Tampere

Tampere
Tammerfors
mesto
Erb
Prezývka: Manchester severu
Krajina	Fínsko
Provincia	Južné Fínsko
Kraj	Pirkanmaa
Rieka	Tammerkoski
Súradnice	61°30′S 23°46′V / 61,500°S 23,767°V / 61.500; 23.767
Rozloha	689,53 km² (68 953 ha)
- súše	524,97 km² (52 497 ha)
- vody	164,56 km² (16 456 ha)
Obyvateľstvo	209 748 (30.6.2009)
- Fíni	94,9 %
- Švédi	0,5 %
- ostatní	4,5 %
Hustota	399,54 obyv./km²
Založenie	1775
- Udelenie mestských práv	1779
Primátor	Timo P. Nieminen
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Fínska
Wikimedia Commons: Tampere
Webová stránka: www.tampere.fi
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tampere (po švédsky Tammerfors) je tretie najväčšie fínske mesto a najväčšie vnútrozemské mesto v severnej Európe.

Leží v Južnom Fínsku a jeho centrum je medzi jazerami Näsi a Pyhä. Patrí k nemu ale aj pomerne rozsiahla oblasť v okolí týchto jazier. Zaberá plochu 522,7 km² a má približne 200 tisíc obyvateľov. Bolo založené roku 1779.

Mesto Tampere leží v južnom Fínsku, asi 180 km na severozápad od Helsínk. Okolitá krajina je iba mierne zvlnená, prevýšenie nie je v blízkom okolí väčšie ako 50 metrov. Ako na väčšine územia južného Fínska, mesto je obklopené lesmi, jazerami a močiarmi.

Stred mesta sa nachádza medzi dvoma jazerami, Näsi (95 m n. m.) na severe a Pyhä (77 m n. m.) na juhu. Jazerá, medzi ktorými je 18 metrový rozdiel v nadmorských výškach spája uprostred mesta krátka, asi dvojkilometrová, rieka. Pretože pôvodne to boli skôr veľké pereje, ako rieka, má meno Tammerkoski (koski znamená po fínsky „pereje“). Dnes je rieka regulovaná s dvoma splavmi a čiastočne tečie aj niekoľko metrov nad okolitým terénom.

Mesto sa z pôvodnej malej osady na západnom brehu rieky rozrástlo do pomerne veľkej aglomerácie majúcej v priemere okolo 20 km, pričom k mestu patrí aj rozsiahle územie na severe pozdĺž Näsijärvi, ktoré je však menej obývané. S mestom sú úzko spojené susedné menšie mestá Kangasala, Lempäälä, Nokia a Ylöjärvi. Mesto sa najviac rozrástlo v druhej polovici 20. storočia, keď vznikali aj celé veľké štvrte na mieste pôvodných lesov. Takým príkladom je Hervanta, ktorá sa začala stavať v roku 1972 a dnes v nej žije viac ako 25 000 ľudí.

Priemerná ročná teplota v Tampere je iba asi 4 °C, ale v lete sa teplota niekedy dostane aj cez 30 °C. Priemerná najvyššia teplota sa od júna do augusta pohybuje približne 20 °C. V zime naopak celkom iste spadne pod −20 °C, niektoré roky aj pod −30 °C. Priemerná najnižšia teplota je v januári a februári zhruba −10 °C. Prvý sneh sa zvyčajne objavuje v novembri a posledný mizne v apríli. Počas zimy ho napadne niekoľko desiatok cm. Jazerá v okolí bývajú od decembra do apríla zamrznuté, rieka však zamŕza iba výnimočne. V lete teplota vody v jazerách je vyššia ako 20 °C. Ročne v okolí Tampere spadne asi 650 mm zrážok. Prší alebo sneží v priemere 112 dní v roku.

Oblasť Tampere bola pravdepodobne osídlená až po poslednej dobe ľadovej. Na brehu Tammerkoski je historicky doložená osada už od 10. storočia a prvá písomná zmienka o miestu pochádza z roku 1405. Najstaršia ešte stojaca budova na území mesta je stredoveký kostol v Messukyle, postavený okolo roku 1470. Na území pôvodného centra je najstaršia budova tiež kostol, ale omnoho novší, z roku 1825. Plnohodnotným mestom sa Tampere stalo 1. októbra 1779, keď po návšteve švédskeho kráľa Gustáva III. získalo mestské práva.

Pozoruhodné stretnutie prebehlo v Tampere roku 1905. Stretli sam tu na tajnom kongrese ruskí revolucionári. Po prvýkrát sa tak stretol Lenin so Stalinom.

Sila vody bola v Tampere využívaná už v stredoveku, najmä mlyny. Prvá celulózka sa v meste objavila už v osemdesiatych rokoch 18. storočia. Rozmach priemyslu v Tampere ale priniesol až príchod škótskeho továrnika Jamesa Finlaysona, ktorý tu v roku 1820 založil továreň na spracovanie bavlny. Ve štyridsiatych rokoch bola postavená vysoká pec. Neskôr pribudli aj ďalšie továrne spracúvajúce ľan a vlnu a farbiareň. V šesťdesiatych rokoch už bolo Tampere prevažne priemyselné mesto. Pretože sa mesto stalo známym vďaka svojmu textilnému priemyslu, získalo prezývku Manse – Manchester severu.

V tej dobe sa z bývalých Finlaysonových závodov stalo mesto v meste. K továrni patrila nemocnica, kostol, školy aj starobinec. Mesto sa rýchlo rozvíjalo a bolo strediskom pokroku. Bola tu napríklad použitá prvá žiarovka v severnej Európe.

Dnes je už väčšina prevádzok v centre uzavretá. Pracuje už iba celulózka. Z bývalých továrnických hál vznikli administratívne centrá, nákupné a rekreačné zariadenia. Budovy sa stali národnými pamiatkami. Výroba sa presunula z centra na perifériu mesta. Prevláda ľahký strojársky a drevospracujúci priemysel.

Najznámejšia firma dnes sídliaca v Tampere je pravdepodobne Nokia, výrobca elektroniky a telekomunikačných zariadení. V Tampere má Nokia hlavne vývojové laboratóriá.

Pôvodne obyvatelia asi prekonávali rieku na jej južnom konci na člnoch. Prvý drevený most cez pereje vznikol ale už v stredoveku. Drevený most z roku 1807 vydržal iba štyri desaťročia a ani nasledujúci znova drevený most nevydržal dlhšie. V roku 1858 k hlavnému mostu pribudla aj lávka pre peších, asi pol kilometra proti prúdu. V roku 1884 bol drevený most nahradený železným, ale ani ten sa neukázal byť dobrým riešením. V roku 1929 preto rieku preklenul betónový most obložený žulou.

Dnes cez rieku vedú štyri cestné mosty, tri mosty pre peších a jeden železničný most, pôvodne z roku 1895.

V Tampere dnes (2005) žije viac ako 200 000 obyvateľov. Mesto zažilo v 20. storočí búrlivý rozvoj, keď sa počet obyvateľov šesťkrát zväčšil. Tampere má kladnú bilanciu ako v pomere narodení a úmrtí, tak aj imigrantov a emigrantov.

Vďaka veľkej rozlohe mesta, priemerná hustota je asi 380 obyvateľov na km². Toto číslo je pod hranicou Európskej únie, podľa ktorej sa uznávajú obývané miesta za skutočné mestá.

V priemere tu žijú v jednej domácnosti necelí dvaja ľudia. Takmer 60 % bytov má iba jednu alebo dve miestnosti. Tri alebo štyri miestnosti má tretina bytov. Na jednu osobu v byte v priemere pripadá 34 m². Je tu viac ako 21 000 obytných domov.

V Tampere žije 52,3 % žien a 47,7 % mužov. Detí do 15 rokov je v meste 16 % a ľudí starších ako 64 rokov 15 %. Podiel dôchodcov sa má podľa prognóz do dvadsiatich rokov zvýšiť na pätinu, hlavne na úkor strednej generácie.

Mesto je oficiálne takmer jednojazykové, fínske. Žije tu iba asi tisícka švédsky hovoriacich ľudí. V meste ale vďaka imigrácii žije v posledných pätnástich rokoch takmer sto rôznych národností. Zrejme najväčšia komunita, asi dvetisíci jedincov, hovorí po rusky.

Najviac zamestnaných, asi 48 %, pracuje v službách, 22 % pracuje v priemysele (z toho celá polovica v ľahkom, najmä v elektrotechnickom priemysle) a 15 % v obchode. Doprave a telekomunikáciám sa venuje 7 % a v stavebníctve pracuje asi 6 % zamestnaných. V meste je 13 % nezamestnanosť.

V tamperských nemocniciach je asi 800 lôžok a za rok navštívi lekára zhruba milión ľudí. Denne vyhľadá zubára viac ako 400 a pomoc psychológa viac ako 150 ľudí.

Mesto patrí do provincie Južné Fínsko a je centrom regiónu Pirkanmaa. Patrí tiež do historickej provincii Häme.

V mestskom zastupiteľstve sú zastúpené tieto strany:

V Tampere je 57 základných škôl, niekoľko desiatok stredných škôl, dve polytechniky a dve univerzity.

Tamperská univerzita je staršia z obidvoch univerzít a je zameraná skôr na humanitné vedy. Vznikla odtrhnutím od Helsinskej univerzity v roku 1966. Teraz ponúka štúdium na fakultách ekonómie, humanitných vied, informačných technológií, lekárskej, pedagogickej a fakulte sociálnych vied.

Na rozdiel Tamperskej univerzity je Tamperská technická univerzita zameraná čisto technicky. Najvýznamnejšie odbory sú informačné technológie a fyzikálne inžinierstvo.

Mesto má cestné a železničné spojenie s ďalšími fínskymi mestami. Tampere spája s Helsinkami moderná diaľnica. Ďalšie významné spojenia sú smerom k Turku, Lahti, Jyväskyle a Pori.

Železnica bola do mesta zavedená roku 1876 v rámci takzvanej severojužnej dráhy. Najskôr spájala Tampere s Helsinkami a nepriamo tiež s Turku. V roku 1883 bola dostavaná dráha až do Vaasy. V roku 1895 byla dostavaná dráha do Pori a roku 1971 aj skratka do Seinäjoki. K tomu ešte pribudla roku 1977 odbočka z pôvodnej vaasskej dráhy do Jyväskyly. Dnes cesta do Helsínk Pendolinom trvá necelú hodinu a pol.

Tampere má tiež vlastné letisko, z ktorého je denne vypravovaných niekoľko vnútrozemských a medzinárodných letov. Lieta sa odtiaľ napríklad do Štokholmu, Londýna alebo Frankfurtu.

V Tampere premáva aj pravidelná autobusová hromadná doprava. Ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tu premávali trolejbusy. Po príklade Helsínk sa plánuje výstavba rýchlodráhy spájajúcej najodľahlejšie časti mesta.

Tampere je kultúrne mesto, usporiadúva sa tu mnoho kultúrnych akcií. Hudobní fanúšikovia si prídu na svoje na júnovom festivale vokálnej hudby, júlovom Tammerfestu a novembrovom Tampere Jazz Happeningu.

Okrem hudobných festivalov sa v Tampere tiež pravidelne konajú medzinárodné filmové a divadelné festivaly. Nielen pre tieto účely je v Tampere niekoľko kin, multikín a divadiel.

Kultúrnym centrom je tamperské kongresové centrum Tamperetalo sídliace hneď vedľa Tamperskej univerzity.

V meste nie je mnoho starých budov. Hlavnou atrakciou sú staré továrne haly prebudované na obchodné a zábavné centrá a kostoly. Veľmi zaujímavou stavbou je tiež tamperská verejná knižnica Metso (fínsky „tetrov“) z roku 1986, ktorá má strechu z naklonenej kupoly.

Najstarší kostol je z druhej polovice 15. storočia v Messukyle. Priamo na hlavnom námestí Keskustori sa nachádza pôvodne jediný tamperský kostol z roku 1825. Tamperská katedrála (Tampereen tuomiokirkko) bola postavená v rokoch 1902 až 1907. Katedrála je známa kontroverznými obrazmi nahých ľudí na múroch okolo hlavnej lode kostola. Zaujímavý je tiež obraz znázorňujúci Smrtku.

Za zmienku stojí aj moderný Kalevský kostol Kalevan kirkko vybudovaný roku 1966 na návrší v osi hlavnej tamperskej ulice. Vyniká svojimi ostrými vonkajšími rysmi a úsporným interiérom. A nemôžeme zabudnúť na červený Alexandrov kostol Aleksanterin kirkko z roku 1881 pomenovaný po cárovi Alexandrovi II.

V Tampere je tiež celý rad múzeí. Vedľa mestského múzea Vapriikki, ktoré je umiestnené v bývalej výrobnej hale, je najčastejšie spomínané malé múzeum V. I. Lenina. Deti ale zrejme omnoho viac ocenia múzeum bábik a kostýmov či múzeum rozprávkových postavičiek Mumínkov Tove Janssonovej v budove mestskej knižnice. Zaujímavé je tiež susediace mineralogické múzeum. Priaznivci skanzenov zas isto zavítajú do múzea starých robotníckych domčekov. V meste tiež pôsobí niekoľko umeleckých múzeí.

Tampere má aj svoj zábavný park, Särkänniemi. Je to komplex rôznych druhov horských dráh, malé zoo, planetária, akvária a delfinária. Celému parku potom dominuje 168 metrov vysoká vyhliadková veža s otočnou reštauráciou Näsinneula.

K fínskej kultúre neodmysliteľne patria aj sauny. Aj keď väčšina Fínov má saunu doma, v Tampere je niekoľko verejných sáun, väčšinou na brehu jazier.

V Tampere pôsobia dva prvoligové hokejové kluby, Ilves a Tappara, ktoré zdieľajú spoločný štadión. Podľa vzoru Manchesteru United v najvyššej fínskej súťaži pôsobí futbalový klub Tampere United. V júli tu tiež štartuje Tampere rally.

V okolí mesta je veľa ciest pre peších a cyklistov v lete a beh na lyžiach v zime. V meste je niekoľko plaveckých bazénov a viacúčelových hál. Obľúbeným halovým športom je florbal.

• vták: trasochvost biely (fín. västäräkki, lat. Motacilla alba)
• zvieratko: Hnedáčik čermeľový (fín. tummaverkkoperhonen, lat. Melitaea diamina)
• rastlina: fialka (fin. orvokki)

• jedlo: mustamakkara, čierna klobása zvyčajne podávaná s brusnicami

• Väinö Linna (* 1920 – † 1992), spisovateľ
• Pekka Marjamäki (* 1947 – † 2012), hokejista
• Vesa Toskala (* 1977), hokejový brankár
• Mika Noronen (* 1979), hokejový brankár
• Tuukka Mäntylä (* 1981), hokejista
• Sasu Hovi (* 1982), hokejový brankár
• Heidi Pelttariová (* 1985), hokejistka
• Aleksander Barkov (* 1995), hokejista

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tampere

• www.tampere.fi – oficiálne stránky mesta (po fínsky) (po anglicky)

Fínsky portál