol prívržencom čes.-slov. spolupráce a vzájomnosti. Konal drobnú ľudovýchovnú a osvetovú prácu, ktorá bola priekopníckou prácou na kultúrnom a vedeckom poli.

Holuby ako botanik a mykológ

Na bratislavskom lýceu usmernili jeho záujem na botaniku, venoval sa floristike a taxonómii. Bol členom prírodovedno-lekárskeho spolku v Bratislave a vlastným zberom, výmenami a darmi spolupracovníkov si vybudoval tri herbáre. Prvý, najvýznamnejší, mal až 12 000 položiek, predal ho do Budapešti a dnes je v múzeu v Bukurešti. Zbierku machov zakúpilo Sedmohradské múzeum, rovnako aj ostatné herbáre sú v múzeách v Prahe, Bratislave, Szarvasi a Martine. Publikoval okolo 250 botanických článkov v češtine, slovenčine, nemčine a maďarčine.

Pamätná doska s bronzovou bustou na priečelí Holubyho chaty od akademického sochára Stanislava Mikuša z roku 2013.

Okrem botaniky, ktorej zasvätil celý svoj život, sa venoval aj mykologickému výskumu. V neuverejnenom rukopise Soznam húb okolo Zemianskeho Podhradia opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884, vrátane hľuzoviek.[1]

Na jeho počesť boli pomenované nasledujúce nové taxóny húb (slovenské názvy sú iba orientačné):

  • 1942: Phellinus contiguus f. holubyanus (Velen.) Pilát[5]  – Ohňovec prisadnutý Holubyho  – synonymum

Holuby ako etnograf

Botanika podnietila aj jeho záujem o národopis. V súvislosti s liečivými rastlinami sa začal zaoberať i ľudovým liečiteľstvom a sním spojenými poverami a mágiou. Svoj záujem neskôr rozšíril na hmotnú kultúru – odev, ľudové umenie, ľudová slovesnosť a zvyky. Výskum zameral najmä na Bošácku dolinu. Bol vynikajúcim zberateľom, autorom nákresov ľudového odevu, jeho súčiastok, účesov. Do zberu a spracovania etnografického materiálu sa usiloval vniesť exaktné metódy prírodných vied. Na druhej strane jeho postoj k niektorým ľudovým zvykom a poverám vychádzal z osvietenského moralizátorstva usilujúceho sa ich ako prežitky vykoreniť.

Holuby ako historik

Uverejňoval drobné vlastivedné príspevky z okolia svojich pôsobísk, archeologické nálezy, listiny a písomnosti zo zemianskych a archívnych fondov. Spracoval históriu cirkevných zborov, sprísal dejiny trenčianskeho seniorátu (v rukopise). Prispieval do náboženských časopisov, vydal príležitostné kázne.

Dielo

botanické

  • Kvetena Javoriny nad Lubinou, 1871
  • Prehľad Jastrabníkov okolia zemiansko-podhradského, 1873
  • Flora des Trensciner Comitates, 1888
  • Aus der Botanik slowakischer Kinder des Trensciner Komitates in Ungarn, 1896
  • ai.
Hrob na pezinskom cintoríne

národopisné

  • Aus der Hexenapotheke des slowakischen Volkes, 1883
  • Die Reptilien im Zauberglauben der Slowaken in Nord-Ungarn, 1884
  • Povesti a rozprávočky z Bošáckej doliny, 1896
  • Obrázky zo Slovenska, 1897
  • Z mojích časov kaplánskych. Turčiansky Sväty Martin : Jozef Ľudovít Holuby, 1922. Dostupné online
  • a i.

iné

  • Krátka história cirkve ev. a. v. zemiansko-podhradskej, 1884
  • Letkom z Trenčianska do Prahy, 1897
  • a i.

Dielo v elektronickej podobe

Referencie

  1. JANITOR, Anton. Jozef Ľudovít Holuby, 180. výročie narodenia. Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti (Slovenská mykologická spoločnosť pri SAV), 2016, s. 27. Dostupné online [cit. 2024-01-03]. ISSN 1335-7689.
  2. Septoria holubyi Bäumler [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Polyporus holubyanus Velen. [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Encoelia nebulosa ß holubyana Hazsl. [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Phellinus contiguus f. holubyanus (Velen.) Pilát [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj