Nultá termodynamická veta: Rozdiel medzi revíziami

Nultá termodynamická veta alebo nultý termodynamický zákon je jednou z termodynamických viet. Dá sa formulovať nasledovne: Ak telesá A a B sú v rovnovážnom stave a zostanú v ňom aj keď si môžu začať vymieňať teplo, a rovnaké tvrdenie možno povedať aj o telesách B a C, potom aj telesá A a C sú v rovnovážnom stave.

Stav termodynamickej rovnováhy je definovaný tak, že telesá musia mať rovnaké teploty (podľa 2. termodynamického zákona teplo tečie spontánne len z telesa s vyššou teplotou na teleso s nižšou teplotou). Zákon teda možno preformulovať:

${\displaystyle \mathrm {ak} ~T(A)=T(B)}$

${\displaystyle \mathrm {ak} ~T(B)=T(C)}$

${\displaystyle \mathrm {potom} ~T(A)=T(C).}$

Nultý termodynamický zákon je reflexívny (teleso je v termodynamickej rovnováhe samo so sebou) a navyše aj tranzitívný (ekvivalencie možno otočiť). Pre tu uvedené vlastnosti sa zákon nazýva tiež aj ako zákon teplomera pretože nám vlastne hovorí že ak kalibrujeme teplomer - teleso B podľa telesa A, ktoré slúži ako referencia, možno potom teplomerom zmerať teplotu akéhokoľvek telesa C a nepotrebujeme aby došlo do kontaktu s referenčným stavom (telesom A). Zákon dostal zvláštne očíslovanie (nultý) pretože bol formulovaný až začiatkom dvadsiateho storočia, keď už existovali tri termodynamické zákony. Avšak jeho hlboký význam pre termodynamiku ho posunul na začiatok.

• Prvá termodynamická veta
• Druhá termodynamická veta
• Tretia termodynamická veta