Diaľnica D2 (Slovensko)

Diaľnica D2
■ v prevádzke
Základné údaje
Správca	Národná diaľničná spoločnosť a. s. (štát)
Výstavba	1969 - 2007
Celková dĺžka	80,5 km
v prevádzke	80,5 km
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj, Trnavský kraj
Výjazdy	9 (v prevádzke)
Tunely	1 (v prevádzke)
D2 v Petržalke
Objekty na trase
Pokračuje ako   smer Brno (0)  Břeclav - Brodské Most Morava 879 m (5)  Kúty Sekule Sekule 615 m Závod Malacky (26)  Studienka (29)  Malacky (37)  Priemyselný autopark Lozorno len smer Bratislava (41)  Lozorno (45)  Stupava-sever Stupava (50)  Stupava-juh Koniec spoplatneného úseku Bratislava (55)  Bratislava-Lamač (57)  Bratislava-Alexyho ulica (nájazd smer Maďarsko) Lamač (59)  Bratislava-Polianky Tunel Sitina 1440/1415 m (61)  Bratislava-Mlynská dolina (bez výjazdu smer Česko) (63)  Bratislava-Mlynská dolina (nájazd/výjazd smer Maďarsko) Most Lafranconi (Dunaj) 766 m (64)  Bratislava-Petržalka-Pečňa I (vetvenie smer od/na Česko) (65)  Bratislava-Petržalka-Pečňa II (65)  Bratislava-Petržalka-Pečňa (vetvenie smer od/na Maďasko) (66)  Bratislava-Kapitulské pole (nájazd smer Česko) Kopčianska 165 m Bratislava Začiatok spoplatneného úseku Jarovce (71)  Bratislava-Jarovce (79)  Čunovo (80)  Rusovce - Rajka Pokračuje ako smer Mosonmagyaróvár  Vo výstavbe  V pláne  Úseky označené ako bez úhrady (polovičný profil je bez úhrady, ak nie je označené inak)

Diaľnica D2 (D2) je druhá najdlhšia a súčasne aj jediná úplne dokončená slovenská diaľnica. Trasa diaľnice D2 je dlhá 80,5 kilometra a začína na hranici s Českom, na cezhraničnom diaľničnom moste cez rieku Morava, kde je umiestnený aj nultý kilometer diaľnice. Samotný most rozdeľuje štátna hranica približne v jeho polovici, jedna časť mostu je tak súčasťou slovenskej diaľnice D2, česká strana mostu je zase súčasťou českej diaľnice D2, ktorá pokračuje od hraníc do Brna. Trasa diaľnice pokračuje od štátnej hranice južným smerom cez Kúty, Malacky a Bratislavu kde dva krát križuje diaľnicu D4 a súčasne križuje aj diaľnicu D1, až po štátnu hranicu s Maďarskom, kde sa plynule napája na maďarskú diaľnicu M15. Diaľnica D2 je tak napojená na českú, maďarskú a prostredníctvom diaľnice D4 aj na rakúsku diaľničnú sieť. Diaľnica D2 je súčasťou hlavnej trasy 4. paneurópskeho koridoru, ktorý začína v Drážďanoch a pokračuje cez Prahu, Brno, Bratislavu a Budapešť do rumunského Aradu. Trasa diaľnice je taktiež súčasťou európskych ciest E58, E65 a E75.

Výstavba diaľnice započala ešte za bývalého Československa v roku 1969, ako súčasť projektu prepojenia dvoch hlavných miest štátov vtedajšej česko-slovenskej federácie, teda Prahy ako hlavného mesta vtedajšej Českej socialistickej republiky a súčasne hlavného mesta vtedajšieho Československa a Bratislavy ako hlavného mesta vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Kedže sa v čase sprevádzkovania diaľnice D2 jednalo o vnútroštátnu diaľnicu v celej dĺžke z Bratislavy až do Brna resp. Prahy, na česko-slovenskej hranici nebolo postavené žiadne osobitné pohraničné vybavenie a súčasne táto štátna hranica nebola v danej dobe osobitne označená. K výstavbe objektov a zriadeniu diaľničného hraničného prechodu tak došlo až v rokoch 1992 až 1993 v súvislosti so zánikom Česko-Slovenska, kedy súčasne došlo aj k obmedzeniu maximálnej povolenej rýchlosti v pohraničnom úseku a presmerovaniu dopravy do objektov hraničného priechodu, postavených na slovenskej i českej strane. Po vstupe Česka a Slovenska do Európskej únie a následne po pristúpení Česka a Slovenska k štátom Schengenského priestoru stratili tieto objekty svoje využitie a doprava bola znovu presmerovaná na hlavnú trasu diaľnice. Rýchlostné obmedzenie v pohraničnom úseku bolo síce zmiernené ale stále trvá s ohľadom na krátke pripájacie pruhy v smere od objektov hraničného priechodu, kde sú dnes na českej i slovenskej strane zriadené parkovacie miesta, predajne a kontaktné miesta v súvislosti s platbami za použitie diaľnic a sociálne zariadenia. Na opačnom konci diaľnice D2, na hranici s Maďarskom bol objekt diaľničného hraničného prechodu už priamo súčasťou výstavby diaľnice, ale po vstupe Maďarska do Európskej únie a následne pristúpení Maďarska k štátom Schengenského pristoru aj tento objekt stratil svoje opodstatnenie. V pohraničnom pásme na hraniciach s Maďarskom je maximálna povolená rýchlosť taktiež obmedzená pretože objekt hraničného priechodu zasahuje do jazdného profilu.

Na trase diaľnice D2 sa nachádzajú tri diaľničné križovatky a to jedna križovatka s diaľnicou D1 v Bratislave - Pečni a dve križovatky s diaľnicou D4, severne od Bratislavy v Stupave a južne od Bratislavy v Jarovciach. Okrem križovatiek sa diaľnica plynuje napája na severnom konci na českú diaľnicu D2 a na južnom konci na maďarskú diaľnicu M15. Trasa diaľnice je vedená prevažne rovinatou krajinou a okrem úsekov v Bratislave neobsahuje žiadne významnejšie stavebné objekty s výnimkou 610 metrov dlhej estákady Sekule^[1] a ekoduktu.^[2] S ohľadom na prevažnú technickú a stavebnú nenáročnosť výstavby tejto diaľnice, obzvlášť v úseku od štátnej hranice s Českom po výjazd Bratislava - Lamač, je v tomto úseku diaľnica postavená pre návrhovú rýchlosť až 150 km/h. Stavebne náročnejšie úseky diaľnice D2 nachádzame v Bratislave, kde je diaľnica vedená komplikovaným prieťahom v intraviláne mesta. Súčasne sa tu nachádzajú aj stavebne náročné objekty, tunel Sitina, s dĺžkou 1 440 metrov, premostenie Dunaju pomocou 761 metrov dlhého mostu Lafranconi, ktorý je vôbec prvým dialničným mostom na Slovensku a stavebne i technicky náročnú diaľničnú križovatku v Bratislave - Pečni. V strednom horizonte je plánované rozšírenie diaľnice D2 na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku od križovatky D2xD4, Stupava po výjazd Bratislava - Lamač.

Tento úsek D2 nachádzajúci sa v Bratislave medzi výjazdmi Bratislava – Alexyho a Bratislava – Mlynská dolina bol vo výstavbe od mája 2003 do mája 2007, pričom do predčasného užívania bol odovzdaný v júni 2007. Úsek bol financovaný 18 % zo štátneho rozpočtu, zvyšok financovala japonská banka JBIC.^[3] Dĺžka tohto úseku je 3,661 km. Nachádza sa tu 7 mostov, križovatka, tunel Sitina a odpočívadlo s čerpacou stanicou. Na zníženie zvukových emisií boli pri ZOO Bratislava vybudované protihlukové bariéry. Investície mimo výstavby úseku diaľnice boli nový vstup do ZOO, prekládky inžinierskych sietí a ciest v Lamači a Mlynskej doline. V rámci tohto úseku boli od júla 2005 budované aj dva mosty, prvý nad železničnou traťou a druhý na Harmincovej ulici.

Úsek získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie stavebného diela v súťaži Stavba roka 2008.^[4]

Tento 3,2 km úsek sa nachádza na mieste križovania D2 a D4. Vo výstavbe bola od januára 2011 do decembra 2012 podľa štúdií z rokov 2002 a 2003. Náklady dosiahli podľa plánov z roku 2006 27 892 816,84 € (840 299 000 Sk)^[5] pri financovaní zo štátneho rozpočtu. Nachádza sa tu 6 mostov, 3 križovatky, v rámci investície bolo potrebné vykonať preloženie potoka, oplotenia, elektrického vedenia a plynovodov.

• 
  Diaľnica D2 v Bratislave (smer Maďarsko)
• 
  Diaľnica D2 v Bratislave (smer Česko)
• 
  Neďaleko Petržalky
• 
  Diaľnica D2 v Petržalke
• 
  Pamätník tvorcom a budovateľom prvej diaľnice na území Slovenska na odpočívadle Stupava.

1. ↑ TELEVIZE, Česká. Výstavba estakády u obce Sekule (1977) — Archiv ČT24: Dopravní tepny [online]. Česká televize, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po česky)
2. ↑ A.S, Petit Press. Nad diaľnicou D2 pribudol zelený most pre zver [online]. auto.sme.sk, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online.
3. ↑ Lamačská cesta - Staré Grunty [online]. . Dostupné online.
4. ↑ Výsledky Stavby roka 2008 sú už známe [online]. časopis ASB, 08.07.2008. Dostupné online.
5. ↑ Križovatka Stupava, juh na diaľnici D2 [online]. . Dostupné online.

• Diaľnica D2
• Národná diaľničná spoločnosť

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica D2 (Slovensko)

• Podrobné informácie o D2

Portál cesty Slovenský portál