Veľká Fatra: Rozdiel medzi revíziami

Šablóna:Infobox Chránené územie Veľká Fatra je krajinný celok geomorfologickej Tatransko-Fatranskej oblasti. Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr. Zo severu a východu ju ohraničuje Liptovská kotlina, zo západu Turčianska kotlina a z južnej strany sú to výbežky Kremnických vrchov. Celé pohorie má vysoký hlavný hrebeň, ktorý sa člení na dve rázsochy - Liptovskú a Turčiansku. V Liptovskej rázsoche sa nachádzajú dve významné sedlá - Malý Šturec a Veľký Šturec.

V roku 1971 bolo územie Veľkej Fatry vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) na rozlohe 60 610 ha. Nariadením vlády č. 140 zo 6. marca 2002 bola CHKO Veľká Fatra s účinnosťou od 1. apríla 2002 prekategorizovaná na národný park.

Na území národného parku je zriadených viac maloplošných chránených území. Z nich je najstaršie Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy.

Medzi najznámejšie doliny vytvorené Veľkou Fatrou patrí Gaderská dolina, Blatnická dolina, Belianska dolina a Bystrická dolina.

Najznámejšia jaskyňa je Harmanecká jaskyňa, ktorá je aj sprístupnená verejnosti. Medzi najznámejšie jaskyne, ktoré nie sú prístupné verejnosti, patria Jaskyňa Mažarná, Jaskyňa Jelenecká, Horná a Dolná Túfna.