Spišské modlitby

Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.

Spišské modlitby^[1][2] alebo Spišské kázňové modlitby^[3][4] (známe aj ako: Kázňové modlitby zo Spiša^{[2][pozn. 1]}; či v skrátenom tvare ako SM^[2]) patria k najstarším literárnym pamiatkam v slovenčine z 15. storočia. Vznikli v Spišskej Kapitule okolo roku 1479, ako koncept liturgickej modlitby.^[1][3] Za autora modlitieb sa považuje spišský prepošt Gašpar Bak. Autor textu využíva východoslovenské, stredoslovenské, české alebo poľské jazykové prvky a ich forma nasvedčuje, že vznikli na základe starších prameňov pod značným vplyvom byzantskej liturgie. Spišské modlitby sa nápadne podobajú na ekténie, ktoré sú typické pre grekokatolickú a pravoslávnu cirkev. Obsahujú základné modlitby ako: Otčenáš, Zdravas' Mária a Verím v Boha. Text modlitieb je dôkazom, že v tej dobe sa v neliturgickej náboženskej oblasti ešte používal domáci jazyk a prežívala cyrilo-metodská tradícia. Spišské modlitby neskôr patrili Kláštorisku a od 16. storočia sa nachádzajú v Olomouci.^[1][6]

Spišské modlitby vznikli ako koncept liturgickej modlitby v Spišskej Kapitule okolo roku 1479. Za autora sa predpokladá kartuziánsky mních Gašpar Bak, ktorý bol v rokoch 1464 – 1493 spišským prepoštom. Funkciu prepošta získal vďaka zásluhám v čiernom pluku uhorského kráľa Mateja I., kde dokonca velil delostrelectvu. V Spišských modlitbách sa nachádzajú nepriame zmienky, kde Gašpar Bak ďakuje uhorskému kráľovi Matejovi či pápežovi Sixtovi IV., ktorý ho po štúdiu v Bologni a Ríme vysvätil za kňaza.^{[pozn. 2]} Podľa niektorých historikov Spišské modlitby vznikli po vysvätení dokončenej Katedrály svätého Martina a prednesení kázne spišského prepošta Gašpara Baka.^{[pozn. 3]} Istá časť odborníkov je naklonená názoru, že autorom modlitieb mohol byť prepošt či kňaz byzantského obradu. Túto hypotézu potvrdzuje fakt, že autor nepoznal dobre český jazyk, preto sa do textu dostalo viacero jazykových prvkov ako sú bohemizmy, slovakizovaná čeština, poľština, stredoslovenské alebo východoslovenské nárečia či nemčina.^[6] Prepis prepoštovej písomnej prípravy Spišských modlitieb bol vytvorený v Červenom kláštore a neskôr slúžil ako pomôcka na duchovnú výchovu pre kartuziánskych frátrov.^{[pozn. 4][8]} Dnes sú modlitby súčasťou kódexu pochádzajúceho z Dolan pri Olomouci na fóliách 339 b – 342 b.^[2]

V stredoveku bola latinčina bohoslužobným jazykom, ale niektoré náboženské úkony, ako napríklad modlitba, kázeň či krstný sľub boli zväčša v domácom jazyku, preto aby veriaci lepšie pochopili obsah textu alebo posolstva.^[6] Spišské modlitby sú radom modlitieb, oslovení či prosieb, ktoré sa používali pri čítání evanjelia a počas kázni. Prakticky ide o obrad kázne, spoločných modlitieb alebo spoločnej spovede.^[8] V Spišských modlitbách sa vyskytuje modlitba v rôznej podobe a obsahujú modlitby alebo prosby za živých (Post evangelium, Post sermonem), modlitby za mŕtvych, prosby za mŕtvych a ich duše, prosby za otca, matku, siroty, Otčenáš, Zdrávas' Mária a Verím v Boha. Tieto základné modlitby sa časom nemenili, zachovali sa dodnes. Zmenám podliehali spoločné prosby. V Spišských modlitbách sa nachádza široké spektrum prosieb, ako napríklad za šľachtu, za uhorského kráľa Mateja Korvína, za duchovenstvo, za pápeža, za pokoj, mier, za počasie, za pútnikov, zosnulých, osamelých, za vojakov, za dobrodincov, nevoľných a za donátorov chrámu.^[6]

V Spišských modlitbách sa odráža viacero starších prameňov, keď sa v neliturgických náboženských textoch ešte používal domáci jazyk, ktorý obsahoval veľa slov zo spišského nárečia alebo stredoslovenské, východoslovenské, české i poľské jazykové prvky. Podľa G. Povalu existujú určité obsahové paralely medzi Spišskými modlitbami a poľskými modlitbami (Teksty modlitewne a zo zbierky Ewangelia a Episa. a Post sermonem folio 340 b.), ktoré obsahujú rovnaké spoločné prosby. Na Spiš sa tieto modlitby zrejme dostali pod vplyvom byzantskej liturgie. Pravdepodobný zdroj je liturgia Jána Zlatoústeho, čo dokladá pridržiavanie sa vernejšie gréckeho textu v prosbe za kráľa. Naopak spoločné prosby za živých sú postavené pravdepodobne na základe ústnej tradície a nesledujú grécky či slovanský text. Vznik spoločných prosieb za živých sa spája priamo s cyrilo-metodskou tradíciou z 9. – 10. storočia.^[2]

Podľa odborníkov sa na konci 12. storočia v oblasti Spiša zachovala byzantsko-slovanská bohoslužobná tradícia. Túto hypotézu potvrdzuje, že počas prvej vlny valašskej kolonizácie sa tu nachádzalo latinské centrum – Spišská Kapitula, ale aj ortodoxný archimandrita s právomocami biskupa, ktorý slávil byzantský obrad pre svojich veriacich.^{[4][pozn. 5]}

Spišské modlitby sa nápadne podobajú na ekténie v byzantskej liturgii a predstavujú tak špecifickú syntézu latinského a byzantského obradu. Podľa G. Povalu rovnako existujú priame paralely medzi Spišskými modlitbami, byzantskými liturgiami cyrilo-metodskej tradície a latinskými textami neskorého stredoveku. Do 12. storočia sa v byzantskom obrade používala liturgia Jána Zlatoústeho len druhorado a počas zvyšku roka sa používala liturgia Bazila Veľkého. Svedčí o tom aj usporiadanie byzantských euchologionov z 8. – 11. storočia, kde je liturgia Bazila Veľkého umiestnená pred liturgiu Jána Zlatoústeho.^[9] Pravdepodobným zdrojom prosieb za živých by mohli byť obe liturgie. V latinských liturgiách v predtridentskom období strednej Európy sa používalo niekoľko ďalších modlitieb veriacich, najmä gregoriánske a galikánske.^[10]

Spišské modlitby – úryvky textu:^[11][6]

I. (Ante evangelium) In nomine patris et filii et spiritus sancti amen. Otec, Syn, Duch svatý, vše jeden Hospodin, ráč s nami byti a ráči nám dati své svaté požehnane, mne ku vymolvení a vám ku poslúchaní. Bratři milí nebo sestry, kteří ste sě utekli k tejto svatej mši, slušno vám zvedeti dnešnie svaté čteně, kteréž popsal jest svatý Jan v pátým položení svých kneh, a tak sě vykládá slovenským jazykom vedle tekstu: V ten čas etc

II. Post eva(ngeliu)m Nejmilejší teď máte sprostný výklad dnešejšeho svateho čteňa, na keréž bych vám rád málo co povedal, co by bylo k vašem dušam polepšení a vašim hřechom odpuščeňu, ale ja sám toho, hřešný, nemožem meti bez daru Ducha svatého, protož, nejmilejší, utečmy sě k milostivej Panne Marie, anežby ona račela uprositi dar Ducha svatého mne k molvení a vám ku uslyšení, protož pozdrovmy ju s pozdrovením anjelským rkúc: Zdrova Maria – iž do konca. Nejmilejší Chrestiane, znamenujte sě znameňem svatého křiža, že by vám diabel nepřekazil poslúchati slova božeho.

III. (Ante sermonem) Každý z vás klaknete na svá kolena, učiňte obecnú prosbu k milému spasiteli, aby nás ráčil uslyšeti v našich prosbách. Najperve poproste Pána Buoha za mír, za pokoj, za dobré povetře, aby nám ráčil milý Pán Buoh daci mír, pokoj v tej zemi i v jiných všech zemech chřestienských. Také každý z vás nábožným sercem poproste milého Pána Buoha za dva stavy, za svetský i duchovný; nejperve za otca svatého pápeže Sixtusa i za jeho cardinály, patriarchy, legáty, za jaršíky, biskupy, za preláty, za plebány i za všechny kneze, i za žáky svecené, keríž za vás verne Pána Buoha prosú v svých modlitbách. Proste také za stav svetský, za našeho krála Mathiáša uherskieho i za jeho vladyky tejto korony, keríž se o dobré pospolné pracují, a s tým porúčam všechny jinše pány krále chrestienske v vašu modlitbu, porúčam proste za ne milého Pána Buoha, žeť by jich milý Pán Buoh ráčil posiliti, proste mileho Pána Buoha ze verné pútniky, ježto putují k buožemu hrobu, k svatemu Petru, kdežkolivek v meno buože, že by jich milý Pán Buoh ráčil ve zdraví...

X. Otče náš, jenž si v nebesích, osveť sě meno tvé, příď králestve tvé, buď vuola tvá jako v nebe takéž na zemi, chleb náš vezdajší daj nám dnes i odpusť nám naše viny, jako i my odpuščamy našim vinovatým, a neveď nás v pokušenie, ale zbav nás od zlého amen.

Zdrova Mária, milosti plná, Buoh s tebú, požehnanás' ty mezi ženami, požehnaný plod života tvého, Jh(es)us.

Věřím v Boha Otca všemohúceho, stvořitela neba i zeme, i v Jesu Crista, syna jeho jediného, pána našeho, jenž sě počal z Ducha Svatého, narodil sě z Márie Pan(n)y, terpěl pod Ponským Pilátem, ukřižován umerl i pohřeben, stúpil do pekla, třetí den vstal z mertvých, stúpil na nebesá, sedí na pravici Buoha Otca všemohúceho; odtud přídě súdit živé i mertvé. Veřím v Ducha Svatého, svatú cirkev obecnú, svatých obcovaňe, hřechom odpuščenie, tela vzkříšenie, život večný amen.

1. ↑ Spišské modlitby sa nesprávné označujú ako kázňové modlitby. V skutočnosti ide o krátke formuly pred a po kázni či evanjeliu, modlitby za mŕtvych, rodičov, vrchnosť, úrodu, počasie, mier atď... .^[5]
2. ↑ Kladný vzťah Gašpara Baka k byzantskému obradu sa odráža v teologických štúdiách v Bologni, Ríme a na kladnom postoji Cirkvi po Bazilejsko-ferrarsko-florentskom koncile.
3. ↑ Zaujímavá je voľba dňa posviacky chrámu, ktorá sa konala v predvečer sviatku svätého Demetera Solúnskeho 25. októbra v roku 1479. Pričom sa 26. október slávi iba vo východných liturgiách, ale nie v latinskej liturgii. Svätý Demeter bol patrónom mesta Solún, z ktorého pochádzali Cyril a Metod a bol aj jedným z patrónov ich misie na Veľkú Moravu. To by mohlo nasvedčovať, že ešte koncom 15. storočia na Spiši bol praktizovaný aj byzantsko-slovanský obrad a existoval biritualizmus, teda liturgická symbióza západného a východného obradu pod latinskou jurisdikciou.^[7]
4. ↑ Ukazuje to na používanie ekténii v kláštornom prostredí.
5. ↑ Existencia kresťanov byzantského obradu v Uhorsku potvrdzujú prvky ikonostasu na korunovačnom plášti, ale aj sobášna politika uhorských kráľov s byzantskými princeznami, haličskými či ruskými kňažnami či podpora východnej cirkvi.

• LABANC, Peter. Otázka existencie východného rítu v 13. a 14. storočí na Spiši. Konštantínove listy (Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa), 2017, roč. 10, čís. 1, s. 198 – 210. ISSN 2453-7675.
• ŠTURÁK, Peter. Cyrilometodské dedičstvo v gréckokatolíckych farnostiach na Spiši. Theologos (Prešov: Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity), 2004, roč. 5, čís. 1, s. 75 – 89.
• PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Velkej Moravy. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. S. 247.
• STANISLAV, Ján. Modlitby pri kázni zo Spišskej Kapituly. Jazykovedný sborník Slovenskej akadémie vied a umení (Bratislava: SAVU), 1950, roč. 4, s. 141 – 155.
• SPIŠSKOKAPITULSKÝ ANONYMNÝ ZOSTAVOVATEĽ MODLITIEB In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1983. Ďalej len Slovník starovekých a stredovekých autorov prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. S. 383 – 384.
• NEZNÁMY POĽSKÝ ZOSTAVOVATEĽ MODLITIEB Z 15. STOROČIA In: Slovník starovekých a stredovekých autorov prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. [s.l.] : [s.n.]. S. 400.
• ŽEŇUCH, Peter. Cyrilo-metodské dedičstvo – svedectvo o kontinuite tradičnej európskej kultúry a kresťanstva na Slovensku. Radosť a nádej (Bratislava: Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie), 2013, roč. 16, čís. 1, s. 46 – 57. ISSN 1335-3543.
• Spišské modlitby In: Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2008. ISBN 80-7360-668-2. S. 507.

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Spišské modlitby

• Prosbové modlitby zapísané stredovekou slovenčinou
• Spišská kázeň 1479 – 1480