Mošovce: Rozdiel medzi revíziami
m |
m |
||
| Riadok 31: | Riadok 31: | ||
== História== |
== História== |
||
Mošovce patria k najväčším [[Turiec (región)|turčianskym]] [[obec|obciam]]. Ich bohatú [[Dejiny|históriu]] dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj fakt, že svoje [[dejiny]] píšu už viac ako 770 rokov. Prvou písomnou zmienkou o obci Mošovce je donačná listina [[kráľ]]a [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] z roku [[1233]]. |
Mošovce patria k najväčším [[Turiec (región)|turčianskym]] [[obec|obciam]]. Ich bohatú [[Dejiny|históriu]] dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj fakt, že svoje [[dejiny]] píšu už viac ako 770 rokov. Prvou písomnou zmienkou o obci Mošovce je donačná listina [[kráľ]]a [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] z roku [[1233]]. |
||
Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, ''Machyuch'', sa rozkladalo na mieste dnešného ''Starého radu'' a druhé, ''Terra Moys'', ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnešný ''Vidrmoch''. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému ''Mojšovi'', čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého [[Slovania|slovanského]] mena ''Mojtech'', podobného typu ako ''Vojtech'' alebo ''Mojmír''. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od ''Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidioum Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus'' až po dnešné Mošovce. |
Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, ''Machyuch'', sa rozkladalo na mieste dnešného ''Starého radu'' a druhé, ''Terra Moys'', ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnešný ''Vidrmoch''. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému ''Mojšovi'', čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého [[Slovania|slovanského]] mena ''Mojtech'', podobného typu ako ''Vojtech'' alebo ''Mojmír''. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od ''Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidioum Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus'' až po dnešné Mošovce. |
||
Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada ''Chornukov'', ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe ''Čerňakov''. |
Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada ''Chornukov'', ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe ''Čerňakov''. |
||
Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice [[14. storočia]] ako výsadné mestečko podriadené [[Blatnický hrad|kráľovskému hradu Blatnica]]. Roku [[1527]] sa dostali do rúk rodu [[ |
Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice [[14. storočia]] ako výsadné mestečko podriadené [[Blatnický hrad|kráľovskému hradu Blatnica]]. Roku [[1527]] sa dostali do rúk rodu [[|Révayovcov]], ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské [[Mesto|mestské]] [[Právo|práva]]. |
||
V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom [[Turiec (región)|Turca]]. Remeselná [[výroba]] dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 [[cech]]ov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. |
V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom [[Turiec (región)|Turca]]. Remeselná [[výroba]] dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 [[cech]]ov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. |
||
| Riadok 45: | Riadok 45: | ||
== Príroda == |
== Príroda == |
||
Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovito rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]]. Toto [[pohorie]] patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Vápenec|Vápence]] a [[Dolomit|dolomity]] fantastických tvarov, neopísateľné krásy [[Gaderská dolina|Gaderskej]], [[Blatnická dolina|Blatnickej]] a iných dolín priťahujú obdivovateľov prírodných krás zo široka ďaleka. |
Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovito rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]]. Toto [[pohorie]] patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Vápenec|Vápence]] a [[Dolomit|dolomity]] fantastických tvarov, neopísateľné krásy [[Gaderská dolina|Gaderskej]], [[Blatnická dolina|Blatnickej]] a iných dolín priťahujú obdivovateľov prírodných krás zo široka ďaleka. |
||
== Duchovná kultúra a tradície ľudovej kultúry == |
== Duchovná kultúra a tradície ľudovej kultúry == |
||
Verzia z 21:38, 8. august 2006
| Mošovce | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Turčianske Teplice | |
| Región | Turiec | |
| Nadmorská výška | 495 m n. m. | |
| Obyvateľstvo | 1 380 | |
| Starosta | Ing. Ján Žirko | |
| PSČ | 038 21 | |
| EČV (do r. 2022) | TR | |
| Tel. predvoľba | 0 43 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kollárovo námestie 314 038 21 Mošovce | |
| E-mailová adresa | mosovce@mosovce.sk | |
| Telefón | 4944100 | |
| Fax | 4944332 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Mošovce | ||
| Webová stránka: mosovce.sk | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Chýba kód obce
Mošovce sú obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.
História
Mošovce patria k najväčším turčianskym obciam. Ich bohatú históriu dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj fakt, že svoje dejiny píšu už viac ako 770 rokov. Prvou písomnou zmienkou o obci Mošovce je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1233. Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, Machyuch, sa rozkladalo na mieste dnešného Starého radu a druhé, Terra Moys, ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnešný Vidrmoch. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému Mojšovi, čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého slovanského mena Mojtech, podobného typu ako Vojtech alebo Mojmír. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidioum Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus až po dnešné Mošovce. Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada Chornukov, ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe Čerňakov.
Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva.
V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností.
Pamätihodnosti
Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom. Ďalšími zaujímavosťami obce sú: pamätné miesto rodného domu Jána Kollára, neogotický kostol postavený na mieste starého kostola s cenným oltárom, evanjelický kostol z roku 1784, mauzóleum s múzeom remesiel, secesný skleník a pavilón z roku 1800.
Príroda
Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovito rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy Veľkej Fatry. Toto pohorie patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na Slovensku. Vápence a dolomity fantastických tvarov, neopísateľné krásy Gaderskej, Blatnickej a iných dolín priťahujú obdivovateľov prírodných krás zo široka ďaleka.
Duchovná kultúra a tradície ľudovej kultúry
Mošovce dali slovenskému národu veľa významných osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ Frico Kafenda (1883-1963), spisovateľka Anna Lacková-Zora (1899-1988), literárny kritik, historik a básnik Štefan Krčméry (1892-1955), barokový dramatik Jur Tesák Mošovský, či zakladateľ dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku, Miloslav Schmidt.
Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a evanjelický kazateľ Ján Kollár (1793-1852), ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcéra nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch národných literatúr. Slávy dcéra účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň. V pôvodine a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu.
Externé odkazy
-
Rokokovo-klasicistický kaštieľ v Mošovciach -
Evanjelický kostol v Mošovciach -
Katolícky kostol v Mošovciach -
Neogotická kaplnka, neskôr mauzóleum, dnes múzeum remesiel v Mošovciach -
Originálna architektúra domov v Mošovciach -
Zimná panoráma Mošoviec
-
Vlajka Mošoviec
